FOTO Kto boli doterajší šéfovia parlamentu? Mnohí sa za roky zmenili, rekord trhol Pellegrini

V parlamente máme dvoch rekordérov: Kým Pellegrini môže oslavovať, Sulíka straší rok 2010

Peter Pellegrini prekonal už zosnulého politika Smeru

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/rekorder-peter-pellegrini-jediny-hlas-prekonal-pavla-pasku" target="_blank">Ako vyzerali, keď šéfovali parlamentu? Roky sa podpísali aj na Sulíkovi, pozrite si GALÉRIU</a>

Ivan Gašparovič (82), Jozef Migaš (69), Pavol Hrušovský (71), Pavol Paška (†60), Peter Pellegrini (48), Andrej Danko (49), Boris Kollár (58) aj Richard Sulík (55) sú politici, ktorí už zastávali druhú najvyššiu ústavnú funkciu v štáte. Všetci sa stali po tajnej voľbe šéfmi parlamentu. Nie každý z nich sa však tešil rovnakej podpore poslancov.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/parlamente-mame-dvoch-rekorderov-kym-pellegrini-moze-oslavovat-sulika-strasi-rok-2010" target="_blank">Akých šéfov mal náš parlament? Pozrite si archívne fotografie v našej GALÉRII</a>

Poslancami najnechcenejšími predsedami Národnej rady SR (NR SR) sú jednoznačne dvaja politici. Spoluzakladateľ Slovenskej demokratickej ľavice Jozef Migaš a líder liberálov Richard Sulík. Obaja totiž získali v tajných voľbách historicky najnižšiu, takmer až hraničnú podporu zvolených zákonodarcov. Naopak politici, ktorí vo voľbe šéfa parlamentu získali najviac poslaneckých hlasov sú Peter Pellegrini (Hlas-SD) a už zosnulý Pavol Paška (Smer-SD). Vyplýva to zo štatistík NR SR, na ktoré upozornilo TASR.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/parlamente-mame-dvoch-rekorderov-kym-pellegrini-moze-oslavovat-sulika-strasi-rok-2010" target="_blank">Ako vyzeral Pellegrini, keď šéfoval parlamentu prvýkrát? V GALÉRII objavíte zjavnú ZMENU </a>

Najviac poslancov volilo za predsedu NR SR doteraz súčasného šéfa snemovne Petra Pellegriniho (Hlas-SD), ktorý získal v tajnej voľbe historicky najviac hlasov. Pripomíname, že Pellegrini je šéfom parlamentu druhý raz. Prvý raz sa ním stal v roku 2014 ako politik strany Smer-SD a funkciu zastával zhruba dva roky. Za jeho zvolenie bolo vtedy 120 poslancov, proti bolo päť. <a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/poslanci-volia-noveho-predsedu-nrsr-nahradi-kollara-peter-pellegrini" target="_blank">Opätovne sa stal šéfom parlamentu tento rok na októbrovej ustanovujúcej schôdzi</a>, na ktorej získal 131 hlasov, proti nemu bolo 11 zákonodarcov.

Na zvolenie potreboval väčšinu všetkých poslancov, čiže minimálne 76 hlasov. To, že za neho hlasovali aj mnohí opoziční poslanci a rekordne prekročil minimum potrebných hlasov, má podľa niektorých špekulácií na svedomí aj Igor Matovič, ktorý na Pellegriniho pred voľbou ostro verbálne zaútočil počas toho, ako sa ako prvý prihlásil v novom volebnom období do rozpravy. Napríklad poslanec Ondrej Dostál (SaS) na protest opustil rokovaciu sálu a odôvodnil to aj homofóbnou rétorikou predsedu hnutia, ktoré donedávna lídrovalo slovenskú vládu. „Vy ste odpad a nie predseda parlamentu. Skúste byť konečne chlap. Nemám rád chlapov, ktorí si obliekajú červené tangáče, nemám rád chlapov, ktorí si pozývajú do svojho bytu rôzne pánske návštevy,“ kričal Matovič v parlamente pred tajnou voľbou Pellegriniho za šéfa parlamentu.

Druhý najvyšší počet hlasov získal Pavol Paška v roku 2012, keď ho podporilo 130 členov snemovne a 11 boli proti. Prvý raz sa stal predsedom snemovne v roku 2006 a funkciu zastával celé štvrté volebné obdobie. Podporilo ho vtedy 98 poslancov, proti bolo 20.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/rekorder-peter-pellegrini-jediny-hlas-prekonal-pavla-pasku" target="_blank">Ľavičiar Migaš prijal viaceré zahraničné delegácie. Viac si pozrite v GALÉRII</a>

&nbsp;Dvakrát funkciu predsedu NR SR zastával aj Pavol Hrušovský (KDH). Prvýkrát nastúpil v roku 2002 na celé volebné obdobie. Získal podporu 116 poslancov, proti boli 17. Druhýkrát snemovňu viedol od roku 2011, keď vystriedal Richarda Sulíka. Vo funkcii bol menej ako rok. Získal podporu 111 poslancov a len traja boli proti. Migaš zastával funkciu šéfa parlamentu počas druhého volebného obdobia. Nastúpil v roku 1998, keď ho plénum zvolilo 79 hlasmi poslancov. Proti nemu bolo 48 poslancov. O jeden hlas viac, teda 80, získal v roku 2010 Richard Sulík. Pri voľbe však bolo proti jeho nominácii až 56 poslancov, čo je najviac od vzniku samostatnej SR.

Za Borisa Kollára ako predsedu parlamentu hlasovalo v roku 2020 celkovo 106 poslancov, 26 bolo proti. Jeho predchodcu Andreja Danka podporilo 112 zákonodarcov, proti bolo 26 poslancov.

Pripomíname, že dlhoročný a&nbsp;doteraz jediný líder SaS Richard Sulík v&nbsp;duchu saskárskeho predvolebného sloganu „meníme hru“, chce po dlhých rokoch zmenu. Plánuje totiž na budúci rok kandidovať do Európskeho parlamentu. Prečo? „Už som raz europoslancom bol, poznám prostredie a&nbsp;myslím si, že práve tam, viem byť prínosom. Zároveň však dodávam, že určite budem kandidovať do Národnej rady v&nbsp;roku 2027,“ <a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/utek-bruselu-richard-sulik-chce-odist-europarlamentu-veri-tvrdi-to-tam-pozna" target="_blank">povedal šéf liberálov pre Plus JEDEN DEŇ</a>.

FOTO Kto boli doterajší šéfovia parlamentu? Mnohí sa za roky zmenili, rekord trhol Pellegrini

Súvisiace články

FOTO a VIDEO Prvé hodiny vo funkcii dvojky v štáte: Pellegrini sa dostal nad Fica

Podpredseda Smeru už stihol nahnevať polovicu parlamentu: Blaha upratoval, ale narobil si hanbu

Odborník si posvietil na Fica po triumfálnom víťazstve: Jeho najväčšia chyba ešte len príde...

Danko začal vystrkovať rožky, vadia mu kroky Dolinkovej a Druckera: Toto mu obaja odkázali