Natália Jabůrková

Matej Drlička (44) je slovenský hudobník, hrá na klarinete, ale aj hudobný manažér a producent. Je zakladateľom festivalu Viva Musica! a začiatkom roku 2021 sa stal generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla.&nbsp;&nbsp;

<strong>V rozhovore sa dočítate:</strong>

Takmer 3 mesiace ste generálnym riaditeľom. Najhorúcejšou témou sú nepochybne financie. K čomu ste zatiaľ dospeli?&nbsp;

V plnej miere sa potvrdilo to, čo som anticipoval v mojom projekte v rámci výberového konania a to, že manažment SND bol dlhodobo nefunkčný. Nefungovali tu základné princípy manažmentu.&nbsp;

V SND neboli jasne stanovené kompetencie, v mnohých prípadoch nebolo jasné, kto koho riadi, kto sa komu zodpovedá, mzdový poriadok mal závažné nedostatky, organizačný poriadok nezodpovedal realite, dlhodobo sa neriešili pohľadávky proti SND a mimoriadne zle bolo nastavené rozpočtovanie. SND nemalo takmer tri roky ekonomického riaditeľa, pozíciu hlavného kontrolóra zastávala riaditeľka ľudských zdrojov, ktorá zároveň riadi odborovú organizáciu.&nbsp;

Áno, je to konflikt záujmov, ktorý mal veľmi negatívny vplyv na chod SND dlhé roky. Samozrejme, že je to už odstránené. Ďalej SND nemalo právne oddelenie a ľudia s právnickým vzdelaním boli roztrúsení po celej budove na rôzne oddelenia, kde im do znenia zmlúv rozprávali ďalší zamestnanci, pretože nefungovali ako právne oddelenie autonómne. Takých príkladov je, samozrejme, viac.&nbsp;

Nelogické bolo napríklad aj rozmiestnenie ľudí po kanceláriách v rámci administratívy. Išlo teda aj o takéto banálne veci, aby právne oddelenie sedelo vedľa oddelenia verejného obstarávania až po zásadné veci, akými sú aj ekonomické riadenie a vnútorná finančná kontrola.&nbsp;

Prejdime k umeleckej časti. Vieme, že čo sa týka baletu, tak išlo o nedostatok šatní a miest na sedenie na počet zamestnancov. Podarilo sa už toto vyriešiť?&nbsp;

Zatiaľ sme nezažili normálnu prevádzku. Určili sme si priority a tou hlavnou je otvoriť kontrakt s ministerstvom kultúry a vyriešiť dofinancovanie SND.&nbsp;Bývalé vedenie podpísalo tesne pred koncom roka s&nbsp;MK SR kontrakt, ktorý nás z&nbsp;hľadiska objemu štátneho príspevku vrátil do roku 2009.

Hovorí sa, že vám na prevádzku chýba asi 10 miliónov eur, a to s ohľadom na valorizované platy, ale aj na sekery, ktoré vznikli v minulosti. Je to pravda?&nbsp;

Nie, na bežnú prevádzku nechýba 10 miliónov, tá suma je nižšia, ale my sa musíme baviť o tvorbe, pretože divadlo tu nie je na to, aby uhrádzalo mzdy, kúrilo a svietilo. Divadlo je preto, aby hralo.

Nepoviem vám sumu, tú povieme až pani ministerke. Od nášho nástupu pracujeme na príprave realistického rozpočtu do konca kalendárneho roka a na ozdravnom pláne. Bude to robustný materiál s desiatkami strán... Súčasne predložíme návrh predbežných rozpočtov na najbližšie dva roky.

<strong>Pokračovanie rozhovoru nájdete na nasledujúcej strane.</strong>

Rozpočet pripravujú ekonómovia jednotlivých oddelení pod vedením nového ekonomického riaditeľa Mateja Bošňáka. Ozdravný plán pripravujú riaditelia a vedúci všetkých oddelení a úsekov vrátane umelecko-dekoračných dielní a technicko-prevádzkového úseku. Úlohy sme rozdelili ešte v januári a odvtedy sa na tomto materiáli pracuje každý deň. Ozdravný plán chceme predstaviť aj verejnosti ako verejne dostupný dokument.&nbsp;

Nachádzame sa v pandemickom období, čiže normálnu umeleckú prevádzku sme zatiaľ nezažili. Okrem toho, že rozmotávame klbko restov z minulosti, tak sú tu aj stále prebiehajúce súdne procesy. Oživili sme tréningy baletu a vo veľmi komornom obsadení do 6 ľudí sa oživilo aj skúšanie&nbsp; v činohre. S tým, že herci skúšajú v rúškach a ďaleko od seba. Plánujeme aj postupný návrat opery do skúšobného procesu, ale pandémia a financie nás výrazne brzdia.

Šatne sa však budú musieť riešiť, len čo sa súbor vráti. Hrozí prepúšťanie?&nbsp;

Prepúšťanie nie je vylúčené, ale čo sa týka výmen na pozíciách umeleckých zamestnancov baletu, tam potrebuje umelecký riaditeľ vidieť súbor v prevádzke. Posudzovať kvalitu tanečníkov na základe tréningov je nezmysel. Hneď ako sa obnoví normálna prevádzka, ukáže sa aj to, či je potrebné, aby došlo k personálnym výmenám. My, ako nové vedenie nemáme v pláne redukovať počet pozícií ako takých a nemáme v pláne reagovať na nezmyselné, laické a amatérske otázky typu „prečo je toľko tanečníkov v súbore“ alebo „prečo je toľko ľudí v orchestri“.&nbsp;&nbsp;

Počty sú nastavené správne a my sme aktuálne skôr poddimenzovaní než naopak. Prípadné personálne výmeny však ukáže až prevádzka.

Kde vidíte najväčšie možnosti šetrenia?&nbsp;

V efektívnejšom riadení - a to je úplne bez debaty.

Ale to je taká fráza. Narážam na to, že historická budova je v dezolátnom stave, zrejme sa zhodneme na tom, že ak by sa tam dostal hygienik, tak by to kompletne zavrel. Budova sa efektívne nevyužíva, ale napriek tomu je v nej technický personál. Oplatí sa ho za aktuálnych podmienok platiť?

Historickú budovu plánujeme zatvoriť, nie je iné riešenie. Sú tam technológie, ktoré sú zdraviu a životu ohrozujúce. Najzákladnejšie divadelné technológie ako sú nákladné výťahy, točne alebo ťahy sú bez revízie, rovnako aj ďalšie zariadenia, čiže používať ich je de facto trestný čin. Tú revíziu vzhľadom na ich vek a stav už nikdy nedostanú. Pokiaľ historická budova nebude technologicky zrekonštruovaná, tak tam nemôžeme vykonávať divadelnú činnosť. Spolu so zatvorením historickej budovy budeme riešiť reorganizáciu ľudských zdrojov a to aj s ohľadom na Novú budovu, ktorá je v niektorých oblastiach personálne poddimenzovaná.

Narážam aj na znepokojivé správy, podľa ktorých v historickej budove dochádza zo strany niektorých členov technického personálu k cielenej likvidácii technického vybavenia, aby došlo k uzavretiu budovy...

O cielenej likvidácii technického vybavenia zo strany členov technického personálu nič neviem a neverím tomu.

Kde si viete&nbsp;predstaviť ďalšie šetrenie?&nbsp;

Vzhľadom na dlhodobé podfinancovanie sa ťažko hovorí o šetrení. Môžeme sa však baviť o zdravom a efektívnom riadení, spravovaní majetku, ktorý je nám zverený a zvyšovaní príjmov. Napríklad vysporiadaním nedoriešených pohľadávok, novými partnerstvami, ale najmä zvyšovaním výnosov zo vstupeniek. Musíme si nastaviť merateľné ukazovatele výkonnosti jednotlivých inscenácií. To sú tie povestné KPI.&nbsp;

Treba si uvedomiť, že teraz sme v covidovom režime, keď je umelecká prevádzka dočasne pozastavená. To znamená, že ak hovoríme o normálnej prevádzke, tak lepším plánovaním všetkých prevádzok, troch činoherných sál a sály opery a baletu. Vieme dosiahnuť zvýšenie výnosov z prenájmov pre komerčné subjekty a súčasne musíme pracovať na inom spôsobe práce so vstupenkami. Určite budem chcieť odísť z portálu Návštevník a budem presadzovať vlastný predaj alebo spoluprácu s profesionálnymi ticketingovkami. Štátny portál návštevník.sk sa roky technologicky nevyvíja, neposkytuje nám dáta o našich návštevníkoch a nemá žiadnu pridanú hodnotu.

Ako plánujete zlepšiť B2C? Veľa financií sa vrazilo do portálu Zaži vášeň, čo bola kampaň baletu SND, ale tá webová stránka zazivasen.sk obsahovo stagnuje už asi dva roky...&nbsp;

Bol to pre súbor priestor, kde sa dali komunikovať rôzne témy pre konkrétnu&nbsp;cieľovku...&nbsp;Stránka je zahrnutá aj v kontrakte.&nbsp;&nbsp;

To, že tu vznikla nejaká podstránka baletu, je príklad toho, ako marketing SND nemá fungovať. My máme v prvom rade v dezolátnom stave našu hlavnú stránku a tú musíme riešiť. To, že v minulosti vznikali samostatné web projekty, je vzhľadom na stav našej oficiálnej webovej stránky úplne logické, ale asi by o nich ľudia aj mali vedieť a mali by byť previazané s našou webovou stránkou. O tom projekte viem málo, viem len, že existuje. Teraz štartujeme projekt Sme národné, čo je náhrada časopisu Portál, kde ideme namiesto nízkeho nákladu relatívne špecializovaných textov pre divadelne zorientovaného diváka pracovať s oveľa väčším publikom formou samostatnej prílohy v denníku SME, kde budeme komunikovať s celým Slovenskom. Pretože naše divadlo je národné, nie bratislavské. Zároveň ideme robiť podcasty, ktoré budú rovnako distribuované cez SME, preto aj ten názov Sme národné.&nbsp;&nbsp;

Čo sa bude meniť na webovej stránke?&nbsp;

Chceme urobiť úplne novú stránku, ktorá bude zodpovedať potrebám dneška a bude reflektovať na obrovský posun v technologickom vývoji. Bude poskytovať možnosť vlastného predaja vstupeniek, vlastnej streamovacej platformy atď. Pre mňa nie je cestou rozbiehať individuálne projekty, ktoré si súbory robili zo zúfalej potreby vychádzajúcej z nedostatočnosti oficiálnej stránky. Chceme nastaviť oficiálnu stránku tak, aby fungovala.&nbsp;&nbsp;

Tá stránka, ktorú spomínate, je stará len pár rokov... možno tri?&nbsp;

Oficiálna stránka je nevyhovujúca. Tri roky sú v oblasti technológií ako tridsať rokov v živote človeka. Pokrok ide rýchlo a stále sa zrýchľuje.

Koľko bude prerábka stránky stáť?&nbsp;

Pri stránke týchto rozmerov treba rátať so sumou okolo 200-tisíc. Budeme o ne žiadať v rozpočte, ale sme pripravení to kofinancovať aj z vlastných výnosov. Ďalšou cestou je kúpiť existujúce webové „štruktúry“ z iných divadiel. Debatujeme aj s ďalšími divadlami, ktoré majú algoritmicky vybudované dobré webové stránky.&nbsp;

Nebudem to konkretizovať, lebo obchodné rokovania sú v procese. Webová stránka národného, trojsúborového divadla je drahá záležitosť, ale musí zohľadňovať všetky zmeny technologického vývoja. Trojročná webová stránka je dnes stará stránka.&nbsp;

Kritike sa nevyhlo ani to, že ste sa rozhodli rozdeliť riaditeľov súborov na umeleckého a ekonomického. Ako to ide dokopy so šetrením?&nbsp;&nbsp;

Stačí si spraviť monitoring sociálnych sietí, ale riešilo sa to aj na výberovom konaní... Pripadá vám to ako dobrý nápad aj za danej finančnej situácie?&nbsp;

Tvrdiť, že dvojzložkové vedenie je neekonomické, je krátkozraké, pokiaľ bude efektívne.&nbsp;

Bude. O tom nepochybujem. Umeleckí riaditelia sa budú mať čas venovať umeleckým otázkam a výkonní riaditelia prevádzke a všetkým procesom spojených s chodom trojsúborového divadla s dôrazom na zdravé ekonomické fungovanie. Ďalšia vec, ktorá je momentálne nezanedbateľná, je, že naši dvaja umeleckí riaditelia, Nina Poláková a Dalibor Jenis pracujú od svojho nástupu až do zmeny kontraktu a navýšenia nášho rozpočtu za symbolický honorár vo výške štvrtinového úväzku, a teda zaťažujú náš rozpočet iba minimálne.&nbsp;&nbsp;

Tanečníci baletu boli rok doma. Ako ich chcete vrátiť do kondície? Pre športovca, ale aj atléta by takáto dlhá pauza mohla znamenať koniec...&nbsp;

Balet sme vrátili späť do tréningového procesu ako prvú zložku, takže je zrejmé, že túto potrebu si uvedomujeme. Tréningy boli vynechané len 5 dní, počas tých avizovaných sprísnení zo strany vlády, ale situáciu sme komunikovali s úradom verejného zdravotníctva a do 19. marca pokračujeme v tréningoch. Potom sa uvidí, ako to bude s lockdownom. Devastačné následky po niekoľkomesačnom výpadku si uvedomujeme, a preto sme tanečníkom rozdali prenosné segmenty tanečnej podlahy, baletizolu, aj&nbsp; domov. Budú môcť trénovať aj doma s tým, že baletný majster bude online.&nbsp;&nbsp;

Dlhé roky sa riešil aj prestarnutý činoherný súbor, a teda aj zhoršujúci sa zdravotný stav niektorých členov. Z toho vyplýva aj neschopnosť odohrať toľko predstavení, koľko je plánovaných. Bývalé vedenie tvrdilo, že problém je, že dlhoročným členom sa nedá dať doživotný status člena činohry SND a prepustiť ich by bolo pochopiteľne nevďačné. Zapodievali ste sa aj touto témou?&nbsp;

Nemám informáciu, že by sa kvôli hercom v dôchodkovom veku museli rušiť predstavenia, skôr viem, že to bolo kvôli kolegom, ktorí účinkujú aj v seriáloch. Činohra je presne ten súbor, kde vek&nbsp;nie je&nbsp;na príťaž, práve naopak.&nbsp;

Predsa len&nbsp;sa tu nájdu starší herci, ktorí už hrajú veľmi málo...&nbsp;

O tomto nemám detailnú vedomosť, to by bola otázka na Miriam Kičiňovú, riaditeľku činohry, ale ešte raz, zo strapca problémov vyberáme tie, ktoré vieme aktuálne vyriešiť. Nie sme tu ešte ani tri mesiace a prepustením troch hercov v dôchodkovom veku by sme ekonomicky vôbec nič nevyriešili. Do budúcna síce chceme vyriešiť status emeritných umelcov, ale naozaj si myslím, že pri činohre vek nehrá rolu.

Skôr musíme riešiť tanečníkov a tanečnice, ktorí idú do dôchodkového veku okolo 30-ky a je otázka, ako sa štát a Národné divadlo vedia postarať o týchto ľudí. To isté platí aj o operných spevákoch, kde sa ten hlas časom opotrebuje alebo poškodí a tiež sú to ľudia, ktorí divadlu venovali celý život. My sa budeme snažiť predkladať návrhy legislatívnych zmien, ktoré by umelcom dokázali zabezpečiť dôstojný život aj po odchode z divadla, čiže nejaký štatút emeritného umelca s bonusmi a umeleckou penziou. To chceme otvárať, ale aktuálne sme v stave, keď bojujeme o prežitie. Riešiť problémy tohto typu je momentálne podružná záležitosť.&nbsp;&nbsp;

Počas prvej vlny pandémie sa ukázala neschopnosť preniesť inscenácie opery a baletu do online prostredia. Online a stream boli dôležité zložky aj v rámci vášho projektu na konkurze. Ako sa vyvíja zlepšenie?&nbsp;&nbsp;

Najviac streamuje činohra, pretože má natočené inscenácie aj z minulosti. Dotáčali sa aj inscenácie vďaka financiám z Národného osvetového centra, ale primárne ide o predstavenia činohry. Balet a opera nemajú v archíve žiadne použiteľné audiovizuálne nahrávky a momentálne na to financie nemôžeme vyčleniť. Je to aj logické, lebo natočiť veľkú inscenáciu opery je náročnejšie logisticky aj finančne než komornejšie dielo, napríklad v činohre. Dramaturgicky sme nastavili plán tak, aby sa od apríla natočilo každý týždeň jedno baletné a jedno operné dielo.&nbsp;

Na koľko je to spôsobené licenciami, ktoré neumožňujú šíriť tieto tituly mimo javiska SND?&nbsp;&nbsp;

Samozrejme, že aj to zaváži a aktuálne už rokujeme o rozšírení týchto licencií. To, že opera a balet nemajú takmer žiaden archív, je stav, ktorý musíme zmeniť.

Nový šéf SND Matej Drlička: Aha, kde hrozí PREPÚŠŤANIE a TRPKÝ osud historickej budovy divadla!