KOĽKO ZAPLATÍME za elektrinu a plyn? Je tu PRVÁ DOHODA z Bruselu! Zatiaľ sa ešte netešme!

Premiér HEGER: Ak nám Brusel nepomôže, slovenská EKONOMIKA KRACHNE! Iný plán pomoci nemáme...

ČAKÁ nás KRACH ekonomiky? O mnohom sa rozhodne dnes v Bruseli! Premiér HEGER nie je optimista!

Vláda zatiaľ nemá jasný plán, ako pomôcť firmám a&nbsp;organizáciám s&nbsp;vysokými cenami energií. Podniky stupňujú snahu o&nbsp;dialóg s&nbsp;vládnou koalíciou, ten však neprichádza. Žiadajú rýchle zavedenie podpornej schémy, ale vláda im hovorí iba o&nbsp;jednotnom európskom trhu, že treba čakať, ako sa rozhodne Európska únia. 

Zatiaľ náš parlament schválil iba novelu zákona o&nbsp;energetike. Podľa nej má ceny elektriny a plynu v situácii núdzového stavu určovať vláda nariadením. „Pripravili sme plán B, vyhlásenie núdzového stavu. Dúfame, že tento scenár sa nenaplní, ale sme pripravení,“ vyhlásil premiér Eduard Heger.

Pre britský finančný denník Financial Times však premiér Heger prehlásil, že slovenskej ekonomike hrozí pre prudko rastúce náklady na elektrinu kolaps - ak nezíska z Bruselu podporu v miliardách eur.

Uviedol, že ak chce EÚ daň z mimoriadnych ziskov, musia byť výnosy z nej rozdelené rovnomerne po celej Únii. Slovensku by to vynieslo asi 1,5 miliardy eur. Premiér chce, aby Brusel uvoľnil 5 miliárd eur z nevyužitých fondov pro regionálny rozvoj a použil ich na zníženie účtov za energie pre podniky. „Inak slovenské podniky zavrú a môže dôjsť ku kolapsu celej ekonomiky,“ upozornil. Je teda dôležité, čo ukáže dnešné zasadnutie ministrov energetiky krajín EÚ. Premiér Heger však vyhlásil, že slovenské návrhy zrejme neprejdú.

Minister hospodárstva Karel Hirman už dávnejšie upozornil, že náklady na energetickú krízu môžu prekonať aj náklady na pandémiu koronavírusu. Tie predstavovali odhadom 10 miliárd eur. „Ak by sme neprijali opatrenia, ak by sme sa nedohodli na úrovni Bruselu, hrozí nám, že by sme mali výdavky v&nbsp;takejto výške,“ varoval minister s&nbsp;tým, že ide o&nbsp;krajný prípad.

Ak však koalícia a vláda takto presne vedeli o katastrofálnych dopadoch drahých energií na našu ekonomiku, o to viac zaráža, že neprijali podporné opatrenia a plán pomoci a neustále len hovorili o nutnosti rešpektovať spoločné riešenie Európskej únie.

Ministri členských krajín EÚ zodpovedných za energetiku v piatok 30. septembra na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli prijali balík opatrení na upokojenie energetickej krízy. Obsahuje i zdanenie nadmerných ziskov spoločností vyrábajúcich fosílne palivá, ale dohoda o zastropovaní cien plynu zostala mimo stola.

Ministri EÚ dosiahli dohodu o návrhoch Európskej komisie, ktoré by mohli pomôcť získať vyše 140 miliárd eur na pomoc ľuďom a podnikom postihnutých krízou. Opatrenia zahŕňajú daň z neočakávaných nadmerných ziskov spoločností vyrábajúcich alebo rafinujúcich ropu, plyn a uhlie. Ďalšími dvoma hlavnými prvkami plánu sú dočasný strop tržieb nízkonákladových výrobcov elektriny, čo sa týka veterných, solárnych a jadrových spoločností, ako aj povinnosť pre 27 členských krajín eurobloku znížiť spotrebu elektriny aspoň o 5 % počas špičky. Text, na ktorom sa dohodli ministri, by mal byť prijatý na budúci týždeň a nadobudnúť účinnosť čo najskôr.

"Toto je len prvá časť skladačky a okamžitá záplata," opísal podľa agentúry AP situáciu český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela, ktorý rokovaniam v Bruseli predsedal. Zdôraznil, že balík protikrízových opatrení sa pri tomto "nesmie zastaviť", lebo EÚ je v energetickej vojne s Ruskom a zima sa blíži a preto treba konať hneď teraz, a nie o týždeň alebo o mesiac.

Začiatkom týždňa skupina 15 členských krajín EÚ, vrátane Slovenska, vyzvala eurokomisiu, aby čo najskôr navrhla strop veľkoobchodných cien plynu s cieľom pomôcť domácnostiam a podnikom, ktoré bojujú s vysokými cenami energií. Ministri o tomto návrhu diskutovali, ale podľa AP nedošlo k jednomyseľnej podpore, pričom uvedený návrh blokuje najmä Nemecko.

Európska komisia vo štvrtok vo svojej analýze varovala, že takýto strop by mohol oslabiť schopnosť EÚ zaistiť dostatok dodávok plynu na svetovom trhu. Komisia je však prístupná myšlienke zavedenia cenového stropu pre ruský plyn s cieľom zmierniť dopad krízy a zároveň vyjednávať o nižšej cene plynu s ostatnými dodávateľmi.

Názory podnikateľov a odborníka na ďalšej strane.

Spoliehať sa na Brusel však nestačí, tvrdí prezident Asociácie priemyselných zväzov a&nbsp;dopravy Alexej Beljajev. „Konečná podoba týchto opatrení bude vznikať ešte niekoľko týždňov. Česko opatrenia na podporu priemyslu i&nbsp;obyvateľstva prijalo, a&nbsp;to napriek tomu, že je predsedajúcou krajinou EÚ. Pasívne čakanie na prijatie spoločného európskeho riešenia je hazard smerujúci k&nbsp;zatváraniu ďalších firiem, recesii a&nbsp;hromadnému prepúšťaniu,“ myslí si Beljajev.

Slovenská vláda by mala podľa Beljajeva prijať po vzore Česka a&nbsp;ďalších štátov EÚ vlastný plán pomoci priemyslu i&nbsp;ohrozeným skupinám obyvateľstva. Opatrenia by mohli byť financované z&nbsp;nevyčerpaných štrukturálnych fondov, Plánu obnovy a&nbsp;odolnosti SR alebo Envirofondu. 

Ako konštatoval pre TA3 Peter Bláha, generálny riaditeľ Duslo Šaľa, ktoré po odstávke neobnovilo výrobu pre vysoké ceny energií, Slovensko a&nbsp;Malta sú jediné európske krajiny, ktoré v&nbsp;rámci EÚ ešte neprijali žiadnu formu podpory pre priemyselné podniky. „Nepomôže, ak bude štát podporovať domácnosti, keď nebude fungovať priemysel a&nbsp;ľudia ostanú bez práce,“ dodal Bláha.

Podľa analytika Jána Pištu je jednotná európska schéma potrebná hlavne pre zadefinovanie štátnej pomoci. „Tú nemôže žiadna krajina rozdávať bez schválenia EÚ. Je to preto, aby jednotlivé krajiny nezvýhodňovali svojvoľne svoje podniky, prípadne nové investície. Jednotný rámec bude preto nevyhnutný,“ objasňuje. „V&nbsp;konečnom dôsledku však musí každá krajina dotiahnuť pomoc a&nbsp;podporu individuálne, s&nbsp;ohľadom na svoje potreby, pretože požiadavky aj podmienky budú odlišné,“ upozorňuje Ján Pišta.

V&nbsp;susednom Česku, a&nbsp;nielen tam, však národným plánom pomoci predbehli ten európsky. Ako povedal český premiér Petr Fiala,  národné riešenie doplnia neskôr európskym. Pasívne naň čakať nechcú.

„Česko je oveľa ďalej, pretože na tom systematicky pracuje už niekoľko mesiacov. Tam totiž nemajú cenovú reguláciu ako u&nbsp;nás a&nbsp;domácnosti a&nbsp;firmy začali dostávať vysoké účty za elektrinu a&nbsp;plyn už minulý rok. Naliehavosť v&nbsp;Česku a&nbsp;napríklad aj v&nbsp;Nemecku bola oveľa vyššia a&nbsp;spustila aktivitu oveľa skôr,“ vysvetľuje Pišta.

Aj minister Hirman upozornil, že ceny energií v&nbsp;okolitých štátoch sú niekoľkonásobne drahšie ako u&nbsp;nás, preto šli do zastropovania. Napríklad práve v&nbsp;Česku je silová zložka, ktorá tvorí zhruba tretinu ceny za energiu, trikrát vyššia ako na Slovensku.

Opatrenia českej vlády sa týkajú všetkých: domácností, veľkých i&nbsp;menších podnikov, živnostníkov aj miest a&nbsp;obcí. Tu je základných 9 opatrení, ktorými chce česká vláda pomôcť ľuďom, samosprávam i&nbsp;podnikateľom v&nbsp;boji s&nbsp;vysokými cenami energií. 

Prečo sa teda nepoučíme od susedov a&nbsp;neprijmeme podobné opatrenia? Analytik Ján Pišta vysvetľuje, čo by sme prevziať mohli a&nbsp;čo je nereálne. 

V čom máme v porovnaní s Českom výhodu a v čom nevýhodu

Podľa neho má Slovensko výhodu v&nbsp;už existujúcej regulácii cien a&nbsp;v&nbsp;tom, že elektrinu sľúbili zadotovať Slovenské elektrárne. „Toto v&nbsp;Česku nemajú. To však neznamená, že máme všetko vyriešené. Je toho veľa,“ upozorňuje Pišta. „Keby vláda nestratila veľa mesiacov tým, že sa namiesto problémov ľudí zaoberala sama sebou, boli by sme pravdepodobne už tam, kde sú iné krajiny. Avšak možný rozpad vlády a&nbsp;riziko predčasných volieb urobili z&nbsp;tejto kritickej a&nbsp;odbornej témy javisko pre populistov. A&nbsp;tí svojimi nekompetentnými návrhmi posúvajú riešenie energetickej krízy do polohy, kde bude ťažké niečo realizovať, ak sa to vôbec podarí,“ neodpustí si kritiku meniacej sa vlády a&nbsp;rozvadenej koalície.

Analytik Pišta však upozorňuje na ďalší veľký problém. „Slovensko má oveľa menej zdrojov ako Česko. Tam výrobca elektriny ČEZ generuje vysoké zisky, takže budú vysoké dividendy a&nbsp;môže byť úspešná mimoriadna daň z&nbsp;vysokých ziskov. Toto na Slovensku nemáme. U&nbsp;nás bude musieť náklady na opatrenia z&nbsp;veľkej časti zatiahnuť štátny rozpočet,“ varuje analytik.

Verí však, že nový minister hospodárstva Karel Hirman si zachová odbornosť a&nbsp;profesionalitu. „Zlepšenie sľubuje už to, že povedal, že sa bude inšpirovať českými opatreniami. Tie sú totiž dobré,“ nádeja sa Ján Pišta.

„V&nbsp;Česku prijali systémové riešenie, ktorému sa budeme takmer určite blížiť aj u&nbsp;nás,“ povedal Hirman pri nástupe do funkcie. Tzv. Sulíkov systém, podľa ktorého by sme za 85 percent súčasnej spotreby platili ako doteraz a&nbsp;za 15 percent by bola cena výrazne vyššia, nechce prevziať. „Toto kontrolovať na každú domácnosť je nemožné. Systém by bol aj nespravodlivý, pretože v&nbsp;domácnosti sa mohli zmeniť podmienky v&nbsp;porovnaní s&nbsp;predošlou vykurovacou sezónou,“ vysvetľoval Hirman v&nbsp;relácii TV Markíza Na telo. Je pravdepodobnejšie, že naše zálohové platby sa budú odvíjať od priemernej spotreby domácnosti. Minister Hirman zatiaľ odmieta povedať, o&nbsp;koľko by sa od januára mohla dvihnúť cena plynu či elektriny. Hovorí, že presné sumy sa dozvieme, tak ako každý rok, na konci novembra.

Ministerstvo financií však v utorok zverejnilo odhady, koľko by mohli platiť domácnosti. Elektrina môže zdražieť o 40, plyn o 60 a teplo dokonca o 135 percent! Z týchto odhadov vychádzali ministerskí analytici, keď rátali predpoveď inflácie pre budúci rok. Naše životné náklady by aj v roku 2023 mali stúpať rýchlejšie ako platy.

Diskutuje sa aj o znárodnení elektriny vyrobenej na Slovensku. Podľa ministra Hirmana však doterajšie návrhy Európskej komisie (EK) nie sú pre Slovensko výhodné. „Brusel navrhuje zdaniť príjmy z vyššej ceny elektriny. Problém je, že sa bude zdaňovať mimo územia Slovenska a tie zdroje by zostali tam, kde by sa to zdanilo,“ upozornil. Týkalo by sa to aj elektriny vyrobenej u nás, ale obchodovanej na zahraničných trhoch. „Našou základnou požiadavkou, ktorú vysvetľujeme európskym partnerom a bijeme sa za ňu, je, aby sme tie peniaze dostali späť na Slovensko,“ zdôraznil minister. Z takto získaných peňazí by potom vláda mohla kompenzovať nárast cien energií pre domácnosti, veľké podniky aj verejný sektor. Pre britský denník Financial Times Eduard Heger povedal, že slovenskej ekonomike hrozí pre prudko rastúce náklady na elektrinu kolaps. Zachráni ju vraj iba podpora z Bruselu, ktorú vyrátal na milardy eur. Zároveň varoval, že ak by sme sa nedočkali tejto pomoci, bol by nútený zoštátniť dodávky energií na Slovensku.

Česká vláda pomohla všetkým, čítajte na ďalšej strane

1. Úsporná tarifa a odpustenie poplatkov Česká vláda schválila domácnostiam úspornú energetickú tarifu. Má platiť od 1. októbra 2022 do 1. apríla 2023 s tým, že ju vláda môže predĺžiť. Priemerná výška podpory pre domácnosť bude zhruba 15-tisíc českých korún (608 eur), tento rok z nej dostanú zhruba štyri tisícky (160 eur). Na úspornú tarifu vláda vyčlenila viac ako 30,6 miliardy CZK (1,2 mld. eur). Pomoc zahŕňa i príspevok cez úspornú tarifu a odpustenie poplatku 599 CZK (24,3 eura) za každú megawatthodinu (MWh) elektriny z obnoviteľných zdrojov energií. Tento poplatok sa týka nielen domácností, ale aj firiem či organizácií.

2. Strop na ceny elektriny i plynu Česká vláda určila 13. septembra maximálne ceny za energie pre maloodberateľov (domácnosti aj menšie firmy). „Zastropujeme cenu silovej elektriny vrátane DPH na šiestich korunách (0,24 eura) a cenu plynu na troch korunách (0,12 eura) vrátane DPH za kilowatthodinu,“ vymenoval dotknuté subjekty český premiér Petr Fiala. Celkové náklady zastropovania sa budú pohybovať okolo 130 miliárd CZK (5,3 mld. eur) ročne. Vláda ich chce financovať z inkasa dane z neočakávaných ziskov, ktorá by mala vyniesť zhruba 60 miliárd CZK (2,4 mld. eur) ročne, z vyššej dividendy štátnych podnikov a z výnosu z predaja emisných kvót.

3. Vyšší príspevok na bývanie Príspevok na bývanie môžu domácnosti využiť aj na úhradu vyšších faktúr za energie. Dávku môžu získať ľudia, ktorým na primerané bývanie nestačí v Prahe 35 percent a inde 30 percent príjmu.

4. Pomoc veľkým firmám Česká vláda vyčlení na pomoc veľkým firmám s vysokými cenami energií 60 miliárd CZK (2,4 mld. eur). „Firmy, teda veľkoodberatelia elektriny a plynu, budú môcť od 1. novembra čerpať podporu v celkovej výške 30 miliárd korún v rámci dočasného krízového rámca,“ spresnil český premiér Fiala. Ďalších 30 miliárd CZK (1,2 mld. eur) bude k dispozícii po schválení návrhu európskeho nariadenia o krízových opatreniach na zníženie vysokých cien energií.

5. Malé a stredné podniky s vysokým odberom Ak sú odberateľmi vysokého alebo veľmi vysokého napätia (viac ako 630 MWh ročne), budú môcť čerpať pomoc až do výšky 80 percent spotreby za posledných päť rokov. Maximálna suma, na ktorú budú mať nárok, je dvojaká. U energeticky náročných firiem to bude do 200 miliónov CZK (8,1 mil. eur), u ostatných maximálne 45 miliónov CZK (1,8 mil. eur). O pomoc budú môcť žiadať firmy v lesníckom, pôdohospodárskom, ťažobnom a hlavne spracovateľskom priemysle.

6. Živnostníci a ďalší maloodberatelia Zastropovanie cien silovej elektriny pre domácnosti platí aj pre živnostníkov a podnikateľov, ktorí sú braní ako maloodberatelia. Takže za kilowatthodinu silovej elektriny takisto zaplatia vrátane DPH 6 korún (0,24 eura) a za plyn 3 koruny (0,21 eura) vrátane DPH.

7. Ďalšia valorizácia dôchodkov V tomto roku boli v Česku dve valorizácie, v septembri pokračuje ďalšia mimoriadna z dôvodu vysokej inflácie. „V troch valorizáciách sme zvýšili dôchodky v priemere o 2 500 CZK (101,42 eura),“ povedal premiér Fiala. Celkovo išlo zhruba o 15 percent. Od januára 2023 sa opäť zvýšia dôchodky, v priemere o 825 CZK (33 eur), teda asi o 5 %.

8. Predĺženie nižšej spotrebnej dane Česká vláda schválila od 1. júna do 30. septembra 2022 dočasné zníženie sadzby spotrebnej dane z benzínu a motorovej nafty o 1,50 CZK (0,061 eura) na liter. Iba pre naftu tento návrh predĺžila do konca budúceho roka. Ministerstvo financií odhaduje náklady na 9,6 mld. CZK (360 mil. eur) ročne. Zhruba 8,7 mld. Kč (350 mil. eur) pripadá na štátny rozpočet, zvyšok na rozpočet Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry.

9. Pomoc mestám a obciam Za rovnaké ceny ako maloodberatelia by mali prostredníctvom štátneho obchodníka s energiami elektrinu a plyn nakupovať samosprávy či verejné inštitúcie. Štátny obchodník by mal nakúpiť energie, ktoré by bez marží alebo aspoň so zľavou predal samosprávam či ďalším verejným inštitúciám.