Je to len pár dní, čo ste oznámili, že zakladáte stranu a začínate zbierať podpisy. Kedy nastal moment, keď ste si povedali, že sa vrátite do politiky? Bolo to dlhšie obdobie, ešte minulý rok som povedal, že sa stretávam a debatujem s mnohými ľuďmi o tom, či je záujem, ako vnímajú súčasnú politiku a súčasné politické dianie. Nie je to otázka, nazvime to posledného mesiaca.

Názov strany je Dobrá voľba a máte už aj webovú stránku. Aké sú ďalšie kroky? Ministerstvu vnútra sme oznámili, že sme začali zbierať podpisy za vznik strany Dobrá voľba.

Čomu sa chcete v Dobrej voľbe venovať prioritne? Rozumiem tomu, že sa pýta nejaká zmena, veď je prirodzené, že keď je jeden štýl politiky, tak po čase sa opotrebuje. Sú tu aj mnohé problémy, ktoré evidujeme, ale to, čo mi prekáža je, že tá zmena, ktorá sa pýta a o ktorú sa tu mnohí hlásia, by nemala byť zmena, ktorá je iba o kádrovaní a personálnom vyhraňovaní sa. Mala by to byť zmena taká, ktorá reálne rieši problémy ľudí. Myslím si, že to, čo nám tu chýba v poslednom čase oveľa viac, ako to bolo v minulosti, je téma o konkrétnych riešeniach. Ako chceme zlepšiť konkrétny život ľuďom. Lebo ak ľudia nepociťujú, že tí, ktorí sú pri moci, či už v politike, alebo sa o tú moc usilujú, neponúkajú konkrétne riešenia, tak potom majú pocit, že každý si hrá to svoje a na seba a môže sa stať, že to ľudia budú vnímať, že všetko je iba skorumpované, čo nemôžeme predsa chcieť.

Ako chcete spomínané problémy riešiť? Sú tu aj témy, ktoré sa týkajú napríklad hospodárskej politiky, aby Slovensko nebolo odkázané len na automobilky. Aby Slovensko malo takú hospodársku politiku, ktorá vytvára priestor. Sú tu témy, ktoré sú podstatné, okrem spomínanej hospodárskej politiky aj veda a výskum, pôdohospodárstvo, turizmus, ale toto málokoho zaujíma. Ľudí zaujíma predovšetkým ich každodenný život, či bude lepší, alebo horší. A toto jednoznačne treba riešiť. Mladé rodiny, zdravotníctvo, dôstojný život ľudí a často ide najmä o dôstojný život seniorov. Niekto povie, že to sú ľavicové témy, ale mne to je jedno. Je to normálne, ľudské. Bol som dva roky ministrom zdravotníctva, mám povinnosť aj spoluzodpovednosť za to, aby sme hovorili o zdravotníctve ako o oblasti, ktorú treba zlepšovať. Problém je, že ak niekoho nepoznáte v zdravotníctve, tak sa často nikam nedostanete. My nemáme zlých lekárov, ale systém sa zvlčil až do takej miery, že buď ste schopní nájsť si cestičky, ako si to vybaviť, alebo potom nie ste schopní a cítite tú obrovskú nespravodlivosť.

Počas vášho pôsobenia v rezorte sa tieto zmeny nedali urobiť? Ale veď sme urobili. Môžem urobiť veľký zoznam toho, čo sme urobili. Vyriešili sme špekulatívny reexport liekov. Za môjho pôsobenia sme dostali najlepšie hodnotenie Európskej komisie. Zaviedli sme prísun nových najmodernejších liekov na Slovensko. Nakúpili sa nové diagnostické prístroje. Robili sme veľmi veľa. Nemôžete však čakať, že za dva roky zmeníme všetko. Problematiky je tu však oveľa viac a treba ju riešiť, nemožno zastať.

Krátky čas ste boli aj ministrom vnútra. Aký je podľa vás najväčší problém tohto rezortu? Ministerstvo vnútra je obrovský rezort, ktorý je často spájaný len s políciou, ale je to štátna správa. Povedzte mi však, akú má motiváciu dnes úradník povedzme na vyššom územnom celku, v župe, si zavolať v kraji podnikateľov a zamestnávateľov a diskutovať s nimi, ako by sme mohli zmeniť školstvo, duálne vzdelávanie. Aká je jeho motivácia v tom, keď on dostáva rovnaké peniaze, či to robiť bude, alebo nebude? My platíme školy podľa počtov študentov a nie podľa výsledkov a potom vzdelávame ľudí, ktorí sa neuplatňujú v praxi. Načo to robíme? Všetci nadávajú na úradníkov, akí sú to darmožráči, ako ich treba skresať. Aká je potom motivácia profesionálov a ľudí zamestnať sa v štátnej správe, keď od prvého dňa na nich nadávate a robíte z nich papučkárov? Samozrejme, že sa to nezlepší. To je jeden aspekt. Ja som za tie tri týždne predložil do medzirezortného pripomienkového konania zmenu zákona o Policajnom zbore. Aby vrcholoví funkcionári polície, nielen policajný prezident, boli obsadzovaní na základe výberového konania. Ak chceme podporiť kariérny rast, profesionalitu, tak musíme zadávať podmienky. Obrovská problematika je otázka marginalizovaných skupín aj časti rómskeho obyvateľstva, ktoré žije v osadách. Ako im chceme pomôcť? Ja chápem, že musíme riešiť aj otázku napríklad kriminality, ale ak nebudeme riešiť príčiny, a to je zlepšenie vzdelania, sociálneho prostredia, rastu malých detí, ktoré tam žijú, dať im väčšiu šancu na lepší život, tak budeme mať aj o 5 - 10 rokov stále tie isté problémy s pätnásťročnými mladíkmi, ktorí vyrastajú v zlom prostredí. Nemôžeme však len nadávať, oni si nepomôžu sami. Treba v tej komunite pracovať.

Mnohí vás kritizovali, že ste neodvolali Tibora Gašpara z postu prezidenta Policajného zboru. Napokon ste z rezortu odišli vy. Nechceli ste polarizovať spoločnosť alebo za tým boli tlaky z vedenia Smeru? Ja som nešiel na ministerstvo vnútra s nejakou pomyselnou jedinou úlohou odvolať Tibora Gašpara. I keď chápem, že niektorí to možno takto vnímali. Na rezort vnútra som išiel s cieľom riešiť napätú situáciu. Podstatné pre mňa bolo urobiť si vlastný názor aj na ostatných ľudí z polície, ktorí by mohli byť prípadnými vhodnými nástupcami. Počas tohto obdobia som s bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom mal niekoľko debát o jeho pôsobení a dohodli sme sa aj že sám odstúpi, no vždy si to napokon rozmyslel a nestalo sa tak. V tom čase nebolo mnoho informácií, ktoré sú dnes. To, prečo som odišiel z ministerstva vnútra, bolo, že som nevidel, že je záujem strany, ktorej som bol nominantom a o ktorej podporu som sa opieral aj v parlamente, aj vo vláde, riešiť túto situáciu. Mal som iba jedinú možnosť, ako tlačiť a to hroziť mojím odchodom. No nemôžete hroziť do nekonečna. Myslím, že by ste nenašli veľa ľudí, ktorí by odišli.

Čiže s informáciami, ktoré máte dnes, by ste sa ako rozhodli? Dnes by som napriek všetkým rizikám, že by som nepoznal nástupcu, konal okamžite.

Vaše vzťahy so Smerom po rezignácii pravdepodobne ochladli. Viete si s nimi napriek tomu predstaviť spoluprácu? Toto sú také páčivé otázky, ktoré zaujímajú ľudí. Odpoviem na to príkladom. Vy ste si vedeli predstaviť pred voľbami 2016, že by Most-Híd alebo SNS pripustili spoluprácu medzi sebou? Dnes sa tu ľudia vyhraňujú, že s tým nepôjdem, s tým nepôjdem a nakoniec sa ukáže, že s mnohými pôjdu, lebo potom alibisticky povedia, „no ľudia tak rozhodli“. Predovšetkým sa vyhraňujem hodnotovo. Asi ťažko môžeme debatovať o tom, čo je podstatné a to je obsah politiky, riešenia s ľuďmi, kde sa hodnotovo neviete spojiť s niekým, kde je xenofóbia, rasizmus, šírenie strachu a nenávisti. Ľudia rozhodnú. Možno, že bude patová situácia, lebo sa nikto nebude vedieť na ničom zhodnúť. Dnes sa však vyhraňovať apriori proti celým stranám je podľa mňa nesprávne a nezodpovedné.

Nemyslíte si, že by toto mohlo byť pre voličov mätúce? Že vlastne nevedia, čo od vás môžu čakať? A čo je lepšie? Keď voličovi nasľubujete niečo, čo mu nesplníte?

A čo tak nesľubovať niečo, čo viete, že nedokážete splniť? To presne tvrdím aj ja. Hovorte toľko, koľko dokážete splniť.

Teraz však hovoríme o vás. Preto hovorím, že viem sľúbiť jednu vec. Že nepôjdem s ľuďmi, ktorí vyznávajú xenofóbiu, rasizmus, ktorí šíria zlo a strach. Chcem ísť s ľuďmi, s ktorými sa dohodneme na programe, ktorí budú zárukou toho, že tam bude prvoradý záujem riešiť podstatné problémy Slovenska. Sú tu momentálne zásadné až vyrušujúce podozrenia o tom, či štát umožnil prepojenie kriminálnemu prostrediu, aby zneužil štátnu sféru v prospech konkrétnych ľudí. Však to je absolútne cez čiaru. Chcem, aby sa to vyšetrilo, aby bolo jasné, čo je pravda a kto je zodpovedný. Zároveň však nesmieme prepadnúť pocitu, že tu žiadna spravodlivosť neexistuje. To zle pôsobí na prokurátorov, na sudcov, na policajtov, ak budú frustrovaní, že sú hádzaní všetci do jedného vreca.

Spomenuli ste prepojenie štátu s kriminálnym prostredím. Ako vnímate situáciu okolo Mariana Kočnera, v ktorého správach, ktoré posielal Alene Zsuzsovej, sa spomínajú Robert Fico, Robert Kaliňák či Andrej Danko? Myslíte, že mal Kočner naozaj taký dosah na politikov, prokurátorov, sudcov a vyšetrovateľov? Ja Mariana Kočnera nepoznám, v živote som sa s ním nestretol, nekomunikoval som s ním nijakým spôsobom. Ale zároveň poviem, že z mnohých informácií, ktoré mám z médií, ho rozhodne nevnímam ako slušného podnikateľa. To, čo sa zverejňuje v médiách, je veľmi vyrušujúce. Asi každého to vyrušuje. V žiadnom prípade to nemožno zľahčovať, ale na druhej strane mám pocit, že čítam veľa chvastúnskych a chválenkárskych rečí z jeho strany. Dôležité je, či to, o čom si píše Marian Kočner s Alenou Zsuzsovou, sa aj dialo v konaní tých ľudí, o ktorých si píšu. Keď sa však z toho bude robiť iba fraška, bolo by to zlé, lebo to zbagatelizuje všetko negatívne. Sú tu orgány, ktoré to musia riadne prešetriť. Dnes si pomaly písal o každom. Aj ja som bol tri týždne ministrom vnútra. Čakám, ako som bol označený ja v tej komunikácii. Mnohí ľudia, o ktorých si písal, ho nemuseli vôbec poznať, podobne ako ja. Podstata je, aby sa to vyšetrilo a aby sme vedeli, či to tak je, alebo nie je a musíme sa s tým ako Slovensko vyrovnať a pohnúť sa vpred. Nesmie nás to traumatizovať donekonečna.

A nevyrušuje vás, že politici, ktorých sa spomínaná komunikácia týka, sa snažia informácie, ktoré sa dostávajú na povrch, bagatelizovať? To je otázka na nich. Každý si zodpovedá za svoju komunikáciu s médiami. Ja som vždy komunikoval otvorene, nevyhýbal som sa ani nepríjemným otázkam, no nebudem komentovať iných politikov, ako si oni komunikujú svoje záležitosti. To je ich problém.

Ešte sa vráťme k vašej strane. Koho v nej uvidíme? Staré, nové tváre? Náš denník vás pristihol, ako ste sa stretli s Katarínou Cséfalvayovou a Martinom Fedorom. Spomínala sa dokonca aj Lucia Kurilovská a najnovšie prezident Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár. Je to legitímna otázka a chápem váš záujem, ale snažil som sa vždy dodržať to, čo som sľúbil. Tak ako som sľúbil, že budem cestovať po Slovensku, stretávať sa ľuďmi a debatovať s nimi, tak som to robil. Tiež som sľúbil, že v krátkom čase chcem predstaviť ľudí, program, priority, tak by som to rád chcel dodržať. Stretávam sa s mnohými ľuďmi, ale nemyslím si, že je správne a korektné niečo predbiehať.

V poslednom čase sa čoraz častejšie spomína odchod Petra Pellegriniho zo Smeru. V prípade, že by tak urobil, príde k vám? Toto je záležitosťou strany Smer. Peter Pellegrini je premiérom a o to viac je tu pozornosť smerom k jeho osobe daná. To, ako bude Pellegrini fungovať, je však ich vnútrostranícka záležitosť a hlavne jeho individuálna, osobná. Ja som s ním spolupracoval od čias, keď bol štátnym tajomníkom a ja som bol šéf Pošty. My sme mali profesionálne a osobne dobrý vzťah, ale to je všetko, čo ja k tomu môžem povedať. Sú to úplne zbytočné špekulácie.

Napätá situácia je aj medzi Robertom Ficom a ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou v súvislosti s neúspešnou reformou nemocníc. Predseda strany jej dokonca verejne odkázal, že „by mala menej počúvať Druckera“. Ako to myslel? Lákate ministerku tiež k sebe? Pán Fico si komunikuje, čo chce, tak ja mu nebudem robiť hovorcu. To je ako keď volal vtedajšiemu šéfovi VšZP pánovi Kočanovi, tak som povedal, že sa mi to nepáčilo, ale ja mu nebudem robiť ani obhajcu, ani hovorcu. S pani ministerkou Kalavskou nekomunikujem.

Vidno, že s návratom do politiky to myslíte vážne. Čo vám na to povedala rodina? V úvode nebolo pre to žiadne nadšenie, ale mám podporu v zázemí rodiny a to je pre mňa veľmi dôležité. Myslím si, že manželka nie je nadšená a ani nikdy nebola z verejnej publicity a zo života, ale to je asi prirodzené pre viaceré ženy a matky, ktoré si chránia priestor.

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/exkluzivne-drucker-vstupuje-ringu-pritvrdzuje-prekvapive-slova-ficovi-kocnerovi" target="_blank" rel="noopener">Fotografie Tomáša Druckera nájdete v galérii.</a>

Mohlo by vás zaujímať:

EXKLUZÍVNE Drucker vstupuje do ringu a pritvrdzuje: PREKVAPIVÉ SLOVÁ o Ficovi a Kočnerovi!