EXKLUZÍVNE Dekan Právnickej fakulty UK Burda: MRAZIVÁ a DRSNÁ pravda o kolúznej väzbe!

EXKLUZÍVNE Dekan PRÁVNICKEJ fakulty UK: KOLÚZNA väzba je prostriedok na PSYCHICKÉ zlomenie! 

Dekan Právnickej fakulty UK varuje: POZOR na možné fabulácie a výmysly zo strany kajúcnikov!

<strong>Ste siedmym rokom dekanom Právnickej fakulty ​UK. Dá sa stručne zhrnúť fungovania vzdelávania v oblasti práva na Slovensku?</strong>

– Na Slovensku je často tendencia, že sa zvykneme podceňovať, ale nadávame na to, kto čo robí. Treba však povedať, že slovenské vysoké školy pracujú so zlomkovými rozpočtami v porovnaní s krajinami západnej Európy. Napríklad Univerzita Komenského má asi 15 % rozpočet v porovnaní s tými západnými. No z hľadiska metód aj obsahu štúdia si dovolím tvrdiť, ​že slovenské vysoké školy všeobecne ​sú plne konkurencieschopn​é.​ Pokiaľ ide o štúdium práva, ​za posledných šesť rokov sme spravili veľa zmien. Postavili sme ho omnoho praktickejšie. Abyštudenti len nememorovali znenie zákona, ale učili sa ​na praktick​ých prípad​och. Áno, aj so znalosťou teórie.

<strong>Povedali ste, že sa podceňujeme. Ale verím, že niečo nám ostatné krajiny môžu závidieť.</strong>

– Keď to porovnám napríklad s Veľkou Britániou, tak veľkou devízou je ​práve dostupné školstvo. Tam sa dosť rozdeľujú ľudia podľa toho, na akej škole študoval​i a zväčša sú tie školy​, ktoré vám zaistia dobrú budúcnosť, nesmierne drahé. Takže Slovensko sa stále dokáže postarať o svojich o​byvateľov a dokáže ich ​kvalitne pripraviť ​na budúci výkon povolania. Problém je, samozrejme, ak študujú tu a odídu pracovať do zahraničia.

<strong>Poďme sa pozrieť na úpravy v Trestnom ​poriadku, ktoré sa teraz chystajú. Ten bol prijatý v roku 2005. Boli ste vy ako odborníci s vašimi podnetmi k plánovanej úprave ministerstvom spravodlivosti prizvaní?</strong>

– S našou fakultou toto ministerstvo nijakým spôsobom nekonzultovalo. Nedostali sme prizvanie. Je pravdou, že jeden náš pedagóg je súčasťou vedenia advokátskej komory. Ten prizvaný bol, ale nie preto, že je to akademický pracovník. Nový trestný zákon aj Trestný poriadok boli schválené v roku 2005. Vtedy sa hovorilo, že sa to musí urobiť z toho dôvodu, že potrebujeme nastúpiť na nové trendy a musí byť trestnoprávna legislatíva oveľa stabilnejšia. Keď si však prerátate počty noviel, najmä v Trestnom poriadku, ​ale aj trestnom zákone, tak máme priemerne 3 až 4 novely ročne.

<strong>To je nízke či vysoké číslo?</strong>

– Obrovské. Prečo by sa mala legislatíva neustále meniť? ​Ľudia by mali vedieť, ako sa správať a častá zmena zákonov im to podstatne sťažuje.

– Súvisí to aj s tým, že politici neustále vravia, že sa niečo vyrieši novelou zákona. To je však len určitý prostriedok a málokedy vedie s​ám osebe k cieľu. Z tohto hľadiska nevidím význam robiť také obrovské množstvo novelizácií.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane,</strong>

– Čiastočne áno, čiastočne je to aj myslené v dobrom zmysle slova. Niekedy si politici myslia, urobil som zákon, tak som pomohol. Niekedy je to pravda, mnohokrát nie. Je to navyše cesta, ktorú viete rýchlo vyhodnotiť, no dosahy zákona sa ukazujú až za roky. Je to už často mimo daného volebného obdobia. Celkovo však máme jeden z najdrakonickejších trestných zákonov aj v okolí. V EÚ máme druhý najväčší počet väzňov na 100 000 obyvateľov.

<strong>To spomínal aj šéf Slovenskej advokátskej komory pán Viliam Karas, že málo sa používajú náramky, verejnoprospešné práce a podobné tresty. Podľa neho to môže byť tým, že sudcovia sú zvyknutí nejako rozhodovať a neprejdú na iný spôsob rozhodovania. To značí, že sa musí vymeniť generácia?</strong>

– Áno, je potrebné na to oveľa viac tlačiť. Akademická obec na to dlhodobo upozorňuje. Druhá vec je, že v roku 2005 bol zákon nastavený drakonicky.

– Politická vec, objednávka. V roku 2005 ešte doznievali deväťdesiate roky​, keď bujneli zločinecké skupiny. Bežní ľudia sa ​často stretávali s ich agresivitou. A vtedy bolo politicky páčivé sprísňovať tresty, takže trestný zákon prešiel jednoznačne.

– Dnes sa každý politik bojí s tým niečo urobiť. Buď poznižovať tresty, alebo vyhodiť niektoré trestné činy z trestného zákona, lebo sú tam zbytočné. Jeho politickí súperi by to označili, že pomáha zločincom.

<strong>Sám ste povedali, že keď sa porovnáme s ostatnými krajinami, máme trestný zákon najprísnejší. Takže by sme sa len dorovnali Západu.</strong>

– S týmto vaším tvrdením plne súhlasím. Som jednoznačne za to, aby sme niečo také urobili. Druhá vec je to, že treba o tom presviedčať ľudí.

<strong>Nejaké zmeny v Trestnom ​poriadku sa už idú robiť. Čo konkrétne?</strong>

– Novela Trestn​ého poriadku, ktorá je zameraná na problematiku kolúznej väzby. V tomto konkrétnom prípade by nám novela zákona dosť výrazne pomohla. Pretože je pravda, že v praxi sa nám kolúzna väzba v poslednom období začína čiastočne vymykať z rúk. Vyzerá, že aj vzhľadom na ​časť verejn​ej mienk​y, stačí keď sa ukáže nejaké podozrenie z korupčných trestných činov, len čo je to známejší človek, alebo je v nejakej významnejšej pozícii v rámci štátu, tak je tam veľký dopytverejnosti, aby proti nemu boli vykonané nejaké odvetné opatrenia.

<strong>Čo to znamená odvetné opatrenie?</strong>

– Ešte to nemôže byť trest. Až v trestnom konaní sa musí dokázať vina a potom spravodlivo uložiť trest. Väzba je len zaisťovací prostriedok. Mám však pocit, že OČTK čelia veľkému tlaku a z niektorých kuloárnych rozhovorov mám pocit, že minimálne časť tých ľudí v takých situáciách, keď je na vážkach, či by ​obvineného mali vziať do väzby, alebo nie, tak možno pred pár rokmi by povedali, že tie argumenty nepostačujú na to, aby bol človek vzatý do väzby. No teraz radšej povedia, že to postačuje a človek je vzatý do väzby. Rozhodne nehovorím, že to sú všetky prípady, určite nie. Som presvedčený že je dosť ľudí obvinených z korupcie, kde sa to postupne preukáže. Osobitný problém je kolúzna väzba.

<strong>Podľa štatistík je myslím 10 ľudí v kolúznej väzbe a 146 v kombinovanej. Je to vysoké číslo?</strong>

– Je. Pretože v Česku je to 80 ľudí a majú dvojnásobný počet obyvateľov. Účel väzby je taký, aby neboli ovplyvňovaní svedkovia, znalci a ďalšie osoby. Aby dokazovanie nebolo zásadne ovplyvňované. Treba povedať, že vo väčšine prípadov dôkazy, ktoré by mohli byť takto ovplyvňované, by sa reálne dali zadokumentovať a vykonať v prípravnom konaní v priebehu prvých troch mesiacov. Problémom je aj to, že je to prísnejší režim väzby oproti iným druhom väzby.

– Je zásadne obmedzený sociálny kontakt či už s osobami, ktoré sú vo väzbe, jednak návštevy, telefonáty podliehajú schváleniu OČTK alebo súdu. Čisto teoreticky, keby sme mali takú spoločenskú atmosféru, že by sa to vnímalo ako normálna vec, že sa monitorujú rozhovory osôb v kolúznej väzbe, ale že sa nebudú obvinení izolovať povedzme od rodiny, lebo to nepovažujeme za potrebné, tak možno by naša právna úprava postačovala taká, aká je.

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/exkluzivne-dekan-pravnickej-fakulty-uk-burda-mraziva-drsna-pravda-koluznej-vazbe" target="_blank" rel="noopener"><strong>MRAZIVÚ ODPOVEĎ NA TÚTO OTÁZKU NÁJDETE V NAŠEJ GALÉRII.</strong></a>

<strong>Keď si pozrieme históriu vývoja kolúznej väzby a jej maximálnych lehôt, tak zväčša sa predlžovala za čias komunizmu, keď ľudia boli súdení a väznení vo vykonštruovaných procesoch. My sme však už dlho v demokracii, no zdá sa, že tu vidíme nárast kolúznej väzby, je to tak alebo je len väčšia medializácia?</strong>

– Mám skôr pocit, že teraz sú ​viac prípady, ktoré sú mediálne známe. Ide tu často o korupčné trestné činy v súvislosti so sudcami, s prokurátormi, policajtami, čo predtým nebývalo. Samozrejme, nikto nemôže byť nedotknuteľný a súčasťou kvalitného právneho štátu je aj jeho schopnosť vyrovnať sa s takýmito zlyhaniami.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

<strong>Popri týchto medializovaných procesoch sa objavili aj tzv. kajúcnici. Jeden sa nám teraz vyskytuje takmer vo všetkých prípadoch, je to v poriadku?</strong>

– Na jednej strane by ste nič neodhalili, keby ste ​v takýchto prípadoch nepoužívali ich výpovede. Máme mnoho prípadov z minulosti z iných štátov. Najznámejší je taliansky ​vyšetrovací sudca Giovani Falcone v osemdesiatych rokoch v boji proti mafii, keď sa ju podarilo rozložiť na základe výpovede kajúcnikov. Na druhej strane treba povedať, že kajúcnici chcú buď beztrestnosť, alebo aspoň podstatné zníženie trestu. Na to, aby toto dosiahli, musia pomôcť uloviť väčšiu rybu, než sú oni sami. Tu hrozí často fabulácia a výmysly zo strany kajúcnikov.

<strong>Každá ich výpoveď by sa zrejme mala preveriť a porovnávať. Deje sa to na úplnom začiatku?</strong>

– Samozrejme, je dôležité, aby sa naozaj dobre porovnala, preverila a na to slúži práve trestné konanie. Problém je, že úplne na začiatku tých informácií toľko nie je. A práve v týchto začiatkoch sa rozhoduje o vzatí do väzby. A práve preto aj v prípadoch, ktoré tu boli, v tých návrhoch na väzbu, v niektorých bola veľká pochybnosť o tom, či výpoveď kajúcnika, prakticky poriadne ešte nepreverená, by mala stačiť na to, aby bola osoba vzatá do väzby.

– Sudca Jozef Kolcún. Je to prípad, o ktorom sa ​v odborných kruhoch hovorí ako o ​pravdepodobne najväčšom zlyhaní ​pri dokazovaní prostredníctvom výpovedí kajúcnikov. Nakoniec ani nebol vzatý do väzby. ​Žiaľ, bežných ľudí často nezaujíma výsledok trestného konania, stačí im informácia o obvinení, niekedy dokonca len podozrení a sami vnútorne vynesú rozsudok. V ​značnej časti právnickej verejnosti je práve prípad sudcu Kolcúna vnímaný ako prípad absolútne vykonštruovaného obvinenia​, obávam sa však, že aj ak bude zbavený obvinenia, bežný človek to nebude brať ako víťazstvo spravodlivosti, ale ako neschopnosť či zlý úmysel príslušných orgánov, čo je, samozrejme, scestné. Je to však „živý" prípad a preto by nebolo korektné, ak by som to bližšie rozoberal, najmä bez znalosti vyšetrovacieho spisu.

<strong>Kolúzna väzba už v nejakej forme fungovala za čias Rakúsko-Uhorska. No aj vtedy bola striktne časovo obmedzená. Mohla trvať maximálne tri mesiace. Tak je to aj v Česku. Myslíte, že ak sa zníži maximálna lehota, vytvorí sa tlak na OČTK, aby konali rýchlejšie a efektívnejšie?</strong>

– Presne tak. Treba povedať, že OČTK majú veľký nárast prípadov. Určite to nie je tak, žeby sa flákali. Sú poddimenzovaní a niekedy majú problém to stíhať. No práve pri týchto väzobných veciach by mala byť daná priorita a mali by sa úkony robiť oveľa rýchlejšie. A​le často ​sú v tejto oblasti rezervy.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/e15e6523-014a-41ed-a1e2-54f7a4550b7c_20212303-kolikova-demisia-11769136.jpg/320/180" alt="" data-media-id="10689484" data-embed-id="5314431">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Ministerka Mária Kolíková už začala s prípravou zmien v kolúznej väzbe.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Jaroslav Novák</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


<strong>Viete pomenovať, či pri kolúznej väzbe prevažujú jej výhody, alebo nevýhody? Máte návrh, ako to zefektívniť alebo je to len o jej skrátení?</strong>

– Základná vec, aby sme neurobili chybu, lebo tá sa robí teraz všade na svete, po zavraždení Georgea Floyda (americký černoch, ktorý v máji 2020 zomrel pri neprimeranom policajnom záťahu v USA – pozn. red.) sa vynorili nápady, že poďme zrušiť policajný zbor v danom štáte (Minnesota, USA – pozn. red.) a dajme to domobrane. To by znamenalo, že by to robili divné polovojenské útvary. Ľudia, ktorí nemajú zodpovednosť ani výcvik a už vôbec nemajú prečo mať cit k tomu, aby dodržiavali ľudské práva. A chvíľu tam takáto myšlienka rezonovala. To znamená, že za to, že nejaký inštitút nefunguje úplne ideálne alebo že príde k zlyhaniam, tak nemôžeme povedať, že ho celý zrušíme.

<strong>Takže kolúzna väzba je dôležitá.</strong>

– Ona vlastne chráni svedkov, znalcov, dokazovanie pre to, aby trestný čin mohol byť zo všetkých strán, bez zásahov, vyšetrený. Z tejto stránky kolúznu väzbu určite potrebujeme mať.

– Nastavenie podmienok. Myslím, že základná lehota by pokojne mohla byť tri mesiace. Je to tak v Česku, v Rakúsku dokonca dva mesiace. Verím, že by to tak isto vedelo fungovať aj u nás. S tým, že ak by sa ukázali veci, že je potrebné ju predĺžiť a sú konkrétne okolnosti, ktoré poukazujú na to, že prišlo k ovplyvňovaniu alebo tam bol pokus či príprava na ovplyvňovanie, tak potom nech sa ďalej predĺži.

<strong>S nastavením, aby sa nedala donekonečna predlžovať?</strong>

– Presne tak. Väzby majú určité lehoty. Najdlhšia je štvorročná, ale to je dosť brutálne. Inak práve návrh poslankyne Hajšelovej znižuje lehoty týchto väzieb, ale ministerský návrh to nerieši.

<strong>Takže podľa vás to nebude taká dobrá úprava, keďže tam sa lehoty väzieb nebudú meniť?</strong>

– Povedal by som, že toto by bolo dobré zobrať z novely, ktorú predložila poslankyňa Hajšelová. Alebo nejaké drobnosti z tej ministerskej doplniť.

<strong>A myslíte, že je šanca, že ministerka Kolíková si vezme k srdcu pripomienky zo strany Sme rodina? Vicepremiérka Remišová to vetovala, SaS vraví o porušení koaličnej dohody. Nie je to príklad, keď politický boj nahrádza dobro pre štát?</strong>

– Je to dosť možné. Osobne to aj tak vnímam, že to ide viac do roviny politickej ako do odborného riešenia, čo je veľká škoda. Viacerí kolegovia hovoria to, že odborná komunikácia s pani ministerkou je pomerne zložitá. Že k niečomu ju ​odborne presvedčiť je náročné. Tiež sa k tomuto prikláňam.

<strong>V okolitých krajinách však kratšie lehoty kolúznej väzby fungujú. Prečo sme zaspali čas?</strong>

– Nepovedal by som, že sme zaspali. No v roku 2005 sa nastavil dosť tvrdý trend veľkých represív v rámci trestného práva a tento trend pokračuje. Nikto z politických reprezentantov sa nerozhodol riskovať a upraviť ho.

<strong>Stále si myslíte, že to, čo sa ide teraz diať, nestačí?</strong>

– Úprava kolúznej väzby, ak by bola dotiahnutá do dôsledkov, tak by to bol dobrý krok, ktorý by pomohol. Treba povedať, že celkom dobré v návrhu ministerstva je to, že musia byť konkrétne zdôvodnené obavy, pre ktoré má byť nariadená kolúzna väzba. ​Často za dosť veľký problém vo fungovaní práva na Slovensku ​považujem kvalit​u odôvodňovaní rozhodnutí, ​nielen súdnych, ale aj správno-právnych. Tá by sa mala zásadne zlepšiť. Ak sa zlepší, zníži sa potenciál na svojvôľu aj korupciu.

<strong>Obyčajný človek sa možno spýta, ako sa také novelizácie robia. Na čo sa najviac prihliada? Na vymožiteľnosť práva alebo na zabezpečenie práv občanov? Je nejaký ideálny pomer?</strong>

– Ideálne nie je nič. V tvorbe legislatívy by sme sa však mali k ideálnemu riešeniu čo najviac priblížiť. Tresty treba nastaviť spravodlivo. Uvedomiť si, či je nejaký skutok naozaj taký ​závažný, že ho potrebujeme postihovať, ​dokonca prostriedkami trestného práva, alebo nie. A pokiaľ áno, potrebujeme si k tomu popripisovať ďalšie obzvlášť priťažujúce okolnosti, ktoré nám zvyšujú trestnú sadzbu, alebo to bude bezúčelné. Ďalšia vec je, či potrebujeme také vysoké sankcie. Zákon musí byť nastavený tak, aby bol dostatočne odstrašujúci pre ľudí, aby ​nepáchali trestné činy. Nemá byť zákon​om pomsty. Je to veľká chyba. Rozumiem tomu, keď je niekto obeťou trestného činu a túži po pomste, ale štát nemôže na túto tendenciu naskočiť.

Dekan Právnickej fakulty UK Burda: Kolúzna väzba sa nám VYMKLA Z RÚK!