Ústavný právnik Vincent Bujňák vysvetľuje, že pokiaľ by bola vláde vyslovená nedôvera, bude sa postupovať podľa novely ústavy z roku 2011, schválenej po strate dôvery Radičovej vlády v súvislosti s eurovalom.&nbsp;"Postup je nasledovný: Hlava štátu odvolá vládu a poverí ju vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak v obmedzenom rozsahu. Vláda teda stratí niektoré zo svojich právomoci a na iné bude potrebovať predhchádzajúci súhlas prezidenta" ozrejmil Bujňák.&nbsp;

VIDEO: Minister Igor Matovič ponúka vlastnú demisiu

Jedným z následných scenárov je podľa ústavného právnika rýchle vymenovanie novej vlády.&nbsp;"Na takejto vláde by sa však musela rysovať podpora zo strany Národnej rady, teda aspoň 76 jej poslancov,"&nbsp;vysvetľuje.&nbsp;"Nová vláda by mala 30 dní na prípravu nového programového vyhlásenia a predloženie žiadosti na vyslovenie dôvery do parlamentu. Národná rada by o tom následne hlasovala,"&nbsp;uviedol Bujňák.&nbsp;

<a href="https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/co-stane-ak-vlada-naozaj-padne-ustavny-pravnik-vysvetluje-aky-osud-caka-slovensko/2" target="_blank" rel="noopener">ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE</a>

Ďalšou variantou by mohli byť predčasné voľby.&nbsp;"Ústava pád vlády automaticky nespája s predčasnými voľbami. K ním by sme vedeli dospieť napríklad cez tzv. antiblokačné mechanizmy. Tie prichádzajú na radu vo chvíli, keď prestane byť funkčnou Národná rada. Situáciu môže v danom prípade odblokovať hlava štátu tým, že Národnú radu rozpustí a predseda parlamentu vyhlási predčasné parlamentné voľby,"&nbsp;vysvetľuje s dôvetkom, že na predčasných voľbách by sa mohol dohodnúť aj samotný parlament.&nbsp;

VIDEO: Takto sa prihováral premiér poslancom Národnej rady

"Ak by chcel parlament antiblokačný mechanizmus "vylepšiť", muselo by prísť k zmene ústavy. Diskutuje sa o tom, aby parlament mohol vlastným uznesením iniciovať svoje rozpustenie zvnútra, prípadne dal túto možnosť do rúk ľuďom pomocou referenda,"&nbsp;ozrejmil ústavný právnik.

Poslednou možnosťou je vláda zložená z nestraníkov, ktorú niektorí označujú, ako úradnícku vládu.&nbsp;"Z ústavnoprávneho hľadiska by som povedal, že úradnícka vláda nie je niečo, čo by sa malo v ústavnom systéme vyskytovať ako pravidlo. Keďže platí, že každá vláda by mala mať podporu v parlamente. Vláda bez podpory v parlamente teda nevie riadne vykonávať svoje právomoci,"&nbsp;uviedol Bujňák s dôvetkom, že je nutné sa snažiť o vládu, ktorá bude schopná svoje právomoci aj vykonávať.

"Je v poriadku, ak sa politické sily v parlamente priklonia k alternatíve úradníckej vlády, no bez zhody v Národnej rade si nemyslím, že by išlo o šťastné riešenie," uzatvára s tým, že vláda, ktorá by nebola zložená z politikov by mohla mať veľkým problém s prechádzaním zákonov v parlamente.

Čo sa stane, ak vláda NAOZAJ PADNE? Ústavný právnik vysvetľuje, aký osud čaká Slovensko!