Marius Bartoň: Z vyhľadávaného MUZIKANTA je uznávaný FOTOGRAF! A teraz...

TOTO ste o ňom NETUŠILI! Marius Bartoň slávnemu strýkovi hanbu rozhodne nerobí!

Fotograf a hudobník Marius Bartoň: Muzikanti majú veľký zmysel pre humor, nuda s nimi nehrozí

Ľuba Pajtinková

Marius Bartoň je známy ako muzikant. Bol členom špičkovej hudobnej skupiny Fermata, hrával s gitaristom Ferom Griglákom, Paľom Hammelom, Mirom Žbirkom, s Metalindou a tiež s jazzovým trubkárom svetového formátu Lacom Deczim. Pritom málokto vie, že hudobná legenda je jeho strýkom.

Dnes sa však Marius Bartoň venuje hlavne fotografii. Jej čaro objavil iba pred piatimi rokmi, ale úplne si ho podmanila a fotí tak dobre, že ho uznávajú aj významní odborníci. Od 24. apríla bude mať výstavu v prestížnych priestoroch Slovenského inštitútu v Budapešti. O hudbe i fotografovaní nám prezradil v rozhovore viac.

Pôvodným povolaním ste basgitarista. Muzikant či učiteľ? Tak, samozrejme, som sa najprv etabloval ako profesionálny hudobník - basgitarista - a po nejakom čase som začal privátne učiť študentov. Učil som v podstate celý čas a zároveň som hral v kapelách&nbsp;- koncerty, nahrávacie štúdiá a tak dokola, ako to už v tejto brandži väčšinou chodí.

Hrávali ste so známymi muzikantami a spevákmi, kto na vás najviac zapôsobil a prečo? Každý muzikant s ktorým som mal tú čest&nbsp;a štastie hrať na pódiu alebo pracovať v štúdiu, mi dal niečo jedinečné. A to samozrejme nielen hudobne, ale aj inak, lebo špičkoví umelci sú takmer vždy mimoriadne inšpiratívni aj z ľudskej&nbsp; stránky. A keď&nbsp;sa s nimi človek denne stretá&nbsp;na pódiu, v hoteli, v aute alebo trebárs pri obede či v súkromí, má veľa&nbsp;príležitostí spoznať&nbsp;ich aj z inej, laickej verejnosti&nbsp; neznámej strany.

Mali niečo spoločné? Muzikanti majú väčšinou&nbsp;veľký&nbsp;zmysel pre humor, takže nuda s&nbsp;nimi nehrozí. Či už to bol Meky a jeho skvelý britský humor a zážitky, ktoré vedel podať svojím nezameniteľným spôsobom a hlasom alebo majster absurdít všetkého druhu, nevypočítateľne geniálny trumpetista Laco Deczi.

Máte už aj nejakého slávneho žiaka? Určite sa ich za tie roky zopár objavilo. Veľký alebo výnimočný talent sa spozná&nbsp;rýchlo a takmer vždy sa skôr či neskôr v tvrdej konkurencii aj úspešne presadí. Taký bol napríklad mimoriadne talentovaný Peťo Bartoník z IMT Smile, ktorého som učil asi rok, ale bohužiaľ&nbsp;zákerná choroba mu nedala šancu ukázať všetko, čo v ňom bolo a odišiel veľmi&nbsp;mladý....

Celý život ste sa ako hudobník pohybovali medzi celebritami, aký je podľa vás rozdiel medzi tými, ktoré ste spoznávali na pódiách a&nbsp;tými dnešnými? Ľudia sa nemenia, alebo nie až tak zásadne. Sú veci, ktoré sú súčasťou osobnostnej alebo mentálnej výbavy každého jedinca a tie sa tak isto prejavovali vtedy, ako sa&nbsp; prejavujú aj teraz. Známa Gaussova krivka to viac menej jasne definuje: talentov a&nbsp;géniov je stále rovnaké percento. Digitálna doba akurát všetko miliónkrát&nbsp;zrýchlila, aj umenie. Bohužiaľ, aj neumenie.

Ako sa dostal k fotografii a kto mu pomohol? Čítajte na ďalšej strane!

Kedy ste začali fotiť? Profesionálne a v štýle,&nbsp;ktorým sa prezentujem a rozvíjam&nbsp;stále ďalej, som začal v roku 2019. Už v zime toho istého roku som mal v Bratislave prvú samostatnú výstavu, ktorá mala mimoriadne&nbsp;pozitívnu odozvu.&nbsp;A bola to aj moja prvá spolupráca s naozaj výnimočným človekom, vysoko fundovaným znalcom fotografie, publicistom a kurátorom PhDr. Mariánom Pauerom. Odvtedy spolupracujem výhradne s ním, nakoľko sme si "sadli" po ľudskej aj umeleckej stránke a tiež&nbsp;rovnakým&nbsp;pohľadom na art fotografiu.

Skúšali ste fotiť aj hudobníkov? Mali by ste výhodu, keď ste muzikant.... Jasne, fotil som množstvo muzikantov, aj keď väčšinou nie na pódiách, ale skôr v zákulisí, v štúdiách alebo v civilných&nbsp;situáciách, nakoľko sa apriori nevenujem&nbsp;publicistickej alebo dokumentačnej fotke, ale umeleckej a snažím sa do nej vždy dostať &nbsp;"moje" videnie a cítenie. Koncerty v podstate nefotím. Na to sú skvelí druhí.

Všetky vaše fotografie sú čiernobiele? Aby som bol presný, tak možno 95 % fotiek sú čiernobiele a zvyšok farba - väčšinou&nbsp;vtedy keď&nbsp;si to klient vyslovene žiada, alebo, keď sám cítim že tento záber by mal byť farebný. Ale moje videnie je primárne čiernobiele a jednoznačne ho preferujem.&nbsp;

Overovali ste si u&nbsp;niekoho, či je vaše videnie správne? Iste, človek v začiatkoch akéhokoľvek&nbsp;tvorivého procesu, či&nbsp;už je to fotografia alebo hudba, je plný vnútorných pochybností a neistoty,&nbsp;a podpora od rešpektovanej kapacity je v takejto situácii&nbsp;nezaplatiteľná. V mojom prípade to bol pri fotografii už spomínaný Marián Pauer, ktorý vo mne podľa jeho vlastných slov, objavil "nevídaný talent" a vlastne mi otvoril svet fotografie. Budem mu za to vďačný po zvyšok života.

Mali ste dobrého anjela aj v&nbsp;hudbe? V muzike to bol jednoznačne Fero Griglák, ktorý ma doporučil ako basgitaristu do Prúdov Paliho Hammela a následne vzal do znovuobnovenej&nbsp;&nbsp;kapely Fermata, ktorá sa potom stala na dlhú dobu mojou "domovskou" kapelou s ktorou som nahral 3 štúdiové albumy. S Ferom sme sa stali naozaj dlhoroční dobrí priatelia a sme nimi doteraz.

Fotíte 5 rokov, koľko ste mali výstav? Dve samostatné výstavy v Bratislave, moje fotky boli tiež súčasťou poviedkovej knihy Igora Adamca "Keď vonku prší", no a potom vypukol&nbsp;covid so všetkými dôsledkami a výstavy sa nekonali, ak teda vynecháme aukčnú výstavu SOGA v Dome umenia v Bratislave, kde som bol zastúpený jedným vystaveným dielom. No a v týchto dňoch finišujeme s prípravou tretej samostatnej výstavy v Slovenskom inštitúte v Budapešti, ktorej vernisáž bude 24. apríla.&nbsp;

FOTO Snímky Mariusa Bartoňa nájdete v galérii.

Aké sú vaše hlavné témy? Svetlo a tieň (smiech). Ale teraz vážne. Sú to minimal art, fine art, portrét, zátišia a tiež voľná fotomontáž. Som &nbsp;otvorený&nbsp;mnohým veciam, štýlom a témam, ale podmienkou je, že ma musia osloviť, zaujať a musím v nich vidieť určitý potenciál. A v tomto som už dosť vyberavý.

Od 24. apríla budete mať výstavu v&nbsp;Slovenskom inštitúte v&nbsp;Budapešti. Je pre slovenských umelcov ťažké presadiť sa v&nbsp;zahraničí? Presadiť sa v akomkoľvek druhu umenia kdekoľvek, či už doma alebo vo svete, je vždy ťažké, lebo konkurencia nespí a je vo všetkých oblastiach nevídane&nbsp;veľká, dravá a každý nedočkavo čaká na "svoju" príležitosť. Rozhoduje kvalita, šťastie, náhoda, kontakty, aktivita, priebojnosť, pripravenosť, flexibilita a mix tohto všetkého dokopy. No a niekedy to nakoniec&nbsp;aj dopadne dobre.

Aká bude vaša výstava? Táto výstava je pre mňa veľmi významná z viacerých dôvodov. Prvýkrát vystavím veľké formáty 90 x 60 cm v špičkovej tlači a v kvalitných&nbsp;rámoch a v neposlednom rade si veľmi vážim, že záštitu nad výstavou má veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku J.E. Pavol Hamžík, ktorý bude na vernisáži 24.apríla osobne prítomný. Prísť by mal aj najvýznamnejší žijúci maďarský fotograf pán Péter Korniss, ktorý sa môže pochváliť Pulitzerovou cenou za fotografiu. Výstava potrvá do 31. mája 2024 a je súčasťou významnej akcie BUDAPEST PHOTO FEST 2024.

Vaša výstava má názov Polarity, môžete vysvetliť prečo? To slovo vyjadruje vzájomné protiklady a zároveň dve strany jednej veci, rôznorodosť a vlastne reflektuje súčasný dvojpólový svet a jeho stav. Ako protipóly bielej a čiernej. A taký je aj život. A v názve je aj slovko&nbsp;ART, čiže aj taká moja slovná hračka. A týmto tiež všetkých srdečne na vernisáž a výstavu pozývam a bude mi potešením stretnúť sa aj osobne.&nbsp;

Máte doma na stenách svoje fotografie ? Možno dve-tri, potom originálne olejomaľby&nbsp;Laca Decziho a tiež jeden originál plagát z londýnskej výstavy svetoznámeho fotografa Helmuta Newtona, ním vlastnoručne&nbsp; signovaný, a teda značne vzácny a pre mňa mimoriadne hodnotný. Dostal som ho ako darček od môjho priateľa Mariána Pauera, ktorému ho v Londýne na výstave osobne dal a podpísal Helmut Newton.

Hudba a&nbsp;výtvarné umenie – súvisí&nbsp; to? Viacerí hudobníci napríklad maľujú... Určite súvisí. Umenie a jeho všetky formy vo všeobecnosti spája okrem mnohých vecí, jedna zásadná, a tou je zmysel pre cítenie estetiky, pre vyváženú proporciu a celkovo krásu. Veľakrát sa jedná o detaily, ktoré v konečnom dôsledku rozhodnú o výsledku a umeleckých kvalitách diela. A to platí tak pre hudbu ako aj pre maľbu, film, fotografiu, sochu, balet, báseň etc. Lebo Boh je v detailoch. A samozrejme, umelecké schopnosti sa často prelínajú v rôznych formách, viac alebo menej úspešne. Skvelým príkladom je profesor Karol Plicka, muž deviatich remesiel, ktorý bol výnimočným fotografom, filmovým režisérom, folkloristom, kameramanom a v neposlednom rade aj vynikajúcim hudobníkom s absolútnym sluchom, ktorý počas života zozbieral a zaznamenal do nôt vyše 40-tisíc (!) ľudových piesní.

Marius Bartoň: Z vyhľadávaného MUZIKANTA je uznávaný FOTOGRAF! A teraz...

Súvisiace články

COVID ZABIL dôležité baktérie v našom tele: Vedci zistili, ako znova vyrastú

To tu ešte nebolo! JEDÁLNIČEK vám pripraví UMELÁ INTELIGENCIA!