Tamara Holičová

Slovensko má za sebou ťažké korona obdobie. Ako ste vnímali pandémiu vy? Od začiatku pandémie som bol v teréne a každý deň sme mapovali situáciu na rôznych miestach. Začalo sa to v domovoch pre seniorov, pokračovalo zatvorenými Tatrami a naše korona turné sme zavŕšili o chudobných osadách na Spiši. S kameramanom Martinom sme prešli veľa lokalít, chránili sme sa a zároveň obávali, že aj my sa môžeme nakaziť. Nebezpečný vírus nám dýchal na krk, ale scenár Televíznych novín nepustí. Reportáž sme museli dodať, vlastne sme aj chceli. Bolo to mimoriadne hektické obdobie, ale zaujímavé. Po večeroch som sa snažil zásobovať základnými potravinami rodičov, predsa len sú už v penzijnom veku a nechcel som, aby sa „flákali“ po obchodoch.

Momentálne sa čísla nakazených opäť zvyšujú. Boli ste niekde na dovolenke alebo ste mali strach niekam vycestovať? Nie som dovolenkový typ. Väčšinou výlety spájam s jazdeckými súťažami a tam relaxujem. Ak mám pár dní voľna, chodím na cyklotúry, prechádzky po horách alebo sa len niekde na pol dňa stratím v lesoch s mojím koňom Leom. A mimoriadne rád ležím v posteli pri knihách.

Poďme trochu k vášmu súkromiu. Ako podľa vás vyzerá ideálny večer? Ideálny večer je, keď stihnem počas dňa urobiť všetko, čo som mal a nič nemusím prenášať do druhého dňa. Keď sa stretnem s priateľmi a bavíme sa. Rád sa smejem, takže vyhľadávam pozitívne naladených ľudí. No na druhej strane, viem si vychutnať ticho a samotu.

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/soubiznis/domaci-soubiznis/jan-tribula-odhalil-sukromie-coho-tatrach-najviac-desim-preco-stale-nosim-svoju-ofinku/2" target="_blank" rel="noopener">FOTKY JÁNA TRIBULU Z TURISTIKY Z TATIER NÁJDETE V GALÉRII:</a>

Pokračovanie na ďalšej strane:

Máte nejaké netradičné hobby? Okrem vašej obľúbenej turistiky a koníkov. Medzi moje dlhoročné hobby patrí saunovanie. Snažím sa aspoň dvakrát do týždňa vybehnúť do Tatier na Štrbské Pleso. Mám tam obľúbenú fínsku saunu, kde rád naberám energiu do ďalších dní.

Keby ste neboli redaktor, čomu inému by ste sa chceli venovať? Zrejme by som bol veterinár, to je mi blízke. Možno aj preto, že stále mám vlastného koňa, jazdím  a trénujem. Zviera vám nepovie, že ho niečo bolí, odhaliť príčinu jeho trápenia je zväčša bádanie.

S ktorými kolegami v televízii najlepšie vychádzate? Ja som z generácie starých markizákov a preto ma silné priateľstva spájajú najmä s Erikou Judínyovou, no aj so Zlaticou Švajdovou Puškárovou, s Danicou Nejedlou či Paťom Švajdom a Heňom Krejčom. No je veľa mladších kolegov, s ktorými si rád zavolám či sa stretnem. V našej televízii je veľa talentovaných mladých reportérov, vďaka ktorým sa snažím kráčať s dobou.

Veľa ľudí teraz fičí na Netflixe a HBO Go. Ste závislý od nejakých seriálov aj vy? Práveže vôbec. V televízii sledujem prevažne spravodajstvo. Mám však rád, keď v telke dávajú českú klasiku či legendárne „Funesovky“, či Winnetoua. Hoci som ich videl stokrát, pri Funesovi sa smejem rovnako nahlas, ako keď som bol dieťa a rovnako, keď zastrelia náčelníka Apačov, ,,bulím" rovnako ako kedysi. Sledovanie seriálov cez net ma zatiaľ nechytilo, radšej čítam knihy.

A čo hudba? Aký štýl a interpretov počúvate? Som z generácie „Husákových detí“. Rád sa vraciam do detstva v spomienkach a aj k hudbe  80. rokov, favoritom je Lionel Richie. Bolo to veľmi melodické obdobie. Ale mám obľúbencov súčasnosti. Coldplay, Katka Koščová, Sima Martausová či Emma Drobná.

Vy ako Popradčan máte pochodené celé Tatry. Ktorú tatranskú destináciu však máte zo všetkého najradšej? Mám rád miesta, kde je ticho. Počas leta ich nie je veľa, no vždy sa rád prechádzam v tichu Belianskych Tatier či v Tichej, ale aj Kôprovej doline. Ale na Vysokú (10. najvyšší štít Tatier) pôjdem kedykoľvek rád znova a znova. Je to môj najobľúbenejší tatranský končiar s jedinečnými výhľadmi.

Stalo sa vám už niekedy na túre, že ste mali z niečoho skutočne strach? Som vyslovene strachopud. Bojím sa hlavne búrok. Keď sa nám počas túry začne blýskať a hromy divo bijú, krvi by ste sa mi nedorezali. Je to však zrejme tým, že som už videl niekoľko nešťastí, keď blesky zabili turistov. Dokonca, keď cestujem, búrku prečkám radšej v aute. Až potom z neho vystúpim a idem domov.

Inak, keď pravidelne ,,skáčete po horách ako kamzík“, musíte mať aj perfektnú kondičku. Ako sa udržiavate vo forme? Nehovoril by som o perfektnej kondičke. Keď šliapeme do prudkého kopca či lezieme na štít, fučím stále. Ale počas voľna rád jazdím na koni a bicyklujem. Keď mám svoje lenivé dni, najradšej ležím v posteli.

Existuje v Tatrách nejaké miesto, ktoré ste ešte nenavštívili? Je ich veľmi veľa. Myslím si, že do konca života sa mi nepodarí zájsť na všetky miesta, ktoré chcem. Sny si plním postupne. Ale musím priznať, že sa vo mne stále bijú ambície s rešpektom a trochu aj so strachom.

Nedeľný špeciál Televíznych novín S Tribulom po horách je veľmi obľúbený, čakali ste taký úspech? Vôbec som netušil, či to bude úspešné. Šiel som do toho s tým, že poďme tie naše hory ľuďom ukázať cez inšpiratívnych Slovákov, ktorí majú hory radi a sú ochotní stráviť deň s nami. Vždy si vyberám ľudí, ktorí mi niečím imponujú. Najviac ma teší, že divákov fakt inšpirujeme, posielajú mi správy, kde všade už boli a mnohokrát idú v našich stopách. Tento projekt je pre mňa akási zážitková nostalgia. Ukazujeme miesta, kde každý z nás kedysi dávno bol na školskom výlete, s rodičmi či na prázdninách. Navyše si takto plním svoje tajné sny. Nepotrebujem sa merať s inými, uspokojuje ma, že prekonávam sám seba.

Kto zo známych celebrít vás najviac zaskočil? Mnohí sa ma pýtajú, či to dajú. Každého vždy upokojím, no všetko mu neprezradím, aby tam ostalo kúsok napätia a neznámeho. Športovci idú vždy na doraz, bežní ľudia sú skôr opatrní a potom sú takí, ktorí ani nevedia, do čoho idú. Známy sexuológ Radim Uzel prišiel v obleku a slušných topánočkách. Napokon preskakoval rozvodnený Studený potok. Odborníčka na protokol Mária Holubová prišla v kožuchu a s kabelkou a bola „za dámu“, no vždy to malo svoje čaro.

Stalo sa vám už, že ste v horách stretli medveďa? Nie raz. No vždy si držím od medveďa dištanc. Táto šelma nemá mimiku. Pôsobí ako plyšový macko, no keď zreve, býva už zväčša neskoro. Do našich hôr patrí a rád aj priateľov zavediem na miesta, kde medvede s istotou chodia.

Máte nejaké vzory? Mojím vzorom je moja mama. Obyčajná žena, ktorá zázraky robí na počkanie. Nesmierne pracovitá, stále rovnako na mňa prísna  a skromná. Ale vzhliadam aj k mojim horským vodcom – Igorovi a Mišovi. Sú to rozvážni, rovní a dobrí ľudia s obrovskými skúsenosťami v horách.

Viete variť? Ak áno, máte nejakú vlastnú špecialitu? Variť viem, ale na grandhotel to nie je. Nedeľný obed pripravím v pohode. Klasika – vývar s rezancami a so zeleninou a rezne so zemiakmi. Cez týždeň si vystačím aj s rýchlou polievkou, so zeleninovým šalátom či s rizotom. Ale o návštevu sa viem postarať. Dokonca aj chlebíčky, aké si ich pamätám z detstva, nachystám v pohode.

Často si vás doberajú pre vašu ofinku. A napriek tomu ju stále hrdo nosíte. Od koho ste ju odkukali? Ktosi mi raz povedal, že moja ofina je jednou z mála istôt, ktoré nám na Slovensku ostali. Možno ju nosím už len zo zvyku.

Aké značky oblečenia preferujete? Nosím prevažne športové veci a rifle. Cítim sa v tom pohodlne a je to praktické aj pre moju prácu či moje koníčky. Občas sa však oblečiem aj do obleku, keď idem nakrúcať reportáž do Smotánky.

Aký mate vzťah k nakupovaniu cez internet? Z času načas si niečo objednám, no potom sa naháňam s kuriérom. Pre mňa je to dosť nepraktické. Málokedy som totiž doma a kuriér má stále naponáhlo.

Máte ešte nejaký nesplnený sen? Chcel by som vyliezť na Mont Blanc, čo najmenej produkovať odpad, vedieť, čo si o mne myslí môj kôň... Je toho dosť, no chce to čas. Pribúdajúcimi rokmi si čoraz viac a viac uvedomujem, že obyčajné šťastie rovná sa pevné zdravie, milujúca rodina, pár priateľov a dôležité je nebrať sa príliš vážne.

Ján Tribula odhalil SÚKROMIE: Čoho sa v Tatrách najviac desím a prečo stále nosím SVOJU OFINKU