Zubry začali miznúť v&nbsp;západnej Európe. V Anglicku ich definitívne vyhubili v&nbsp;12. storočí, vo Francúzsku v&nbsp;14. a&nbsp;v&nbsp;strednej Európe v&nbsp;18. storočí. „Iba v&nbsp;Poľsku sa zachovali vo voľnej prírode až do 20. storočia. Úplnú ochranu všetkých území, na ktorých ešte žili, vyhlásil v&nbsp;16. storočí kráľ Žigmund III. Vyhladovaní obyvatelia všade striehli na príležitosť sa nasýtiť, hoci aj s&nbsp;rizikom straty vlastnej hlavy. To bola vlastne aj príčina&nbsp; úplného vystrieľania zubrov v&nbsp;časoch 1. svetovej vojny. Začiatkom vojny v&nbsp;roku 1914 žilo v Poľsku 719 exemplárov. Koncom vojny v&nbsp;roku 1918 ich hájnici napočítali už len 68. Dedinčania sa cez vojnu dostali ku&nbsp;strelným zbraniam a&nbsp;zubrom nebolo pomoci. Bodku za zubrami v Európe urobil spomenutý neslávne slávny Szpakowiczov výstrel. Poslednú zubriu kravu tam, už ako pytliak, zastrelil ich dlhoročný strážca, bialowiežský hájnik Bartolomej&nbsp; Szpakovicz dňa 19.2.1919,“ prezradil poľovnícky referent zo zubrej zvernice z Topoľčianok Martin Sýkora.

Dokonca niektoré slovenské obce nesú názov spojený s týmto tvorom, ako Zuberec a vyskytujú sa v erboch rôznych obcí. Pár jedincov sa nachádzalo v rôznych ZOO či chovoch šľachticov. „Tam ich bolo len okolo 56, mnohé z nich však boli americké bizóny, krížence zubra a bizóna a hovorí sa, že len okolo 20 kusov boli čistokrvné zubre,“ povedal M. Sýkora. Zmena nastala v rokoch 1957 až 1958. „Prvé zubre, ktoré sa k nám dostali, boli Berek a Belianka, ktoré k nám prišli ako dar vtedajšej sovietskej vlády,“ povedal M. Sýkora a dodal, že o rok neskôr prišiel aj najznámejší slovenský zubor Putifar a Pumarka. „Je to praotec všetkých slovenských zubrov a bol to mimoriadne veľký jedinec. Vážil 1230 kilogramov,“ pokračoval M. Sýkora. Bol o štvrtinu väčší ako terajší dominantný samec Egilmez, ktorý podľa odhadov váži okolo 850 až 900 kilogramov. Z týchto štyroch zubrov pochádzajú všetky ostatné v Topoľčiankach. „Každý chov v Európe dostal príkaz, že teliatka narodené v danom chove sa musia začínať na určitú slabiku. Topoľčiankam pripadla slabika SI,“ vysvetlil M. Sýkora a s úsmevom dodal, že mnohokrát to spôsobí aj kuriózne situácie. „Niekedy sa stane, že dáme aj to isté meno a potom sa stane že máme Simona tretieho. Máme aj mená Si krásna alebo Si silný, dokonca nad jedným zubríkom má patronát miestny motoklub a ten sa volá Simson,“ povedal s úsmevom M. Sýkora. Dodal, že do vymýšľania mien sa zapájajú aj pri rôznych príležitostiach aj deti.

Momentálne sa v Topoľčiankach nachádza 25 jedincov, 15 býčkov a 10 kravičiek. „Najstarší zubor ktorého tu máme je Signora, je to kravička, ktorá sa narodila už tu v Topoľčiankach, má už 24 rokov a je to taká rarita, čo sa týka veku, väčšinou sa zubre dožívajú 20 rokov a vo voľnej prírode ešte menej. Zaujímavé na nej je, že každý rok má ešte teliatko. Zjavne tu má vhodné podmienky.,“ prezradil M Sýkora. Praotec všetkých slovenských býkov Putifar sa dožil 21 rokov.

Egilmez pochádza z nemeckého chovu a je to momentálne hlavný býk. „Má 9 rokov a je v plnej sile. Tá jeho dominancia sa niekedy prejavuje aj nie celkom vhodný spôsobom. Pri potýčkach s dorastajúcimi býkmi je niekedy veľmi dôrazný a skončilo sa to viackrát aj smrťou, uhynutím konkurenčného býka. Je to jedinec, ktorý si svoje práva dosť dôrazne háji,“ povedal M. Sýkora a dodal, že sa snažia konkurenčných býkov oddeliť, aby nedochádzalo ku potýčkam.

V Topoľčiankach majú nielen čarovný kaštieľ, ale chovajú tam aj pozoruhodné zvery

Súvisiace články

Strašný nález na východe: Zubricu niekto asi zastrelil!

Naše unikátne bukové pralesy: Aký majú s nimi zámer kompetentní?

Tieto fotky vás očaria: Pozrite si zábery prírody, ktoré sa podarili našim filmárom