Vždy presne vedela, čo chce robiť. V novinárčine je doma už od roku 1998. Vo voľnom čase píše knihy, maľuje obrazy, cestuje za pamiatkami.

Tatiana Michalková

Deväťdesiate roky boli divoké. Kým na južnom Slovensku šarapatila obávaná dunajskostredská mafia, stredné Slovensko mal pod palcom Mikuláš Černák, Prievidzu bratia Mellovci a okolie Trenčína, Dubnice nad Váhom, Považskej Bystrice či Partizánskeho zaberali dve konkurenčné skupiny Jozefa Kucmerku, prezývaného Ošo a bratov Chromiakovcov. 

Podľa bývalého člena Ošovej skupiny boli všetci najprv kamaráti a "pracovali" spolu. "V roku 1998 si mal údajne Chromiak na nejakom stretnutí hľadať niekoho na Oša. Ten sa to dozvedel a vybavil to, aby sa zabil Chromiak. Vtedy došlo k jeho postreleniu," hovorí bývalý člen skupiny.

Dodáva, že Chromiak sa liečil v nemocnici zo zranení približne trištvrte roka. "Na Chromiaka sa strieľalo 6.7. a Joža Kucmerku dali potom dole o necelý rok 7.6. Chromiak zomrel na následky zranení ešte v apríli," povedal svedok.

Ten dodáva, že čo sa týka vraždenia ľudí, v tom hrala prím dunajskostredská mafia, či Mikuláš Černák. "My sme nerobili tieto veci. Bola tam napríklad jedna objednávka, ale aj to sme nerobili my, ten sa iba upratal, pretože objednávateľka si ho dala dole sama," konštatuje muž.

Obaja bossovia mafie - Jozef Kucmerka aj Ladislav Chromiak sú pochovaní neďaleko od seba. Kým Ošo odpočíva na cintoríne v Dubnici nad Váhom, Ladislav Chromiak v 13 kilometrov vzdialených Ladcoch.

Obávaný Ošo, ktorého kvôli farbe vlasov zvykli volať aj Hrdzavý má malý nenápadný náhrobný kameň stratený medzi záplavou iných náhrobkov. Chýba tam jeho fotografia a nič nenasvedčuje tomu, že v minulosti mali z neho hrôzu všetci majitelia okolitých podnikov, kam si chodil pre výpalné.

Naproti tomu, Ladislav Chromiak má pomerne nápadný hrob na okraji cintorína v Ladcoch. Ten je mierne vzdialený od ostatných hrobov a namiesto jeho podobizne ho zdobí veľká hlava Ježiša Krista a váza s kyticou kvetov. 

Nenápadný hrob má aj Robert Dinič, ktorý zomrel v októbri 1998 ako 31-ročný. Aj keď bratia Diničovci odišli z tohto sveta s odstupom piatich mesiacov, ich hroby stoja vedľa seba v Urnovom háji v Lamači. Písmo na nich je rovnaké, náhrobky sa odlišujú iba podobizňami bratov.

Bratia Diničovci tvorili v 90-tych rokoch minulého storočia jednu z najsilnejších skupín podsvetia v Bratislave. Vlastnili niekoľko podnikov a zbohatli na privatizácii štátneho majetku. Eduarda Diniča zabila nálož ukrytá pod betónovými dlaždicami, jeho brata Roberta o päť mesiacov neskôr rozstrieľali na bratislavskom sídlisku samopalmi neznámi muži.

Nenápadné sú aj hroby ďalších dvoch mafiánskych bratov - Vladimíra a Jozefa Danišovcov. Vladimír sa nechal prezývať Tuti a Jozef bol Papas. Vďaka nim sa bralo výpalné v centre Bratislavy vo veľkom. Bratia sa ako prví stali obeťami verejnej mafiánskej popravy.

V lete 1995 vybuchlo auto, v ktorom bratia sedeli. Výbuch bol taký silný, že časti tiel dvoch mužov rozmetalo doslova po širokom okolí. Tutiho pochovali na Martinskom cintoríne v Bratislave. Jeho hrob zdobí len jednoduchý pomník so zlatým písmom bez dátumu narodenia či úmrtia.

Zvláštne je, že jeho brata Jozefa síce pochovali v rovnaký deň, ale na niekoľko kilometrov vzdialenom cintoríne v Slávičom údolí. Má rovnako nenápadný sivý pomník, ktorý zdieľa s dvomi ďalšími ľuďmi. Na náhrobku má aj čierno-bielu fotografiu.

Nenápadný hrob má napríklad aj Ján Takáč, boss bratislavskej skupiny takáčovcov, či Jozef Svoboda, ktorého prezývali Ušatý a vypracoval sa na jedného z najsilnejších mužov bratislavského posdvetia.

K oveľa nápadnejším náhrobkom patrí hrob Miroslava Sýkoru, hlavy zločineckého gangu sýkorovcov. Náplňou práce sýkoriek boli tie najohavnejšie zločiny od krádeží až po niekoľkonásobné vraždy.

M. Sýkora zomrel vo februári 1997 ako 33-ročný. Priamo na verejnosti ho spolu s jeho ochrankárom rozstrieľali samopalom neznámi útočníci. Pochovali ho v Slávičom údolí a jeho náhrobok zdobí jeho podobizeň. 

Naopak, taký Peter Steinhübel, známy ako Žaluď alebo Suchý, ktorý vystriedal na poste šéfa bratislavského podsvetia Miroslava Sýkoru sa môže popýšiť pomerne okázalým a nápadným náhrobkom. Je pochovaný v bratislavskej Petržalke a má pomník z červeného mramoru. Stojí hneď na čestnom mieste pri vchode na cintorín.

Asi najokázalejší hrob má však Róbert Holub, ktorého zavraždili početné strely v októbri 1997. Holub vlastnil niekoľko podnikov na východe Slovenska a patril k vysoko postaveným funkcionárom jednej z bezpečnostných služieb.

Jeho smrť má na svedomí Alojz Kromka, prezývaný ako Čistič. Vražda sa pritom stala priamo pred očami policajnej eskorty v nemocničnej izbe na Kramároch v Bratislave.

Iba 28-ročného mafiána pochovali v Prešove. Jeho náhrobok sa nedá prehliadnuť. Je na ňom jeho podobizeň v nadživotnej veľkosti hneď pri vstupe na cintorín. 

Nápadný je aj hrob Petra Čongrádyho, ktorý sa po smrti bossa Sýkoru stal jedným z najvplyvnejších mužov podsvetia, ani to ho ale neuchránilo pred skorou smrťou.

Čongrády, prezývaný Čongi zomrel ako 36 ročný a pochovali ho na ružinovskom cintoríne v Bratislave. Jeho hrob je oveľa nápadnejší, ako ostatné. Na náhrobku zo žuly je okrem jeho fotografie aj srdce z priehľadného skla. 

Okázalé hroby mafiánov: Obria hlava Ježiša Krista, ale aj podobizeň v nadživotnej veľkosti

Autor článku

Tatiana Michalková

Okázalé hroby mafiánov: Obria hlava Ježiša Krista, ale aj podobizeň v nadživotnej veľkosti

Autor článku

Tatiana Michalková

Súvisiace články

Nezvestný Ľubko (5) z Púchova. Svedok po 36 rokoch prehovoril o záhadnom aute na sídlisku

KVÍZ Čo to zas v tom aute bliká? Viete, ktorá kontrolka znamená vážny problém?

VIDEO Slovákov vystrašilo video s deviatimi medveďmi. Zaplavilo internet. Ako to naozaj je?