Zaujíma ju aktuálne dianie, novinky, ale aj zlepšováky. Vyhľadáva témy z oblasti financií, školstva, zdravotníctva, gastra či cestovania.

Michaela Heráková

Vnajbližšej dekáde bude Slovensko čeliť jednému z najhorších demografických scenárov. Uviedol to v relácii Miroslava Wlachovského Okno do sveta na portáli sita.sk bývalý guvernér Národnej banky Slovenska a bývalý predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. Jediné prognózy, ktoré sú relatívne na 100 % jasné, sú podľa Šramka demografické, pretože dnes sa dá bez problémov povedať, koľko ľudí o 20 rokov pôjde do dôchodku a koľko ich pribudne do systému.

Demografia teda podľa Šramka poskytuje presné prognózy, ktoré umožňujú predvídať budúci vývoj a včas sa pripraviť na nevyhnutné zmeny. Napriek tomu upozorňuje, že súčasné penzijné reformy nie sú dostatočne efektívne a vytvárajú tlak na sociálny systém. Už z dlhodobejšieho hľadiska 15-20 rokov nebudeme mať podľa jeho slov peniaze na to, aby sme ufinancovali tento systém. Posúvanie odchodu do dôchodku v závislosti od strednej dĺžky života bola logická reakcia na demografický vývoj, no reforma ostáva stále nestabilná.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/rady-a-tipy/slovensko-starne-varuju-analytici-roku-2040-nebude-dochodky-tito-byt-nekupia" target="_blank">Slovensko starne. Ako klesá počet mladých ľudí a prečo? Viac v galérii...</a>

Okrem dôchodkového systému má demografický vývoj podľa Šramka vážne dopady aj na trh práce. Nedostatok pracujúcich je problémom nielen na Slovensku, ale aj v mnohých európskych krajinách. Migrácia môže byť jedným z možných zdrojov, ako dostaneme pracujúcich do systému, ale je podľa neho dôležité, aby to boli migranti, ktorí chcú pracovať. Zároveň varuje pred rizikami spojenými s nelegálnou migráciou, ktorá môže byť záťažou na celý systém. Je potrebné stabilizovať dôchodkové reformy a prijímať opatrenia, ktoré by umožnili efektívne riešiť demografické výzvy a udržať stabilitu sociálneho systému aj v budúcnosti.

Starnutie Slovákov zasiahne aj realitný trh. „V širšom obraze vidíme, že postupná demografická zmena vyvolá čoraz väčší tlak na pracovný trh a obavy z udržateľnosti dôchodkov. Je teda tiež možné, že v najbližšej dekáde uvidíme aj štrukturálne zmeny v dopyte po bývaní, pripadne zmeny v dynamike rastu cien nehnuteľnosti,“ uviedol makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Okrem toho, že do roku 2035 ubudnú na pracovnom trhu stovky tisíc obyvateľov v produktívnom veku, zmenší sa aj cieľová skupina obyvateľov, ktorí si najčastejšie kupujú nové bývanie.

Populačná krivka v kľúčovej skupine obyvateľov, ktorí si najčastejšie kupujú nové bývanie, sa zlomila už v roku 2010. Do roku 2035 klesne populácia vo vekovej skupine 25-34&nbsp; rokov ešte o ďalších 25 % (približne 200 tisíc obyvateľov), v prípade širšej vekovej skupiny 20-40 rokov to bude pätina (približne 300 tisíc obyvateľov). Nákup vlastnej nehnuteľnosti je na Slovensku obľúbenou formou ukladania majetku. Vo svojom býva až 93 % z nás, čo je druhý najvyšší pomer v EÚ.

Ktorá skupina Slovákov si už nebude schopná kúpiť vlastné bývanie? ČÍTAJTE NA ĎALŠEJ STRANE »»»

Demografická zmena by mohla byť tlmená medzinárodnou migráciou, ale Slovensko nepatrí z pohľadu lákania vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín k premiantom regiónu. “Práve vysokokvalifikovaní pracovníci zo zahraničia by mohli priniesť kapitál (peniaze aj vedomosti), ktorý by mohol tlačiť ceny nehnuteľnosti vyššie. Rastový impulz pre ceny nehnuteľností môže ďalej prichádzať aj od Slovákov, ktorí žijú a pracujú v zahraničí a napr. kvôli rodinným väzbám chcú na Slovensku vlastniť nehnuteľnosť,” podotkol Kočiš.

Dnes sa na trh kvôli rastúcej cene za meter štvorcový dostávajú skôr menšie byty. Časom sa však ľudia, ktorí ich dnes kupujú, budú prirodzene sťahovať do väčších a svoje menšie byty budú chcieť predať. Záujemcov však môže byť menej. Aj tu však rozhodne najmä poloha bytu, pričom predávajúci vo väčších mestách budú vo výhode.

„Menšie byty by tak mali byť v budúcnosti pre kupujúcich svoje prvé bývanie dostupnejšie, naopak väčšie byty môžu pri nezmenenom trende čiastočne chýbať. Karty aj tu môže zamiešať demografia a kvôli nižšej pôrodnosti zmenšujúce sa domácnosti,“ tvrdí analytik.

Dopady vplyvu poklesu populácie na dopyt po menších nehnuteľnostiach by mohol tiež zmierniť trend tzv. single života, ale ten je v prostredí vyšších sadzieb pravdepodobne tiež pod tlakom. „Jednoducho povedané po tom, ako financovanie nákupu nehnuteľnosti zdraželo a platy prestali stíhať za infláciou, bola kúpa nehnuteľnosti výrazne dostupnejšia pre dvojicu dlžníkov. Nadnesene tak možno povedať, že aj ECB vie svojim spôsobom ovplyvniť, ako aktívne si hľadáme partnera,“ vysvetlil Kočiš.

Slovensko starne, varujú analytici: V roku 2040 nebude na dôchodky a TÍTO si už byt nekúpia!

Autor článku

Michaela Heráková

Slovensko starne, varujú analytici: V roku 2040 nebude na dôchodky a TÍTO si už byt nekúpia!

Autor článku

Michaela Heráková

Súvisiace články

Budú potraviny vďaka nižšej DPH drahšie či lacnejšie. Či ceny porastú, zistíte na kalkulačke

9 mýtov o dôchodkoch, ktorým Slováci stále veria: Číslo 4 vás prekvapí! Aká je pravda?

PACIENTI platia od októbra viac! Lekári: mnohí si to nebudú môcť dovoliť. PRICHÁDZA ale zmena!