Zdravotníkov nemusia ochrániť ani najlepšie ochranné pomôcky, celé nemocnice sa môžu zmeniť na jedno veľké infekčné oddelenie. Aj o tom sme sa rozprávali s epidemiologičkou Jaroslavou Brňovou z Centra mikrobiológie a prevencie infekcií Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity.

Majú nemocnice dostatok ochranných pomôcok?

Všetko záleží aj od toho, ako si manažment nemocníc plánoval nákupy dezinfekcie a&nbsp;ochranných pracovných pomôcok v predchádzajúcich obdobiach. Ak máte verejné obstarávania urobené dopredu a máte vysúťažené aspoň na rok až dva dopredu a&nbsp;zároveň za stanovené pevné ceny, dodávatelia vám musia daný tovar dodať. Samozrejme, v&nbsp;čase väčšej epidémie sa môžu potreby rapídne meniť a&nbsp;to sa musí riešiť na národnej úrovni cez krízové riadenie.

Sú zdravotnícke zariadenia na takéto situácie pripravené?&nbsp;

Záleží, či sa &nbsp;nemocnice pripravili už predtým, keď bola hrozba iných epidémií, alebo začínajú na zelenej lúke. Ak zodpovedne pristupovali k&nbsp;príprave pandemického plánu pri chrípke a&nbsp;tiež plánu na zvládnutie eboly a&nbsp;iných vysokovirulentných nákaz, mali by mať základný rámec. Nie všetci brali vážne už vtedy hroziace riziko výskytu závažných infekčných ochorení.

Najhoršie to bude tam, kde nemajú Infekčné kliniky, mnohé sa zrušili. Boli tlaky ich odsúvať, pretože nemali obložnosť a zrazu vidíme, ako je ich treba. Môžeme byť šťastní, že ich ešte stále máme aspoň v&nbsp;každom krajskom meste. Odbor infektológia má v zdravotnom systéme veľký význam, rovnako ako mikrobiológia a&nbsp;epidemiológia.

Čo ak bude viac chorých ako lôžok v nemocniciach?

V&nbsp;nemocniciach sú vypracované postupy na reprofilizáciu lôžok. To znamená, že v prípade stavu veľkého navýšenia počtu pacientov sa v podstate aj iné oddelenia stávajú infekčnými oddeleniami. Každá nemocnica by mala mať plán. Podľa toho, ako bude pribúdať pacientov, sa budú postupne pridávať iné oddelenia, ktoré sa uzavrú a&nbsp;budú tam izolovať pacientov a&nbsp;liečiť. Keď nebudú stačiť, pridajú sa ďalšie. Alebo to nakoniec dopadne ako v Taliansku, tam sa menia celé nemocnice na jednu veľkú infekčnú kliniku.

Každá nemocnica má útvar krízového riadenia, ktoré sa tiež podieľa na koordinácii situácie v&nbsp;prípade epidemií. Významnú úlohu tiež zohrávajú pracovníci oddelení nemocničnej hygieny.

Čo sa deje s pacientmi, ktorí sú v nemocnici s inými diagnózami?

V prípade, že by bola ťažká situácia, tak všetky plánované operácie, ktoré sa dajú zrušiť, sa nevykonávajú. Robia sa len akútne diagnózy. Závisí aj od toho, aký bude počet personálu. Ak budete musieť stiahnuť sestry a lekárov aj z iných oddelení, tak sa nemusí poskytovať komplexná zdravotná starostlivosť. Samozrejme, keď niekto príde s infarktom myokardu a&nbsp;iným závažným akútnym ochorením, tak musí byť ošetrený. To je normálna vec. Len musíte urobiť triáž pacientov a zabezpečiť to, aby sa vám nemiešali infekční a bežní pacienti.

Vyčleňujú sa separé sanitky pre dovoz takýchto pacientov a&nbsp;oddelenia, kde sú zhromažďovaní infekční pacienti. V&nbsp;rámci oddelení sa využíva zónovanie, keď sú určené špeciálne zóny pre pohyb pacientov a&nbsp;zdravotníckych pracovníkov a&nbsp;v&nbsp;ktorých musia byť dodržiavané konkrétne opatrenia v&nbsp;rámci nosenia ochranných pracovných prostriedkov. Je nemysliteľné, že zdravotník môže mať celý pracovný čas overal so všetkými ochrannými pomôckami, má ho vtedy, keď je v&nbsp;určitej zóne najvyššieho rizika. Ide tu o respiračný prenos a to je jeden z najnebezpečnejších prenosov. Aj keď máte všetko na sebe - ochranný štít, okuliare a rúško, máte vždy riziko. Opatreniami ho len eliminujeme na čo najnižšiu úroveň, ale riziko tam vždy je.

Od čoho závisí, či to zvládne náš zdravotný systém?

Máte faktory zo strany nemocníc, zo strany ľudí a potom aj zo strany miest, samospráv a celkovej organizácie štátu. Najväčšia výzva je zabezpečiť, aby ľudia nepanikárili a aby zdravotnícki pracovníci vedeli robiť svoju prácu dobre,&nbsp;neboli pod tlakom a&nbsp;mali dostatok kvalitných ochranných pracovných prostriedkov a&nbsp;zabezpečenú kvalitnú infraštruktúru na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Mám správy, že v&nbsp;nemocniciach dochádza k&nbsp;odsudzovaniu dávkovačov na dezinfekciu na ruky a&nbsp;dezinfekčných prostriedkov z&nbsp;vozíkov upratovačiek, čo je úplne absurdné.

Kedy nastane situácia, že budú nemocnice preťažené?

Najdôležitejšie je, aby ľudia pochopili, že najhorší scenár príde vtedy, ak sa zavlečie vírus medzi chorých, slabých alebo inak imunokompromitovaných ľudí. Keď sa nám začne v populácii ľudí nad 65 rokov vírus šíriť a bude napríklad hneď desať ťažkých infekcií. Z tých asi jedna tretina potrebuje ventilátor, potrebuje ísť na JIS-ku. Potom si uvedomia, aha, toto môže chytiť aj mňa. Ale to už bude neskoro. Na Slovensku nemáme dobrý zdravotný stav ľudí po 65 rokov, väčšina trpí na rôzne chronické ochorenia. Máme vysoký počet fajčiarov, kde už zo skúseností z&nbsp;Číny aj Talianska vieme, že infekcia u&nbsp;nich prebieha oveľa závažnejšie, lebo už mnohí trpia chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. Ešte však veľa vecí nevieme a musíme to zistiť. Prípady sa analyzujú v Taliansku, Číne a&nbsp;aj iných krajinách, kde ochorenie prepuklo a&nbsp;až podrobná epidemiologická analýza prípadov ukáže rizikové faktory a&nbsp;iné detaily tejto epidémie.

Väčšinou na nákazu doplatili starší ľudia...

Z evolučného hľadiska vírusy vždy napádajú slabšie organizmy. Je to akýsi nástroj evolúcie, ako populácia má silnieť z biologického hľadiska. My sa nemôžeme na to pozerať tak, že budeme mať silnejšie ľudstvo alebo s prepáčením, nech nám tu poumierajú všetci slabí a chorí ľudia. Vezmite si, že na Slovensku je len v&nbsp;skupine diabetikov 400-tisíc ľudí. Každý jeden je ohrozený, lebo má zníženú imunitu, väčšiu vnímavosť k infekciám. Koľko ľudí máme s ischemickou poruchou, nádorovým ochorením a podobne. Tu sa teraz odzrkadlí, aký reálny je zdravotný stav našej populácie a povedzme si otvorene, naši ľudia po 60-ke nemajú vyhrané, lebo mnohí majú tieto ochorenia a&nbsp;mnohí z&nbsp;nich sú stále aktívni na pracovnom trhu.

Treba byť čo najviac doma v lehote dvoch týždňov, vyhnúť sa spoločenským udalostiam, necestovať nikam, trošku sa zamyslieť nad sebou, čo môžem urobiť a začať od seba. Zatiaľ sa to možno zdá, že pacientov nie je veľa, ale to sa&nbsp;môže zmeniť zo dňa na deň. Vírus je dobre citlivý na bežné dezinfekčné prípravky, dokonca aj tie obyčajné, čo máme v&nbsp;domácnostiach, netreba panikáriť a&nbsp;vykupovať lekárne. Bežné upratovanie bez dezinfekcie odstraňuje 90 percent mikrobiálnej kontaminácie v&nbsp;domácnosti. Dezinfekčné prípravky patria hlavne do nemocníc a&nbsp;priestorov, keď sa zhromažďuje väčšia koncentrácia ľudí. Vírus SARS-CoV-2 má obal, čiže všetka dezinfekcia naň funguje veľmi dobre, lebo tento obal zložený z&nbsp;lipidov dobre rozpúšťa. Vírus sa potom stane zraniteľný a&nbsp;nemá schopnosť ďalšieho šírenia. Taktiež postačuje umývanie rúk mydlom a&nbsp;vodou, netreba skupovať tony dezinfekcie na ruky. Tá je odôvodnená tam, kde nemáte poruke umývadlo. Dezinfekciu na ruky potrebujú najmä zdravotníci v&nbsp;nemocniciach.

Odborníčka o pripravenosti nemocníc na koronavírus: TOTO sa bude diať v kritickej situácii!