Hoci sa ekonomike darí, nezamestnanosť je na historickom minime a&nbsp;platy sa zvyšujú, nestrácajte obozretnosť. Podobne to vyzeralo aj pred finančnou krízou pred 10 rokmi. Keď vypukla, nasledovalo prepúšťanie v&nbsp;práci, chudoba, spomalenie výroby, desaťtisíce ľudí skončili na ulici. Otázka už nestojí, či príde ďalšia kríza, ale kedy. Podľa finančníkov americkej firmy JPMorgan by to malo byť už o&nbsp;dva roky.

„Dá sa očakávať spomalenie ekonomiky. Či sa preklopí opäť aj do finančnej krízy, závisí od toho, koľko investícií a&nbsp;dlhov pomýlili centrálne banky svojou politikou nízkych úrokov a&nbsp;lacnej likvidity,“ vysvetľuje ekonóm Juraj Karpiš z&nbsp;Inštitútu ekonomických a&nbsp;sociálnych analýz. Inak povedané, ďalšia kríza príde, keď sa ukáže, že ľudia nie sú schopní splácať bankám svoje dlhy.&nbsp;

Krízu v&nbsp;roku 2008 spustila hypotekárna bublina v&nbsp;USA: banky požičiavali veľa peňazí na bývanie aj ľuďom, ktorí v&nbsp;skutočnosti nemali na splácanie. Ceny nehnuteľností, ktoré boli premrštené, sa po kríze prepadli o&nbsp;tretinu. Niečo podobné sa deje aj teraz. Lacné hypotéky spôsobili, že sme sa rekordne zadĺžili.&nbsp;Obyvatelia žiadnej krajiny v&nbsp;strednej a&nbsp;vo východnej Európe nemajú na krku toľko pôžičiek ako Slováci.

Výsledkom sú prehnané ceny za nové bývanie, ktoré sa vyrovnávajú tým spred desiatich rokov. „Preto práve rastúce úroky budú testovať odolnosť systému a&nbsp;môžu viesť ku kríze,“ upozorňuje Karpiš.&nbsp;Národná banka Slovenska (NBS) už viackrát upozorňovala na nebezpečenstvo zadlžovania. Zároveň prijala opatrenia, aby ho brzdila – sprísnila napríklad pravidlá na poskytovanie hypoték. „Nepretržitý rast úverov domácnostiam patrí z&nbsp;hľadiska finančnej stability medzi najvýraznejšie trendy a&nbsp;zároveň najdôležitejšie riziká,“ upozornila NBS vo svojej výročnej správe z&nbsp;tohto roku.

Za posledných 6 rokov sa objem úverov domácnostiam na Slovensku takmer zdvojnásobil. Zarážajúci je najmä výrazný rozdiel medzi Slovenskom a&nbsp;ostatnými štátmi EÚ. K&nbsp;ochote poskytovať viac úverov tiež prispieva fakt, že Slováci zväčša poctivo splácajú svoje záväzky. „Tento optimizmus sa však môže ukázať ako prehnaný, najmä v&nbsp;prípade ekonomického šoku,“ varuje NBS. No nielen banky, ale takisto štáty majú financie v&nbsp;zlom stave.

„Na krízu by sa mali chystať prebytkovým rozpočtom. Slovensko však napriek rekordne nízkej zamestnanosti a&nbsp;zvyšovaniu rôznych daní stále tvorí deficity,“ pripomína odborník Juraj Karpiš. V&nbsp;prvých rokoch po kríze prišli o&nbsp;prácu stovky miliónov ľudí. Na chamtivosť finančníkov najviac doplatili menej kvalifikovaní pracovníci. A&nbsp;na záchranu krachujúcich bánk a&nbsp;veľkých spoločností sa poskladali všetci daňoví poplatníci.

Môže sa však pokojne stať, že najbližšiu krízu zapríčiní aj niečo iné. Spomínaná hypotekárna bublina je len jedna z&nbsp;mnohých možných. Spomalenie ekonomiky môžu spustiť i vyššie ceny energií, ropy, obchodná či colná vojna medzi mnohými krajinami, napätie v&nbsp;Európe. Problémom sú aj rozvíjajúce trhy či možná kybernetická hrozba, keď vám napríklad cez podvodnú aplikáciu vybrakujú bankový účet.

Pozor, banka vám môže zvýšiť splátky!

Väčšina mladých ľudí si dnes na vlastné bývanie berie hypotéku. Ak má úver napríklad 120-tisíc, zaplatí každý mesiac banke 400, alebo aj viac eur. V&nbsp;prípade, že udrie kríza, banky začnú zvyšovať úrokové sadzby, čo môže navýšiť splátku hypotéky o&nbsp;niekoľko desiatok až stoviek eur – záleží na výške hypotéky. Pripraviť sa treba aj na hrozbu straty práce, teda pravidelného príjmu. Preto odborníci odporúčajú mať rezervu na splácanie úveru aspoň na 6 mesiacov dopredu.

Kríza vás môže pripraviť o&nbsp;prácu alebo vám banka pri pôžičke vyrubí vyššie úroky, ktoré nedokážete splácať. Maroš Ovčarik z&nbsp;Finančného kompasu radí, ako sa pripraviť, aby ste ju zvládli.

N&aacute;rodn&aacute; banka považuje zadĺženosť na&scaron;ich dom&aacute;cnost&iacute; za najv&auml;č&scaron;ie riziko. Oproti obdobiu pred kr&iacute;zou 
<ul>
<li>2008 dnes dlhujeme 2-kr&aacute;t viac a&nbsp;na&scaron;a zadĺženosť je už najvy&scaron;&scaron;ia v&nbsp;regi&oacute;ne.</li>
<li>34,9 mili&aacute;rd &euro;: toľko peňaz&iacute; požičali banky na Slovensku ku koncu j&uacute;na 2018</li>
<li>6&nbsp;407 &euro; tak&yacute;to obrovsk&yacute; dlh vych&aacute;dza v&nbsp;priemere na každ&eacute;ho Slov&aacute;ka vr&aacute;tane det&iacute;</li>
<li>3&nbsp;680 &euro; v&nbsp;priemere dlhoval každ&yacute; Slov&aacute;k pred 5 rokmi</li>
<li>39&thinsp;% tak&yacute;to podiel k&nbsp;HDP predstavovala zadĺženosť na&scaron;ich dom&aacute;cnost&iacute; do konca roku 2017. V&nbsp;Česku je to 31,3&thinsp;%, v&nbsp;Poľsku 35,1&thinsp;%</li>
</ul>

V dlhoch sme rekordmani

Ak sa dostanete do situácie, keď vám dlhy prerastú cez hlavu, východiskom môže byť osobný bankrot.Dlhov vás zbaví vyhlásenie konkurzu alebo splátkový kalendár. Ako prvé kontaktujte Centrum právnej pomoci.

Ďalšia finančná kríza hrozí o dva roky: Experti varujú: Slováci, toto vás môže stiahnuť až na dno!