"Ešte aj v týchto chvíľach, keď rozprávame, sa na breh vyplavujú telá z toho istého Stredozemného mora, v ktorom sa miliardári opaľujú na svojich jachtách," povedal Guterres. "Darna je smutným obrazom stavu nášho sveta - záplavy nespravodlivosti, ... neschopnosti čeliť výzvam v našom okolí," dodal.
Situácia v Darne je podľa jeho slov odrazom toho, čo sa stane, keď sa klimatická zmena stretne so zlým riadením. Ľudia, ktorí podľa jeho slov zahynuli v tomto líbyjskom meste, boli "obeťami dlhoročných konfliktov, klimatického chaosu, lídrov - blízkych i vzdialených - ktorí nedokázali nájsť cestu k mieru".
Obyvatelia Darny podľa jeho slov "žili a zomreli v epicentre tejto ľahostajnosti" v čase, keď tam za 24 hodín napadol 100-násobok mesačných zrážok a "po rokoch vojny a zanedbávania" zo strany úradov sa tam pretrhli dve priehrady.
Svet sa podľa Guterresa stáva neistým miestom, keďže geopolitické napätie narastá a svet zjavne nie je schopný reagovať spoločne na čoraz väčší počet globálnych výziev. Silné a moderné multilaterálne inštitúcie sú podľa jeho slov v tejto chvíli potrebnejšie než kedykoľvek predtým.
Jednoznačnejšie než v niektorých svojich predchádzajúcich prejavoch Guterres tiež odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a jej rozsiahle ničivé dôsledky. "Ak by si každá krajina plnila svoje záväzky vyplývajúce z Charty OSN, právo na mier by bolo zaručené. Keď krajiny tieto záväzky porušujú, vytvárajú svet neistoty pre všetkých. Ukážka A: Ruská invázia na Ukrajinu," povedal.
"Vojna v rozpore s Chartou OSN a medzinárodným právom rozpútala sériu hrôz: zničené životy, porušené ľudské práva, rozvrátené rodiny, traumatizované deti, zničené nádeje a sny. Okrem Ukrajiny má vojna vážne dôsledky pre nás všetkých," povedal a v tejto súvislosti spomenul "jadrové hrozby" aj celkovú globálnu bezpečnosť ohrozenú ignorovaním medzinárodných dohovorov.
Guterres tiež zdôraznil, že sa "prehlbujú rozdiely medzi ekonomickými a vojenskými mocnosťami, medzi severom a juhom, východom a západom". Podľa šéfa OSN sme stále bližšie, k "veľkému zlomu v ekonomických a finančných systémoch a obchodných vzťahoch", s odlišnými stratégiami v oblasti technológie a umelej inteligencie a tiež potenciálne konfliktnými v oblasti bezpečnosti.
Reakciu sveta na zmenu klímy zároveň označil za stále ešte "priepastne slabú". V tejto súvislosti požadoval vytvorenie tzv. paktu klimatickej solidarity, v rámci ktorého by krajiny produkujúce veľké množstvo emisií vyvinuli rozsiahle úsilie na ich zníženie, pričom bohatšie krajiny by na tento účel zároveň poskytli financie a technológie chudobnejším krajinám.
Konkrétne vyzval, aby krajiny patriace do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) skončili s používaním uhlia do roku 2030 a zvyšok sveta do roku 2040. Taktiež požadoval ukončenie dotácií určených na používanie fosílnych palív. Vyspelé krajiny podľa jeho slov musia tiež konečne poskytnúť 100 miliárd dolárov na klimatické opatrenia v rozvojových krajinách.
