FOTO nájdete v galérii článku >>>

Azda v žiadnom inom meste sa existencia železnej opony neprejavovala tak zjavne ako v Berlíne. Štvrť storočia ho rozdeľovala bariéra, ktorá bránila obyvateľom komunistickej NDR stretávať sa s rodákmi zo západného Berlína. Železná opona medzi východnou a západnou časťou sveta sa začala v Berlíne spúšťať už v roku 1946. Najprv potrebovali ľudia, ktorí chceli navštíviť západné okupačné zóny Berlína, vnútorný pas. Ten v sovietskej zóne a neskôr v NDR vydávali v obmedzenom množstve. Okrem služobných ciest dostalo do roku 1953 povolenie navštíviť rodinu len niekoľko šťastlivcov.

Pracovné jednotky z východného Berlína pod dozorom pohraničnej stráže.
Pracovné jednotky z východného Berlína pod dozorom pohraničnej stráže.
Zdroj: Getty Images

Začiatkom roku 1961 opustilo východnú časť mesta približne 1 000 ľudí denne. V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR - armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií - hranice k západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východnou a západnou časťou mesta. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch vybudovali opevnenie, a to Berlínsky múr, ktorý až do roku 1989 rozdeľoval mesto a jeho obyvateľov na dve časti. Ľudia sa tak márne snažili dostať za svojimi rodinami. Tým zdatnejším sa ho preliezť podarilo. Osud tých ďalších bol však nadobro spečatený vojakmi, ktorí mali prikázané v takýchto situáciách strieľať. Múr definitívne „padol“ až 9. novembra 1989 pod tlakom masových protestov občanov bývalej NDR.

Na archívnej snímke ľudia stoja na Berlínskom múre pred Brandenburskou bránou v centre Berlína z 9. na 10. novembra 1989.
Na archívnej snímke ľudia stoja na Berlínskom múre pred Brandenburskou bránou v centre Berlína z 9. na 10. novembra 1989.
Zdroj: Peter Kneffel

Článok pokračuje na druhej strane >>>