Viac FOTO z prípadu ostravskej masakry nájdete v galérii článku >>>

PhDr. Andrej Drbohlav sa dlhodobo venuje analýze profilov sériových a masových vrahov. Na Slovensku ho mnohí poznajú vďaka prednáškam k jeho knihám Psychológia masových vrahov a Psychológia sériových vrahov. Po tragickej udalosti, ktorá sa v utorok odohrala v ostravskej nemocnici, nám zodpovedal niekoľko otázok ohľadom útočníka.

Andrej Drbohlav sa psychológii masových vrahov venuje roky.
Andrej Drbohlav sa psychológii masových vrahov venuje roky.
Zdroj: Andrej Drbohlav instagram

Už krátko po streľbe, pri ktorej zahynulo 7 ľudí, sa v médiách objavilo množstvo nepreverených informácií o dôvodoch útoku na nevinných ľudí. Podľa niektorých informácií z médií existujú dohady, že Ctirad V., ktorý v utorok zastrelil 7 ľudí v ostravskej nemocnici, trpel tzv. hypochondrickou depresiou...

– Rozumiem tomu, že po podobných činoch prichádza celkom prirodzená potreba porozumieť okolnostiam, motivácia a snaha po nájdení jednoduchej odpovede na otázku, ktorá začína slovom prečo. Avšak, ľudské prežívanie a správanie nemá vždy priamočiaru kauzalitu. Následky poznáme, ale príčin môže byť, a u týchto páchateľov tiež býva, výrazne viac než len nejaká diagnóza. To by bolo tvrdenie s nebezpečnou priamočiarosťou. Jednak je na jednej strane ešte stále pomerne málo informácií a na druhej strane je potreba o motívoch špekulovať s istou opatrnosťou, aby sa v nich niekto nezrkadlil a nenachádzal podobnosti svojho životného príbehu v možnom napodobňovaní. Mali by sme skôr hľadať cesty k pomoci zachráneným a pozostalým, než premýšľať nad páchateľom. Ten si takú pozornosť nezaslúži.

Bol za jeho konaním podľa vášho názoru dlhodobý psychický problém alebo išlo skôr o skratovú situáciu?

– Je pravdepodobné na základe bežných profilov a istých podobností, že vaša otázka obsahuje obe okolnosti, teda že išlo o dlhodobejšie psychicke rozladenie zavŕšené spúšťacím impulzom krátko pred činom.

Ctirad († 42) postrelil 9 osôb, 7 z toho zabil.
Ctirad († 42) postrelil 9 osôb, 7 z toho zabil.
Zdroj: Policie ČR, Profimedia

Bolo jeho vyčíňanie vopred pripravené alebo išlo o spontánne konanie?

– Z mála informácií, ktoré máme, môžeme súdiť, že istá miera negatívnych obsahov zamestnávala myseľ tohto páchateľa už dlhšiu dobu. Všeobecne tento čin napĺňa profil takzvaného beramoku, čo je typ útokov, ktoré spadajú do širšej skupiny amokových strelcov, pre ktoré je príznačná dlhodobejšia nestabilita v náladách, depresie, impulzivita a mnohokrát s paranoidnými prvkami.

Na základe čoho si vybral svoje obete?

– To nemôžem predbiehať bez detailnejšej analýzy pohybu na mieste činu a hlavne bez znalosti vývoja motívu, ktorý sa už najskôr úplne nedozvieme, ak nebude nájdený nejaký dôkaz napríklad v podobe denníku, listu či manifestu.

Celkovo zasiahol 9 osôb, s jeho samovraždou 10. Mohlo byť toto číslo symbolické alebo ide o náhodný počet?

– Skôr by som povedal, že sa ide o náhodný počet.

Môžeme v tomto prípade hovoriť o masovom vrahovi?

– To celkom jednoznačne, pretože tento kriminalistický profil je definovaný usmrtením viac ako dvoch ľudí na jednom mieste. Z hľadiska profilu, motivačného vzorca, modu operandy a niektorých dostupných informácií o správaní na mieste činu ide pravdepodobne, ako som už spomenul, o beramokového útočníka.

Čo sa odohráva v hlave útočníka počas takejto popravy? Uvedomuje si hodnotu ľudského života, cíti ľútosť alebo si svoje konanie uvedomuje až po svojom čine?

– Bolo by odvážne usudzovať a hľadať odpoveď na túto otázku z mála informácií, ktoré o páchateľovi tohto hrozného činu všeobecne máme, nehľadiac na fakt, že mnohé informácie môžu mať veľmi nízku výpovednú hodnotu alebo môžu byť úplne zavádzajúce.

Čakáreň na ostravskej klinike traumatológie, kde Citrad v utorok popravil niekoľko ľudí. Celkovo si jeho besnenie vyžiadalo 7 obetí.
Čakáreň na ostravskej klinike traumatológie, kde Citrad v utorok popravil niekoľko ľudí. Celkovo si jeho besnenie vyžiadalo 7 obetí.
Zdroj: David Malík/Blesk

Po útoku sa samotný páchateľ popravil strelou do hlavy. Mal podľa vás samovraždu vopred naplánovanú?

– U masových vrahov všeobecne zhruba 1/3 prípadov končí samovraždou. V kriminalistike sa pre tieto prípady užíva pojem rozšírená samovražda charakteristická už vopred jasným zámerom si vziať život väčšinou na mieste činu a pritom usmrtiť väčšie množstvo ľudí pre umocnenie svojho motívu, myšlienok, paranoidného vnímania, domnelého poslania a mediálnej pozornosti.

Existujú u takýchto útočníkov akési spoločné znaky alebo zmeny v správaní, ktoré by dokázali odhaliť ich budúce konanie? Je niečo, čo si napríklad mohla všimnúť rodina, priatelia alebo spolupracovníci?

– Zmeny v správaní nie sú viditeľné vždy, ale všeobecne dnes už poznáme na základe empirických výskumov sústavu behaviorálnych znakov, premien prežívania a vnímania reality, zmien postojov a hodnotového nastavenia, špecifických premien vo vzťahovej interakcii, ktoré sa u niektorých jedincov prejavujú niekoľko týždňov až dní pred činom. Je našou snahou napríklad v akreditovaných seminároch pre pedagógov tieto premeny lepšie popísať, aby mohli učitelia, ak to je len trochu možné, včas reagovať, pracovať s rodinou či odporučiť odborné vyšetrenie vrátane psychoterapie.

Prečítajte si aj: