Pri jeho vyčíňaní prišlo o život 77 ľudí a ďalších 150 zranil. Od týchto tragických udalostí uplynie dnes (22. júla) desať rokov. Atentátnik Anders Behring Breivik, ktorý bol napojený na extrémnu pravicu, pripravoval svoj šialený čin minimálne rok o pol dopredu, čo potvrdil aj dokument, ktorý zverejnil s názvom "2083 - Európska deklarácia nezávislosti". Navyše, na sociálnych sieťach neskrýval svoje nacionalistické názory a ostro kritizoval spolunažívanie ľudí z rôzneho kultúrneho prostredia.

Apokalypsu začala mohutná explózia v osloskej vládnej štvrti, ku ktorej došlo v piatok 22. júla 2011 popoludní okolo 15.30 h. Anders Breivik odpálil dodávku naplnenú podomácky vyrobenými trhavinami. Výbuch budovy poškodil a zabil osem ľudí; desiatky ďalších utrpeli zranenia. Z centra metropoly sa presunul na takmer 40 kilometrov vzdialený ostrov Utöya. Približne 600 mladých ľudí z mládežníckeho krídla Strany práce sa na ňom zišlo v letnom tábore. 

Tridsaťdvaročný atentátnik, prezlečený za policajta, spustil vzápätí po príchode na ostrov streľbu. Vypálil 186 rán. Kto sa neskryl, nemal šancu prežiť; strieľal aj na tých, ktorí sa vrhali do vody, aby preplávali na asi kilometer vzdialenú pevninu. Jeho besnenie na ostrove si vyžiadalo 69 obetí, dve najmladšie mali 14 rokov. Anders Breivik sa neskôr bez odporu vzdal polícii, pričom mal pri sebe dve zbrane a veľké množstvo munície. Podľa vlastných slov na mládež strieľal so zámerom potrestať stranu za to, že nezastavila multikulturalizmus a prílev moslimských imigrantov do Nórska.

Pred mužov v talároch sa postavil prvýkrát 25. júla 2011. Počas súdnych procesov Breivik nikdy neprejavil ľútosť a ani náznak súcitu s obeťami. Sám seba nazval moderným križiakom, ktorý bráni Nórsko a Európu pred moslimskými prisťahovalcami. Dokonca sa vyjadril, že ak by sa mu naskytla príležitosť, urobil by to znovu. Verdikt sudcov si Anders Breivik vypočul 24. augusta 2012. Dostal 21 rokov tzv. ochranného väzenia, čo je v Nórsku maximálne možný trest. V princípe sa ochranné väzenie môže stať väzením doživotným, lebo trest možno predlžovať bez obmedzenia, a to vždy o päť rokov, ak ani po rokoch nezaznamenajú zásadnú zmenu v myslení odsúdeného.