Meteorológovia varujú: POČASIE nám dá zabrať! V lete budeme radi, keď ujdeme z mesta k vode!

POČASIE nám chystá horúce chvíle! Takto teplo nám ešte nikdy nebolo... a bude to stále horšie!

Klimatológ FAŠKO: Nameriame rekordné teploty! Čo sme pobabrali, to už nenapravíme

Dôkazom radikálnych zmien klímy je i počasie posledných dní. Cez víkend sa hodnoty šplhali nad 25 stupňov, bolo priam letné počasie, teplé a slnečné. V utorok pooobede začali Slovensko bičovať silné búrky s prdukým dažďom a krúpami. Práve tieto rýchle a extrémne zmeny počasia sú podľa odborníkov dôkazom, že klíma sa výrazne mení. A nič dobré nás nečaká!

Plánovanie víkendov a najmä dovoleniek je čím ďalej zložitejšie. Počasie sa výrazne zmenilo, nikdy neviete akým extrémom nás zaskočí. V zime je málo snehu, jar sa začala v niektorých krajinách úmornými horúčavami, u nás v posledných dňoch lialo ako z krhly. Je evidentné, že klíma sa zmenila tak, že sa už zrejme k normálu nevráti. Podľa klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavla Faška sme si to narobili sami - a bude ešte horšie!

Klimatológ Faško už dlhšie upozorňuje, že počasie bude stále extrémnejšie. A už sa to prejavuje! V mnohých krajinách bolo v zime málo snehu - aj tam, kde ho predtým bolo dosť. Niektoré lyžiarske centrá, aj v susednom Česku, museli preto zavrieť. Navyše bolo teplo. Napríklad vo Francúzsku začiatkom roka namerali najvyššie teploty za posledných 25 rokov, v švajčiarskych horách bolo 18 stupňov.

Takže odborníci bijú na poplach. „Koncom storočia sa skončí lyžovanie v&nbsp;Alpách tak, ako ho poznáme,“ povedal pre agentúru AP klimatológ Win Thiery. „Tieto problémy sa budú zhoršovať, pretože ako sa bude otepľovať, tak sa bude sneh čím ďalej viac roztápať,“ varuje klimatológ.

Zimné strediská si pomáhajú umelým zasnežovaním, lenže to je energeticky náročné a teda pri súčasných cenách energií drahé. Takisto je náročné na vodu, ktorej spotreba začína byť tiež prísnejšie kontrolovaná. Portál <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.theweek.co.uk/news/sport/959422/climate-change-alps-end-of-skiing">The Week</a> cituje švédsku štúdiu, podľa ktorej na dva kubické metre snehu treba toľko elektriny, koľko spotrebuje švédska domácnosť za jeden deň.

Lyžiarske strediská preto menia zameranie. Snažia sa nalákať turistov na celoročné športovanie - na horské bicykle, túry, výlety po horách... Lenže podľa dát tento typ turistov neprinesie strediskám a hotelom toľko peňazí ako lyžiari. 

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/pocasie-nam-da-zabrat-lete-budeme-radi-ked-ujdeme-mesta-vode">Ako bude ďalšie dni? Pozrite sa TU!</a>

Suchá a teplá zima nie je len trápením pre zimné strediská, ale naznačuje oveľa vážnejšie problémy. „Nikdy som nevidel takú predpoveď. Klimatické komplikácie je ťažké ignorovať,“ upozornil na Twitteri klimatológ z&nbsp;amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Ryan Stauffer.

Čaká nás prvé leto bez javu El Niňo, ktorý vzduch ochladoval. Dôkazom sú 40-stupňové horúčavy, ktoré už v apríli trápili Španielsko. Na toto obdobie a miesto sú absolútne abnormálne. V Katalánsku trvá stav sucha už 30 mesiacov. Úrady museli v&nbsp;224 obciach nariadiť obmedzenie spotreby vody.

Odborníci upozorňujú, že namiesto ochladzujúceho javu El Niňo nastúpi v polovici roka jav La Niňa, ktorý naopak spôsobuje oteplenie ovzdušia. A vyzerá to tak, že ľudia sa už na to pripravujú. Cestovné kancelárie v zahraničí hlásia zmenu požiadaviek klientov. Väčší záujem je o dovolenky od apríla do júna a potom na jeseň. Z letných termínov sa ľudia odhlasujú.

Takisto sa dovolenkári viac zaujímajú o letný pobyt v severnejších oblastiach Európy a pri vode. Napríklad z Ríma sa presúvajú do Amsterdamu. Odchádzajú teda z vnútrozemských miest, kde hrozí letná horúčava a spara tam, kde vzduch ochladzuje morský vietor alebo vodné plochy a rieky. 

Čo nás čaká podľa klimatológa Pavla Faška? Čítajte na ďalšej strane!

Najhoršie je, že za všetko si môžeme sami. „Musíme sa zmieriť s tým, že sme klimatickú zmenu spôsobili my,“ hovorí klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško. Priemyselná revolúcia dala ľudstvu isté pohodlie, ale zanecháva nezmazateľnú stopu na celej planéte. Ak sa k tomu pridajú neovládateľné prírodné fenomény El Niňo (chlapček) a jeho náprotivok La Niňa (dievčatko), ktoré ovplyvňujú celý svet, počasie nám dá riadne zabrať!

Pôvodný a kompletný <a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/rozhovory/zmenu-klimy-podpisuje-ludska-pohodlnost-hovori-klimatolog-fasko?itm_brand=plus1&amp;itm_template=hp&amp;itm_modul=plus1_video&amp;itm_position=3&amp;fbclid=IwAR1M7Y8gTobVSZyFtPOvlxf7U1Xni9HPCnAKH25W7gjpA1Kew0qPVLV8Zis">rozhovor týždenníka PLUS 7 DNÍ s Pavlom Faškom</a> nájdete TU!

El Niňo aj jeho náprotivok La Niňa sa vyskytuje na južnej pologuli v rovníkových oblastiach Tichého oceánu. Konkrétne El Niňo sa prejavuje otepľovaním povrchovej vrstvy morskej vody v oblasti centrálneho a východného Tichého oceánu. 

Oteplenie je výrazné? A ako môže ovplyvniť životy tamojších ľudí?

- Je, môže to byť aj vyše o päť stupňov, v extrémnych prípadoch dokonca aj o vyše jedenásť stupňov. A to v prostredí, ktoré sa vyznačuje studeným morským prúdom. To zásadne ovplyvňuje život morskej fauny a flóry. Veľa ľudí sa v týchto regiónoch živí rybolovom, ale ryby tam potrebujú chladnú vodu. Preto tam vznikajú veľké ekonomické škody. Vplyvom oteplenia však dochádza k výraznému zosilneniu zrážok. Veľmi výrazné dažde môžu napáchať ďalšie ekonomické škody. Keď veľmi veľa prší, dôsledky sú často katastrofálne. 

U nás sme zaznamenali v rokoch 2017 až 2019 výrazne nadnormálne teplé letá s vlnami horúčav. Otepľujúci efekt sa prejavuje na celom svete, aj v Európe.

Keď sa pri El Niňe voda otepľuje, pri La Niňe sa ochladzuje?

- Presne tak. Pri nej sa povrchová vrstva morskej vody ochladzuje. A to má v niektorých regiónoch opačné dôsledky. V Austrálii je v prípade El Niňa sucho, La Niňa prináša zrážky a riziko povodní.

Hoci oba fenomény patria k južnej pologuli, ovplyvňujú počasie na celom svete. Čo cítime tu na Slovensku?

- V európskych podmienkach platí to isté: V prípade El Niňa dochádza k otepľujúcemu efektu. Prejavuje sa to napríklad na vyšších hodnotách globálnej teploty na Zemi. Posledných osem rokov bolo najteplejších v histórii meraní. Ak dochádza k otepľujúcim efektom v dôsledku El Niňa, môže sa stať, že v najbližších rokoch zaznamenáme rekord globálnej teploty na Zemi. Pravdepodobne to bude na budúci rok, možno o rok neskôr. 

Aké bude leto na Slovensku? Čítajte na ďalšej strane!

Aké teda bude leto v tomto roku? Horúce?

- V zime aj v jarných mesiacoch sme zaznamenali oveľa viac zrážok ako pred rokom. Ak to bude pokračovať, bude to brzdiť vzostup maximálnej dennej teploty vzduchu. Ale pozor – nočná a ranná teplota vo vlhkejšom prostredí môže byť vyššia. A určite to nie je záležitosť jedného roka. Ovplyvní aj poveternostné podmienky v tom ďalšom. Určite však dôjde k otepleniu. 

Aká môže byť teplota?

- Bude to hodnota vyššia ako v roku 2016, keď to bola zatiaľ najvyššia. Zaznievajú úvahy, že sa môžeme výrazne posunúť k hranici, ktorá je nebezpečná pre ďalší vývoj. Globálna teplota môže v porovnaní s obdobím, keď sa začala priemyselná revolúcia, narásť o jeden a pol stupňa.

Prečo je tá hranica nebezpečná?

- Lebo potom sa už len ťažko bude dať vrátiť k pôvodnému stavu. Už teraz globálna teplota vzrástla o vyše stupňa. Keď sa budeme posúvať ďalej, prejavy počasia budú ešte extrémnejšie, budú nám viac komplikovať život a prinášať škody. A s nimi príde aj utrpenie, pretože mnohí ľudia to neprežijú, ďalší budú hladovať. Takže nie je to dobré.

Pritom sa však zdá, že po dlhých rokoch sme konečne zažili jar ako prechodné ročné obdobie.

- Nebolo to len tento rok. Keď zhodnotíme jar ako ročné obdobie od roku 2019, vyznačujú sa tým, že nie je taká teplá ako na začiatku tohto storočia. Ľuďom, ktorí majú menej ako tridsať rokov, sa môže zdať jar chladná. Naopak, starší hovoria, že jar je taká, ako kedysi bývala.

Jar však poznačili aj povodne. Veď aj v posledných dňoch intenzívne pršalo.

- Medzi jednotlivými regiónmi Slovenska boli rozdiely. V apríli sa tlaková níž presúvala zo severného Talianska ešte viac na sever. Keď postupuje po tejto dráhe, spôsobuje výdatné dažde v oblasti Slovinska, Rakúska, Maďarska, západného Slovenska, Moravy. Práve tieto tlakové níže boli zodpovedné za niektoré povodne, ktoré sa u nás historicky vyskytli. Potvrdilo sa, že zrážky, ktoré padali na Záhorí, najmä v jeho južnej polovici, alebo v oblasti Bratislavy a južnej časti Malých Karpát, boli veľmi výdatné a spôsobovali v regiónoch na juhozápad a západ od Slovenska aj povodne. Takže aj v takom suchom období, ktoré teraz vo všeobecnosti prežívame, sa dejú situácie, kedy môže byť veľa zrážok. A to je to – priemerné počasie mávame už v menšine, skôr sme stále v krajných až extrémnych situáciách.

Povedali ste, že globálna teplota na Zemi začala stúpať so začiatkom priemyselnej revolúcie. Je to dôkaz, že za klimatické zmeny môže práve človek?

- Príčinou toho, čo momentálne prežívame, je ľudská aktivita. Musíme si to nielen priznať, ale aj sa zmieriť s tým, že sme si to spôsobili my. Využívali sme prírodné zdroje na získanie energií v obrovskom tempe a masívne. Robili sme to čím ďalej tým viac globálne. Na konci 18. a v 19. storočí bola rôzna úroveň rozvinutia regiónov. V priebehu prvej polovice 20. storočia sa dostali na globálnu úroveň aj regióny, kde to bolo kedysi nepredstaviteľné. Boli aj najľudnatejšie a spotreba energií tam výrazne narástla. Pritom sa energia takmer výhradne vyrábala z fosílnych palív. A tie sú príčinou, že sa do atmosféry uvoľnilo veľké množstvo oxidu uhličitému. Vďaka skleníkovému efektu potom dochádzalo k takému rýchlemu otepľovaniu.

Vtedy si to spoločnosť neuvedomovala?

- Niektorí na to upozorňovali. Myslím si, že kompetentní ľudia o tom vedeli, ale zámerne mlčali. Neviem si predstaviť, že by v vzostupnej (rastovej) fáze vývoja svetovej ekonomiky niekto povedal: To, čo teraz robíme, nie je úplne dobré a mali by sme spomaliť.

Ak sa vrátime k El Niňovi a La Nine – tiež ich spôsobila priemyselná revolúcia?

- Nie, to nie. Ale vďaka tomu, že dochádza ku klimatickej zmene, tak majú nápadnejšie prejavy. Aj u nás sme svedkami silných búrok v lete. To sú tie razantnejšie prejavy počasia, a tak sú výraznejšie aj prejavy spojené s fenoménom El Niňo a La Niňa. Majú výraznejšie dôsledky a nepredvídateľný vývoj. V minulosti ovplyvňovali rybárov na západnom pobreží Južnej Ameriky, ktorým zmizli ryby a nemali dobré podmienky na prežívanie. Dnes je to už otázka, ktorá sa rieši na celosvetovej úrovni. To je ten paradox, že všetci sme sa stali vďaka tomu, k čomu sme sa prepracovali, zraniteľnejším.

Preto, lebo sme boli a chceme byť aj naďalej pohodlní?

- Teraz sa často diskutuje o tom, čo môže byť príčinou, aby sa svetová verejnosť začala k tomuto problému stavať inak. Ľudia budú musieť zmeniť svoje myslenie a svoje zaužívané prístupy a budú musieť možno trošku viac rozmýšľať o širších súvislostiach svojho konania. Neuvažovať len krátkozrako, ale uvažovať s takým predstihom a rozmýšľať, čo to všetko môže spôsobiť.

POČASIE nám chystá horúce chvíle! Takto teplo nám ešte nikdy nebolo... a bude to stále horšie!

Plus TV

Karty na stôl s Kamilom Šaškom: Lekárom plním všetky požiadavky. V otázke platov ale NEUSTÚPIM

Ako vzniká Malé Slovensko v Gruzínsku a prečo sa do krajiny oplatí investovať

Hana Rapantová: Televízna diva, minulosti aj súčasnosti

POČASIE nám chystá horúce chvíle! Takto teplo nám ešte nikdy nebolo... a bude to stále horšie!

Súvisiace články

VIDEO Chorváti zažívajú PEKLO: Zatopené sú ulice aj domy, nefunguje elektrina a bude HORŠIE!

FOTO Párik BOCIANOV z Košece dostal netradičné mená: NEUVERÍTE, po kom ich pomenovali!

Prezidentka Čaputová u kráľa Karola III.: S princeznou Kate preberali háklivú tému

Máme to, čo sme si urobili sami, tvrdí klimatológ Pavel Faško

ŠOKUJÚCA PREDPOVEĎ NA LETO: Rúti sa na nás TENTO jav, zdesení sú aj meteorológovia!

Plus TV

Karty na stôl s Kamilom Šaškom: Lekárom plním všetky požiadavky. V otázke platov ale NEUSTÚPIM

Ako vzniká Malé Slovensko v Gruzínsku a prečo sa do krajiny oplatí investovať

Hana Rapantová: Televízna diva, minulosti aj súčasnosti