Gott zažiaril v 60. rokoch a jeho talent mu otvoril brány k európskym pódiám. Mal však aj nespornú schopnosť prispôsobiť sa. Jeho umelecká tvorba tak nevyvolávala žiadne politické kontroverzie. Počas nastupujúcej normalizácie začiatkom 70. rokov bol na turné v Západnom Nemecku a dokonca zvažoval emigráciu. Vtedajšia ŠtB mala začať proti nemu vyšetrovanie aj represie proti jeho blízkym. Gott sa však nakoniec vrátil a podľa kritikov sa stal hlavnou tvárou normalizačnej popovej hudby vtedajšieho komunistického režimu v Československu.

Gustáv Husák
Gustáv Husák
Zdroj: archív


Jeho kariéra tak mohla napredovať. Stal sa slávnym aj bohatým a len ťažko sa dal nájsť človek, ktorý ho nemiloval. Úspech však nebol zadarmo. Podpísal tzv. Antichartu, čo bol dokument, ktorý odsudzoval Chartu 77, ktorá žiadala dodržiavanie ľudských práv. Komunisti vtedy donútili známe osobnosti Chartu 77 odsúdiť. Sám Gott čítal vyhlásenie „Za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru“. Na historických záznamoch však vidieť, že mu to bolo evidentne nepríjemné.

V roku 1985 Gott dostal titul Národný umelec, ku ktorému mu mal gratulovať aj vtedajšia hlava režimu Gustáv Husák. „To je od ľudí,“ mal na Gottovu adresu vyhlásiť. Jeho vzťah s režimom však nebol čierno-biely. ŠtB o ňom mala viesť spis, v ktorom sa píše, že sa mal stýkať s nevhodnými osobami a v súkromí kritizoval režim.

Na ďalšej strane nájdete, ako sa Karel Gott vysporiadal s revolúciou