Záchranári voľne žijúcich zvierat: Najhoršie je odliepať zvieratko z lepiacej pasce na myši

Zachránený výr sa napichol na ostnatý drôt. Zrejme už nikdy nebude môcť lietať

Lepidlová pasca na myši predstavuje krutú a pomalú smrť. Zabíja netopiere aj vtáky

tami

Záchranná stanica funguje v Brezovej od roku 2016. Za ten čas prijali asi 1500 zvierat a z tohto počtu sa približne 60 percent podarilo po vyliečení vrátiť naspäť do prírody. „Oficiálne vznikla záchranná stanica v roku 2016, ale tá idea tu bola ešte oveľa skôr, na konci osemdesiatych rokov minulého storočia, v hlave môjho otca,“ hovorí Adriana Hološková, ktorá pokračuje v rodinnej tradícií a po vzore svojich rodičov pomáha voľne žijúcim zvieratkám v núdzi ďalej.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/regiony/zachranari-volne-zijucich-zvierat-najhorsie-je-odliepat-zvieratko-lepiacej-pasce-mysi">Pozrite si zachránených zvieracích pacientov. Foto nájdete v galérii</a>

Adriana Hološková vraví, že asi najhoršie prípady, ktoré u nich končia, začínajú dobrým úmyslom ľudí. Tí často nájdu zranené zvieratko a rozhodnú sa ho zachrániť sami, až kým nezistia, že im doma zomiera. „Vtedy si uvedomia, že to asi nezvládnu a od nás čakajú doslova zázraky. To je pre mňa najnešťastnejšie riešenie, pretože ak by zviera prišlo hneď, malo by šancu prežiť,“ hovorí Adriana.

Tá dodáva, že tento rok je iný ako predchádzajúce. „Rok 2023 je špecifický, pretože máme veľmi veľa druhov zvierat po prvýkrát. A to aj vzácnych. Mali sme sokola rároha. Teraz máme sokola červenonohého, čo je jeden z najvzácnejších dravcov na Slovensku. Donedávna existovala na Slovensku len jedna lokalita kde hniezdili, tento rok pribudla druhá pri Trnave. Ten náš mal zlomené krídlo,“ pokračuje Adriana Hološková s tým, že tento rok ho už do prírody vypustiť nestihnúť, pretože ide o sťahovavého vtáka, ktorý by mal byť už v Afrike.

Medzi ďalšie vzácne zvieratá, ktoré v stanici zachraňovali patril aj orliak morský. „Bol otrávený karbofuranom. Mali sme tento rok aj včelárika, malých dudkov a asi najnetradičnejšie na Slovensku bolo emu,“ hovorí Adriana.

Asi osemdesiat percent všetkých zvierat v záchrannej stanici tvoria vtáky. „To vyplýva aj z toho, aké zvieratá žijú v mestách. Väčšina zvierat, ktoré potrebuje pomoc, pochádza z miest, lebo jednak tam na nich číha najviac nebezpečenstiev, ale tiež sú tam ľudia, ktorí ich nájdu, keď sa im niečo stane. Z cicavcov sú to väčšinou ježkovia a veveričky,“ konštatuje.

Naposledy v záchrannej stanici zachraňovali netopiera, ktorý sa prilepil na lepiacu pascu na myši. „Lepiaca pasca predstavuje pre zvieratá smrť hladom, smädom a v bolestiach. Videli sme to na viacerých zvieratách, že lepidlá majú aj leptavý účinok a spôsobujú na koži chemické popáleniny, čo je nesmierne bolestivé. Mali sme aj plamienku driemavú, ktorá sa prilepila na takúto pascu a nie je to pekný pohľad,“ hovorí A. Hološková.

Okrem vtákov majú v záchrannej stanici aj stáleho obyvateľa srnku Bambi, ktorá síce bola prijatá s úmyslom, že sa vylieči a pôjde do voľnej prírody, tam by však už neprežila. „Matku jej zrazilo auto. Mala ešte súrodenca, ten neprežil. Bambi bola ešte mláďa, keď sa dostala do záchrannej stanice v Ratnovciach. Boli sme v tom, že príde k nám a vypustíme ju. Ale už v čase, keď k nám prišla, bola zvyknutá na ľudí, na psov aj autá."

V minulosti plot záchrannej stanice pri nehode prerazilo auto a Bambi utiekla. „Za tri dni však bola doma a zistili sme, že nemá význam púšťať ju do prírody, pretože by ju tam zrazilo auto, alebo roztrhal pes, ktorých sa nebojí,“ hovorí záchranárka Adriana.

V stanici majú aktuálne tiež jastraba, ktorý narazil do skla a zlomil si kľúčnu kosť. Dvaja pacienti sú z druhu sokol myšiar jeden mal zlomené, druhý vykĺbené krídlo. V jednej z voliér v záchrannej stanice majú aj obrovského výra skalného. „Napichol sa na ostatný drôt na plote a poškodil si krídlo. Pravdepodobne má poškodené aj cievne zásobovanie letiek. Čakali sme na preperenie, ale môže sa stať, že už nikdy nepoletí,“ hovorí A. Hološková.

Na vytláčacie lepidlo sa okrem netopiera nalepila aj myšiarka ušatá. „Mala celé nohy zalepené pol centimetrovou vrstvou lepidla. Dole sme to dávali s jedlým olejom a ten sa potom musel dať preč mydlovou vodou. Je to náročná práca na viackrát. Úplne jej zliezla koža, z nôh jej tiekla krv. Bolo to strašné, toto som ešte nevidela a je zázrak, že prežila. Musela potom dostávať antibiotiká, lieky od bolesti aj protizápalové lieky,“ opísala Adriana.

Tá vraví, že v záchrannej stanici často končia pokosené, aj popálené zvieratá, keď ľudia na záhrade pália lístie a spália ježkov, ktorí sa v ňom ukrývajú. Veľmi smutné sú však prípady, keď ľudia ublížia zvieratám úmyselne. „Mali sme prípad, kedy to ľudia vyslovene videli. Bol to káčer so zlomenou nohou, ktorého nám doviezla rodinka s tým, že šli autom. Išla kačica, za ňou káčer a oni v spätnom zrkadle sledovali auto, ktoré schválne pridalo a vrazilo do káčera,“ uzavrela Adriana.

Záchranári voľne žijúcich zvierat: Najhoršie je odliepať zvieratko z lepiacej pasce na myši

Plus TV

TERAZ TAKTO: “Fakt chcú riskovať, že kvôli 63 eurám niekomu zomrie dieťa?," pýta sa P. Minár

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Životné poistenie: Kto ho potrebuje a aké sú jeho hlavné benefity?

Záchranári voľne žijúcich zvierat: Najhoršie je odliepať zvieratko z lepiacej pasce na myši

Súvisiace články

Tragický požiar v Telgárte: Rodiny stále bývajú v stanoch a POZRITE, kto im podal pomocnú ruku!

Takýto bol príbeh Mareka Prostináka (40), najťažšie zraneného po výbuchu v Novákoch

Michal (32) napísal 7 kníh len bradou a 2 prstami: Je skutočným bojovníkom a inšpiráciou

TAKTO vyzerá prvý prírodný cintorín na Slovensku: Žiadne umelé kvety a majú tu aj vlastné včely

Plus TV

TERAZ TAKTO: “Fakt chcú riskovať, že kvôli 63 eurám niekomu zomrie dieťa?," pýta sa P. Minár

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Životné poistenie: Kto ho potrebuje a aké sú jeho hlavné benefity?