Daniela Pirschelová

Tichým hlasom hovoril, že v tom čase nič nenasvedčovalo, že sa ocitne na hranici života a smrti. "Mal som 66 rokov a cítil som sa výborne. Krátko pred prepuknutím choroby som hral tenis, keďže tento šport som mal vždy rád. Je pravda, že na naše pomery panovali v tom čase mimoriadne veľké horúčavy. Nebolo mi najlepšie, ale pripisoval som to prepracovanosti, dehydratácii a únave z tepla," loví v pamäti spomienky.

Horúčka však stúpala a tak 14. júna 2000 museli prezidenta hospitalizovať. Schusterov osobný lekár František Samsely informoval vtedy o rozvrate vnútorného prostredia, ale zároveň upokojoval verejnosť, že horúčka ustupuje a prezidentov zdravotný stav sa zlepšuje. Nezabudol však spomenúť, že prezident sa sťažuje na občasné bolesti brucha. Že je všetko v najlepšom&nbsp; poriadku živili aj informácie o tom, že Schuster sleduje v nemocničnej izbe prenosy z Majstrovstiev Európy vo futbale.

Kňaz mal prísť dať posledné pomazanie

Ako sa čoskoro ukázalo, optimistické predpovede neboli namieste, keďže 18. júna prasklo pacientovi hrubé črevo a časť obsahu sa "rozliala" do brušnej dutiny. Nasledovala život zachraňujúca operácia. O niekoľko dní však Schuster opäť skončil na operačnom stole. Prevalilo sa, že zdravotný stav pacienta komplikujú mikroorganizmy v brušnej dutine. No nasadené antibiotiká na zápal nezaberali. Zdravotný stav už beztak oslabeného prezidenta skomplikoval zápal pľúc. Schustera uviedli do umelého spánku.

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/regiony/vychodne-slovensko/rudolf-schuster-spomina-rodinu-volali-nech-mnou-rozluci-sanca-prezit-bola-skoro-nulova" target="_blank" rel="noopener">Viac foto nájdete TU</a>

Večer 25. júna ho bezvládneho prevážajú na vyšetrenia, napokon so zlyhaním dôležitých životných orgánov končí v nemocnici na Kramároch. Lekári vyzvú manželku a deti, aby sa prišli s manželom a otcom rozlúčiť. "Zároveň im odporúčili, aby prišiel aj kňaz a udelil mi posledné pomazanie," rozpráva o okamihoch, ktoré pozná len z rozprávania najbližších. "Neskôr mi pán farár z Modrého kostolíka povedal, že nepochyboval o tom, že môj zdravotný stav sa zlepší, keďže som sa pri pomazaní pohol. Dovtedy som len bezvládne ležal. Kňaz mal pravdu, ale k úplnému uzdraveniu ma čakala ešte veľmi dlhá a náročná cesta," povzdychne si Rudolf Schuster.

Slovenskí lekári v náročnej situácii konzultovali stav prezidenta aj s českými lekárskymi špičkami, ktoré sa starali o chorľavého Václava Havla. Ten v približne rovnakom čase absolvoval kvôli takmer identickej diagnóze operáciu v rakúskom Innsbrucku. Tamojšia klinika TILAK bola vybavená špičkovými prístrojmi na okysličovanie krvi v prípade, ak došlo u pacienta k zlyhaniu pľúc. Aj Havlovci naliehali, aby rodina skúsila ešte túto možnosť. "Chirurg Ernst Bodner bol v tom čase na dovolenke v Grécku. Keď ho kontaktovali, aby prišiel, odkázal, že to nebude mať význam dovtedy, pokiaľ nebude vedieť či zvládnem prevoz a ostatné čo s tým súvisí," spomenie Schuster doteraz nezverejnenú informáciu.

Príprav na letecky transport sa ujal rakúsky anesteziológ Walter Hasibeder. "Zatiaľ&nbsp; čo naši lekári mi dávali len jedno percento na prežitie, Rakúšania&nbsp; hovorili o dvoch. Môj stav bol kritický. Prognózy veľmi zlé, ak nezomriem, tak pre nedostatok kyslíka budem mať trvalo poškodený mozog. Našťastie k tomu nedošlo," vydychne si s úľavou. V noci z 27. na 28. júna 2000 Schustera previezli vládnym špeciálom do Innsbrucku.

Najbližší mu neskôr rozprávali, že po najnutnejších vyšetreniach ho operovali. Jeho stav sa začal výrazne zlepšovať. Už po štyroch dňoch tím rakúskych odborníkov konštatoval, že Schuster je mimo ohrozenia života a infekciu v brušnej dutine sa im podarilo zvládnuť. Po dvoch týždňoch prezidenta prebrali z umelého spánku. "Spomínam si na historku, keď som ležal v izbe a počul som zvuk helikoptéry v blízkosti okien. O chvíľu prišla Irenka a ja som sa jej opýtal či je tu niekde heliport? Pozerala na mňa dosť nedôverčivo. Neskôr mi povedala, že myslela, že mám halucinácie, keďže boli obavy či po takom dlhom čase v umelom spánku, budem mentálne v poriadku. Keď si to overovala, personál potvrdil, že mám pravdu," dodáva Schuster. Spomenie, že o pár dní pobavil profesora Bodnera svojou poznámkou. "Takmer pod múrmi nemocnice mali cintorín. Tak som povedal, že to majú dobre zariadené, keď niekto zomrie, hneď ho môžu presunúť tam. O pár dní som už kritizoval, prečo som nedostal lepšie pyžamo? Po tomto už nikto z rodiny nepochyboval, že som na najlepšej ceste k uzdraveniu," zasmial sa prezident.

Postupne prichádzali z Innsbrucku už len samé pozitívne správy, že sa posadil, začal sám jesť a napokon sa aj postavil. Pamätná, a veľmi dojemná pre všetkých bola tlačovka na ktorú prezident prišiel v nemocničnom župane. Sustredil sa vtedy najmä na poďakovanie tým, ktorí prispeli k záchrane jeho života, o našich lekároch však nehovoril.

Neskôr&nbsp; slovenská hlava štátu absolvovala ešte pobyt v rehabilitačnom centre v Innsbrucku a v polovici augusta sa vrátila domov. "S odstupom času chcem poďakovať naozaj všetkým. Voči nikomu necítim zášť ani hnev. Som rád, že som prežil a bolo mi umožnené splniť všetko čo som si naplánoval ako prezident i súkromá osoba. Myslím, že okrem mojej nezlomnej chuti žiť, mi pomohli aj modlitby ľudí. Za moje uzdravenie sa modlil dokonca aj pápež Ján Pavol II., ktorý mi neskôr napísal veľmi milý list. Hlavné slovo však mal "ten hore", to On rozhodol, že môj čas sa ešte nenaplnil a v misii mám pokračovať ďalej," povedal viditeľne dojatý Rudolf Schuster.

S rakúskymi lekárskymi špičkami Walterom Hasibederom a Ernstom Bodnerom je v kontakte aj dnes. Dokonca po nedávnej operácii srdca ho Bodner navštívil v Košiciach. Rudolf Schuster priznáva, že nerád sa vracia k smutnej etape života spred dvadsiatich rokov. "Keď som prvýkrát videl fotografie z tých čias, veľmi ma to dojalo a musel som ich odložiť. Rozľútilo ma nielen to, aký som zúbožený, ale aj pohľad na manželku a deti, ktorým sa v tvárach zračila obrovská bolesť a obavy o môj život. Som hrdý na to, že ako rodina sme vždy spolu držali. Škoda len, že manželka Irenka už tu nie je," zdôveril sa so svojim trápením.

Mnohí z tých, ktorí si pamätajú dramatický boj o život prezidenta, hovoria o zázraku. Schuster je aj napriek vyššiemu veku stále veľmi aktívny. Cestuje, fotografuje, filmuje a hlavne píše knihy.

Aktuálne sa kvôli koronavírusu&nbsp; zdržiava doma. "Momentálne sa venujem písaniu knihy o talianskych renesančných umelcoch. Už mám hotových takmer dvesto strán. K tomu triedim aj fotografie, ktorých je naozaj veľmi veľa. Nesťažujem sa však, keby som teraz&nbsp; v čase obmedzení kvôli koronavírusu nemal čo robiť, asi by som karanténu nezvládol, keďže nečinnosť ma ubíja. Je pravda, že už by som sa rád vrátil do zabehaných koľají, ale ešte to nie je možné. Musím to ešte chvíľu vydržať. Ak bude situácia priaznivá, rád by som vycestoval do Talianska, keďže potrebujem doplniť ešte nejaké&nbsp; zábery," uzavrel rozprávanie prezident Rudolf Schuster.

Vyjadrite svoj názor v komentároch i ankete pod článkom.

SPOVEĎ Rudolfa SCHUSTERA: Manželku a deti volali, nech sa so mnou NAPOSLEDY ROZLÚČIA

Plus TV

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Životné poistenie: Kto ho potrebuje a aké sú jeho hlavné benefity?

Alena Heribanová: Hlas, ktorý formoval televíznu históriu

SPOVEĎ Rudolfa SCHUSTERA: Manželku a deti volali, nech sa so mnou NAPOSLEDY ROZLÚČIA

Súvisiace články

ZÁHRADU MU ZÁVIDIA aj odborníci: Ktorý politik sa pýši stovkou exotických kvetov?

Rudolf SCHUSTER: Mal som ZLÚ PREDTUCHU... a potom to prišlo!

Bývalý prezident Rudolf Schuster: Tvrdý odkaz politickým lídrom

VIDEO Manželka držala palce Mečiarovi! Rudolf SCHUSTER o dni, kedy ho zvolili za prezidenta

Plus TV

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Životné poistenie: Kto ho potrebuje a aké sú jeho hlavné benefity?

Alena Heribanová: Hlas, ktorý formoval televíznu históriu