Splnil sa mu sen! Samuel Bruss, vedúci múzea v Hanušovciach, sa roky venuje zhromažďovaniu informácií o váženom šľachtickom rode Dessewffyovcov. Práve im takmer 400 rokov patril miestny barokový kaštieľ, kde sídli múzeum. A teraz k nim zavítal potomok posledného hanušovského grófa Júliusa Dessewffyho (†91). 

 


Jeho dcéra Ilona Vam Thuil Dessewffy (64) priletela z Argentíny, kde žije so svojim holandským manželom Maxom. Jej otcovi skonfiškovala majetok v Hanušovciach v roku 1941 vtedajšia štátna moc, prišiel aj o majetky v Maďarsku. Dôvodom bolo to, že ako poslanec maďarského parlamentu odsudzoval Horthyho režim a jeho fašizmus. Po úteku z Hanušoviec sa dostal do Nemecka, istý čas žil aj s rodinou v Maďarsku a Amerike, zomrel v Brazílii v roku 2000. “Až do svojej smrti spomínal na hanušovský veľkostatok. Opatroval jedinú fotografiu tohto kaštieľa, ktorú mal a visela v jeho izbe,” zaspomínala Ilona. Pre jej otca boli Hanušovce mimoriadne dôležité, pretože sa mu spájali so spomienkami na detstvo. 

Predmety patrice  Dessewffyovcom, medzi nim aj pečate.
Predmety patrice Dessewffyovcom, medzi nim aj pečate.
Zdroj: Ingrid Timková

 

Príšla z južnej Ameriky

 


Ilona žije v Argentíne, narodila sa v Nemecku v roku 1955. Má dve dcéry a syna a šesť vnúčat. Na Slovensko priniesla fotku svojho otca, starých rodičov Emila a Katalin i spomínanú historickú fotku kaštieľa. “Chcela som vidieť na vlastné oči to, o čom nám môj otec rozprával. Slovensko sa mi veľmi páči, obdivovali sme nádhernú prírodu a lesy, nad ktorými sa kochal aj môj papa,” povedala nám dokonalou maďarčinou. S otcom totiž doma komunikovali výlučne týmto jazykom.  

 


Grófka pred pár dňami po prvýkrát v živote videla panstvo, ktoré mohla zdediť nebyť konfiškácie. “Otec sa nikdy nepokúšal požiadať o prinavrátenie majetkov na Slovensku či v Maďarsku, vravel, že všetko má ostať na pôvodom mieste,” skonštatovala dojatá po tom, ako si prezrela kaštieľ. Dodala, že ani ona o tom neuvažovala: “Rekonštrukcia a tiež údržba by stála veľa peňazí. Som rada, že sa o nehnuteľnosti aj priľahlé pozemky tak pekne starajú.”

 


S vedúcim múzea, so Samuelom Brussom, sa skontaktovala len pred dvoma týždňami a hneď dohodli jej návštevu: “Chcela som na vlastné oči vidieť o čom rozprával môj otec. Som veľmi príjemne prekvapená. Slovensko sa mi veľmi páči. Cestou som obdivovala nádherné lesy, o ktorých básnil otec.”