V tomto koronovom období ľudia začali tráviť viac času na Slovensku, v prírode, takže niektoré miesta sú preplnené. Ako to vnímate vy?

- Mňa teší, keď vidím, že sú ľudia v prírode. V minulosti bola od apríla do októbra celá rodina celé dni v prírode, robili na poliach a lúkach, v lesoch. Kosilo sa, hrabalo, sadilo, drevo sa hotovilo a príroda fungovala. Ako chlapec som trávil celé prázdniny vonku, u nás v Liptovských Revúcach. Pamätám si aj koncerty kôz a spev prepelíc... to bol jeden veľký amfiteáter, ktorý sa nedal zažiť nikde inde.

 

Ako by sme sa mali v lese správať, aby sme mu neškodili?

- Kontakt s prírodou je veľmi potrebný. Príroda môže človeka len poľudštiť a nabiť dobrou energiou. Zahľadieť sa na mraky na oblohe, počúvať spev vtákov či zurčiaci potôčik, to má pozitívny vplyv na každého. Občas však ľudia po sebe nechajú zvyšky. Ja často v prírode zbieram, čo tam iní nechali, a potom prídem z lesa s plnými taškami odpadkov namiesto malín.

Mnohí turisti si myslia, že v horách môžu robiť, čo sa im zachce. Neuvedomujú si, že rušia zver, ktorá je tam doma. Čo im radíte?

- V prírode by sme sa mali správať ako jej súčasť, a nie chodiť tam na štvorkolke a hulákať. Keď budú desiati hulákať, vyrušia medveďa, ktorý niekde driemal, a keď sa vyruší, potom zastaví prvú nevinnú rodinu, ktorú stretne.

Pred medveďom treba mať rešpekt.
Pred medveďom treba mať rešpekt.
Zdroj: Vacula Miroslav

Problém je, že o prírode vieme málo...

- Stačilo by, keby sme sa v nej správali ako naši dedovia. Ja sa pamätám, že keď ako dieťa som s rodičmi aj s bratmi chodil občas spávať na hŕbky sena, tešili sme sa na nočnú atmosféru, ale nevyrušovali sme pri tom zver. Dnes si mnohí za každú cenu chcú hlavne spraviť selfie. Mávam telefonáty: Pán Saniga, zoberte nás niekam, kde si môžeme spraviť selfie s medveďom. Alebo: Zoberte nás na také miesto, kde nám hlucháň sadne na hlavu.

Ako teda pozorovať javy v prírode?

- Zastavte sa aj v meste, napríklad na zastávke autobusu, počúvajte čvirikanie vrabcov, štebot lastovičiek. Aj to je príroda. Musíme ju vedieť vnímať aj uprostred betónovej džungle. Aj v meste lietajú belorítky, lastovičky, holub preletí, švitorí drozd, ale ľudia toto nevnímajú. Pritom Slovensko je jedna veľká záhrada, taký malý raj, kde môžete načerpať energiu. Nemusíte ísť do rezervácie. Prírodu nájdete aj na kúsku trávy v mestskom parku.

Tieto vtáčie búdky má Miroslav Saniga v záhrade. V niektorých sú kŕmidlá, v iných vtáci aj hniezdia a mnoho ľudí ich chodí pozorovať.
Tieto vtáčie búdky má Miroslav Saniga v záhrade. V niektorých sú kŕmidlá, v iných vtáci aj hniezdia a mnoho ľudí ich chodí pozorovať.
Zdroj: Miroslav Saniga

Vtáky sú však pohyblivé stvorenia. Ťažko sa k nim dostať a mať z nich zážitok...

- Keď si sadnem na lavičku v Ružomberku a rozbalím si chipsy alebo korbáčiky, hneď je okolo mňa kŕdeľ vrabcov. Mestské vrabce sú naučené, že kde sa šuchoce, tam je potrava... a už máte divadlo. Vrabce sú v mestách veľmi užitočné. Je to taká upratovacia čata, ktorá zlikviduje zvyšky jedla, ktoré nám popadajú na zem. Aj takéto zážitky nás nabíjajú. Ale podaktorí dnes chcú, aby im popred nos prešiel medveď a ešte aj zatancoval.

Medveďov je u nás veľa, hovorí sa, že sú premnožené a ľudia sa ich boja.

- S medveďom som sa stretol veľakrát, aj tak, že som musel utekať a liezť na strom, ale keď si človek dáva pozor, nemal by vzniknúť konflikt. Len treba myslieť na to, že medveď si chráni svoje teritórium. Na Starých horách raz jedna tetka varila malinový sirup, ktorý tak voňal, že v okne sa zrazu zjavil medveď. Duchaprítomná babka ho síce buchla varechou po hlave, ale varecha bola od sirupu, a tak sa medveď pchal dnu ešte viac. Tetka ma zavolala na pomoc. Nemal som poruke nič iné, tak som ho oblial vedrom vody a odháňal hokejkou. Ešte dlho sa potom po dedine rozprávalo ako Saniga v lete hral hokej.

„S medveďom som sa stretol veľakrát, aj tak, že som musel utekať a liezť na strom, ale keď si človek dáva pozor, nemal by vzniknúť konflikt,“ hovorí Saniga.
„S medveďom som sa stretol veľakrát, aj tak, že som musel utekať a liezť na strom, ale keď si človek dáva pozor, nemal by vzniknúť konflikt,“ hovorí Saniga.
Zdroj: Vacula Miroslav

O hlucháňoch čítajte na ďalšej strane