Veľký nález archeológov z košického múzea: Objavili niečo, po čom pátrali 170 rokov!

Príbeh vojenských dobrovoľníkov: Ich pozostatky sa podarilo nájsť až po 170 rokoch!

Unikátny nález košických archeológov: Objav dokazuje, že i v čase vojny sa dá zachovať ľudskosť

Narodila sa v Kráľovskom Chlmci, žije a pracuje v Prešovskom kraji. Ako novinárka pôsobí od roku 2004. Za svoju novinársku tvorbu získala medzinárodnú cenu za sériu reportáží o leteckej havárií slovenských vojakov pri obci Hejce, bola nominovaná na Novinársku cenu. Vyštudovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa mapovaniu aktuálneho spoločenského diania, ale aj regionálnej politike, krimi či občianskym problémom. Je vydatá, má dvoch dospelých synov.

Ingrid Timková

Koncom roka 1848 nastali v Uhorsku revolučné časy a panovník vyhlásil výnimočný stav kvôli povstaniu. Cisárske armády vyrazili v dvoch hlavných smeroch, aby revolúciu potlačili. Od západu, priamo na Budín a Pešť a od severu, z územia Haliče. Už po pár dňoch sa Košice dostali do rúk generála Schlicka, ktorý s vojskom trikrát menším, ako bolo povstalecké, no oveľa disciplinovanejším a lepšie vycvičeným, tunajšie národné gardy z mesta vyhnal. V bitke pri Budimíri padli poľskí dobrovoľníci. 

Detailné FOTO archeologického nálezu v GALÉRII >>>

Dlhé roky sa podávala legenda o tom, ako padlých poľských bojovníkov pochovali niekde pri Ťahanovciach. Dokonca o tom po 40 rokoch písali dobové noviny a mesto tam osadilo pamätnú tabuľu pri vstupe do ohradeného areálu. Oznamuje, že v týchto miestach sú pochovaní poľskí legionári, ktorí pomáhali v spomínaných búrlivých rokoch pri oslobodzovaní Košíc.

Lenže až teraz sa podaril archeológom z&nbsp;Východoslovenského múzea v&nbsp;Košiciach (VSM) unikátny nález masového hrobu pri pamätníku v časti Božie muky.

Bádaniu, ktoré iniciovala historička VSM Uršula Ambrušová Tajkov predchádzal jej archívny výskum, v ktorom sa zaoberala aj historickou hypotézou o&nbsp;pochovaní poľských dobrovoľníkov. „Môj záujem vzbudila informácia z&nbsp;novinového článku z&nbsp;dobového periodika Felvidéki Közlöny, v&nbsp;ktorom sa písalo o&nbsp;pochovaní poľských dobrovoľníkov v ťahanovskom chotári,” zaspomínala.

V úmrtných matrikách nenašla žiadne záznamy o ich smrti či pochovaní. Predpokladala vzhľadom na armádnu prax, že vojaci boli pochovaní na mieste, kde padli. "Murovaný stĺp, v tom čase poškodená ruina, bol pravdepodobne použitý ako orientačný bod na dočasné pochovanie padlých vojakov.“

Pred pár dňami jej kolegovia z múzea Ján Rákoš a Mária Kundrátová odhalili pri výskume šesť kostrových pozostatkov. "Podľa kostí a zachovaného chrupu možno usúdiť, že ide o mladých mužov, ktorí boli pochovaní koncom prvej polovice&nbsp;19. storočia. Všetko nasvedčuje tomu, že sú to&nbsp;poľskí dobrovoľníci z Tchorznického stotiny, padlí v hrdinskom boji 11. decembra 1848,” informoval J. Rákoš. Okrem kostí v 120 cm hĺbke nenašli zachované nič organické. Iba dva mosadzné gombíky a jeden železný.

Boli pochovaní s veľkou úctou a je dosť možné, že ich nepochovali ich spolubojovníci, ktorí sa dali na ústup, ale rakúski vojaci, ktorí po bitke zbierali mŕtvych kvôli hrozbe epidémie. “Aj napriek tomu, že to boli pre nich nepriatelia. Zrejme zavolali z Ťahanoviec obyvateľov obce, priviezli ich na voze. O úcte k mŕtvym vraví to, že boli pekne uložení vedľa seba a nenahádzaní jeden na druhého so zohnutým lakťom. Hlavy ďalších sú pri ich chodidlách,” vysvetlil archeológ, z ktorého pohľadu ide o veľmi dôležitý nález.

Podľa riaditeľa VSM Dominika Béreša je nález kostrových pozostatkov dôležitou správou o&nbsp;pietnom pochovávaní vojakov v&nbsp;revolučných rokoch: „Je neuveriteľné, s&nbsp;akou úctou a&nbsp;honorom sa preživší vojaci správali k&nbsp;telám padlých druhov, aj napriek tomu, že sami čelili smrti, náročným podmienkam a treskúcej zime. Tento nález je nielen historickým objavom, ale aj svedectvom ľudskosti v&nbsp;existenciálnej situácii a&nbsp;vypätých časoch." Nasledovať bude ďalší výskum, expertízy a analýza DNA. Miesto, kde stojí renesančný stĺp a je osadená tabuľa už teraz zriadený pamätník, no nie je prístupné, plánujú zriadiť pietne miesto a otvoriť ho verejnosti.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/takuto-krasu-ste-nevideli-historicka-strci-vrecka-aj-uznavanych-vytvarnikov" target="_blank">Takúto KRÁSU ste nevideli: Historička strčí do vrecka aj uznávaných výtvarníkov!</a>

Veľkú ochotu spolupracovať na mimoriadnom archeologickom projekte prejavil i samotný honorárny konzul Poľskej republiky Ján Hudacký, ktorý vyzdvihol unikátnosť objavu i&nbsp;z&nbsp;medzinárodného hľadiska.

Na výskum finančne prispela mestská časť Košice – Sídlisko Ťahanovce. :&nbsp;„Som rád, že máme na našom území taký historicky významný nález, ktorý je okrem iného výsledkom dlhodobej snahy a vytrvalosti poslankyne Uršule Ambrušovej Tajkov. Verím, že tento výnimočný nález bude dôvodom i pre užšiu spoluprácu s Poľskom a&nbsp;Maďarskom,” uviedol starosta Miloš Ihnát.

Veľký nález archeológov z košického múzea: Objavili niečo, po čom pátrali 170 rokov!

Ingrid Timková

Autor článku

Ingrid Timková

Plus TV

Karty na stôl s Kamilom Šaškom: Lekárom plním všetky požiadavky. V otázke platov ale NEUSTÚPIM

Ako vzniká Malé Slovensko v Gruzínsku a prečo sa do krajiny oplatí investovať

Hana Rapantová: Televízna diva, minulosti aj súčasnosti

Veľký nález archeológov z košického múzea: Objavili niečo, po čom pátrali 170 rokov!

Ingrid Timková

Súvisiace články

Kam zmizli tri vzácne bronzové meče? V prípade figuruje kamarát Ficovho brata

Pri obnove žiarskeho kaštieľa ich čakal ŠOK: NEUVERÍTE, čo našla polícia v kancelárii kastelána

Autor článku

Ingrid Timková

Plus TV

Karty na stôl s Kamilom Šaškom: Lekárom plním všetky požiadavky. V otázke platov ale NEUSTÚPIM

Ako vzniká Malé Slovensko v Gruzínsku a prečo sa do krajiny oplatí investovať

Hana Rapantová: Televízna diva, minulosti aj súčasnosti