Zašli sme do Hutky, doma sme však Helenu s Františkom nenašli. "Išli na cintorín, stále tam chodia," povedali nám susedia.

Vybrali sme sa teda za nimi. "Prišli sme to tu trošku obriadiť. Práve je rok od smrti našej Moniky a chceme sem zájsť s celou rodinou, synmi, vnúčatkami aj zaťom," povedala mama mladej ženy. Namietali sme, že hrob je pekne upravený, plný kvetov a kahancov. Len prikývne hlavou. "Chodíme sem tak často, ako sa len dá. Nikdy by sme nepomysleli, že my budeme chodiť na jej hrob, malo to byť opačne," povzdychne si zronená pani.

Z náhrobku sa na svojich drahých pozerá smutným pohľadom ich tragicky zosnulá dcéra.
Z náhrobku sa na svojich drahých pozerá smutným pohľadom ich tragicky zosnulá dcéra.
Zdroj: Daniela Pirschelová

Čas rany nehojí

Spolu s manželom pozerajú na portrét milovanej dcéry na náhrobku. Pri pohľade naň nás zamrazí zo sugestívneho, veľmi smutného pohľadu peknej tmavovlásky. „Neprejde jediný deň, aby sme si na našu Moničku nespomenuli. Ráno vstávame a večer líhame s myšlienkou na ňu. Smrť dcéry navždy poznačila našu rodinu,“ rozpráva matka utrápene.

Jej muž pokračuje v rovnakej línii. „Niekto povie, že čas je najlepší lekár. V našom prípade to tak nefunguje. Zo dňa na deň sa bolesť viac prehlbuje," povie otec o nesmiernom trápení. Občas sa pozabudne a hovorí o dcére v prítomnom čase.

Monika žila podľa slov rodičov iba pre svoju rodinu. Milovala spoločné výlety.
Monika žila podľa slov rodičov iba pre svoju rodinu. Milovala spoločné výlety.
Zdroj: archív rodiny

Bolesť synčeka

Dedko spomenie vnúčatká Karolka (8) a Emmku (5), ktoré v jedinom strašnom okamihu prišli o láskavú matku. "Vždy sa tešíme, keď k nám prídu na návštevu. Nie je to tak často, ako by sme chceli, keďže my bývame v Nižnej Hutke a ony s otcom v Kendiciach. Chlapček sa od smrti mamičky uzavrel do seba. Nechce o nej rozprávať. Vidíme, že mu je veľmi ťažko. Vyrovnáva sa s jej smrťou po svojom, takým detským spôsobom," zdôverí sa nám František.

Rozhovorí sa o tom, že deťom mama chýba hlavne preto, že boli na ňu zvyknutí, keďže väčšiu časť dňa bola s nimi. "Učili sa spolu, ukladala ich spať, chodili na výlety. A zrazu mamičky niet."

 Pusinka pre najdrahšiu

Vnučka Emmka je ešte malá. Nerozumie presne, čo sa stalo. Vie len, že mamička je v nebi a je z nej anjelik, ktorý na ňu a jej bračeka dáva pozor. "Máme po dome vytvorené pietne miesta, kde sú Monikine fotografie a horia pri nich sviečky. Keď sem Emmka príde, musím ju zobrať na ruky, lebo chce pusinkovať svoju drahú mamku. Je to pekné, ale aj smutné zároveň," rozľúti sa František.

Pietne miesto v dome rodičov v Nižnej Hutke.
Pietne miesto v dome rodičov v Nižnej Hutke.
Zdroj: Daniela Pirschelová

Viac fotografií TU

Čítajte na ďalšej strane, čo sa stalo v deň Monikinej smrti