Obrad sa konal v miestnom Kostole Narodenia Panny Márie. Zhruba hodinu pred jeho začiatkom sa schádzali v chráme stovky smútiacich, aby sa rozlúčili s matkou dvoch malých detí.

Mamička stále volala menom na svoju nešťastnú dcéru.
Mamička stále volala menom na svoju nešťastnú dcéru.
Zdroj: Daniela Pirschelová

"Monika, Monička...!"

K svetlej zatvorenej truhle prišli ako prví rodičia, bratia a manžel nebohej. Smútok všetkých bol obrovský. Mama Helena od veľkej bolesti a žiaľu nedokázala stáť na nohách. Počas celého obradu bola v opatere príbuznej. Pri pohľade na truhlu sa zadúšala žiaľom. S nárekom opakovala meno svojej dcéry. „Monika, Monička, dcéra moja jediná, kam mi to odchádzaš?“Jej plač dojímal prítomných. Keď spomenula, že deti nebohej, Emmka (4) a Karolko (7), budú vyrastať bez mamičky, slzy stekali po lícach aj tvrdým chlapom.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane