Viola bola všestranne nadaná už od detstva. Bavilo ju kreslenie, neskôr sa venovala maľbe. Chodievala do umeleckej školy uznávaného výtvarníka - akademického maliara Andreja Smoláka. Na kurzoch jej dával základy kresby. “Vynikala nielen krásou, ale aj veľmi dobrou povahou - milá, kultivovaná, zábavná, dobrosrdečná. Poznám ju od jej 15-tich rokov. Ja si zvyknem kresliť portréty svojich žiakov, tak to bolo aj u nej. Vznikli v roku 2009,” opísal s bolesťou v hlase. 

Viola Macáková sa venovala aj výtvarnému umenie, jej prvý učiteľ kreslenia jej plánuje zorganizovať výstavu.
Zdroj: archív V. M.

Jej smrť sa ho veľmi dotkla: “Bola výnimočná, talentovaná. Vždy sa zastavila u mňa nielen v Snine, ale aj v Bratislave blízko mojej galérie, tam neďaleko bývala.”  Nechápe, ako mohol niekto ublížiť takým beštiálnym spôsobom žene, ktorá bola veľmi dobrá. Andrej pomáhal dokonca Viole pri rozbehu jej kariéry modelky: “Zabezpečil som jej fotografku na jej prvé portfólio.”

 

Keď sa dozvedel, že obeťou vyčíňania beštiálneho šialenca sa stala práve krásna Violka, prebehol mu mráz po chrbte a ihneď si spomenul na to, ako nedávno vystavoval svoje obrazy v prešovskej literárnej kaviarni: “Tá kaviareň sa volá Viola.” Jeho žiačka sa venovala výtvarnej činnosti aj v dospelosti, preto sa odhodlal urobiť pre svoju obľúbenkyňu niečo výnimočné: “Zorganizujem výstavu jej diel.”

Andrej Smolák po prvý raz vystavoval v Prešove v kaviarni s názvom Viola.
Zdroj: archív A. S.

Výnimočná žena

Nebohá Viola odišla z rodného mesta pred rokmi, hneď po skončení gymnázia. Cestovala po svete, venovala sa modelingu, dokonca aj v ázijských krajinách, v Hongkongu pracovala ako dídžejka. Zo svojich cestovateľských fotiek vydala kalendár, výťažok z neho venovala detskému domovu v Kambodži starajúcim sa o deti nakazné HIV. Naposledy pracovala ako učiteľka anglického jazyka v bratislavskej jazykovej škole, študovala na vysokej škole. Podľa jej kamarátky v osudný deň vystavovala fotky v Bratislave. “Nemyslím, že by počas výstavy, alebo po nej išla len tak na precházdku k Dunaju. Nebola znásilnená, ale zdehonestovaná. A mala utlčené kotníky a pomliaždené achilovky. Podľa mňa,  keby ju chcel niekto len znásilniť, tak ju potom odkopne do Dunaja. Do Dunaja. Ale na tom si niekto dal záležať. Pravdepodobne z pomsty,” napísala Andrejovi ich spoločná kamarátka Danka. 

Telo znásilnenej mladej ženy zvíjajúcej sa v bolestiach a podchladenú, so zlomeným stavcom, doráňanými členkami a poškodeným análnym otvorom, našli náhodní okoloidúci v bratislavskom prístave v pondelok 11. novembra ráno. Nemala pri sebe doklady, policajti netušili, o koho ide. Keď ju záchranári v sanitke začali zahrievať, začali sa na jej tele objavovať krvné podliatiny. Jej doráňané členky opuchli, zrejme bola niekde o ne priviazaná, aby sa nemohla hýbať. Zdravotníci už o jej život bojovali márne, počas prevozu do nemocnice vydýchla naposledy v sanitke. Na druhý deň ohlásila jej mama žijúca v Snine nezvestnosť dcéry, netušila, že jej milované dieťa je už v tom čase nebohé. Trvalo štyri dni, kým si policajti spárovali hľadanú Violu s telom dobitej ženy ležiacej v márnici. 

Prečítajte si tiež: