Keď sa Hitler v roku 1933 dostal k moci, jeho úradníci ihneď vypracovali takzvané norimberské zákony, ktoré zakazovali vzťahy medzi Árijcami a Židmi. Ale v Tretej ríši také vzťahy existovali - a to aj medzi jej najkrutejšími príslušníkmi a ich obeťami.

Vo Veľkej Británii nedávno vyšiel román For Such A Time od Britky Kate Breslin. Okamžite rozprúdil ostrú diskusiu - dielo označili za „urážlivé a znepokojujúce“, pretože rozpráva o fiktívnom romániku medzi veliteľom koncentračného tábora a väzenkyňou.

Hoci mnohí rozhorčene namietali, že takéto niečo sa nikdy nemohlo stať, pravda je iná. To, čo prežili fiktívni románoví hrdinovia, sa naozaj stalo. Koncentračný tábor predstavoval miesto, kde boli ľudia schopní urobiť všetko, aby prežili a zachránili sa pred jednosmernou cestou do plynovej komory.

Esesák Franz tak zachránil život Židovke Helene Citrónovej a jej sestre. U krásnej mladej ženy tak vďačnosť premohla strach a nenávisť k esesákom.

Hoci dobrovoľne spávala so svojím záchrancom a pripustila, že nakoniec u nej vznikol hlboký cit, jej zakázaný vzťah držalo pri živote najmä to, že chcela zostať nažive na tom najstrašnejšom mieste na zemi. Keby si Franz Wunsch na oslavy narodenín nevyžiadal pekné dievča, aby mu zaspievalo, Helena by neprežila.

Na poslednú chvíľu ju vytiahli zo zástupu žien smerujúcich do plynu. Esesák ju dostrkal do baraka, kde mladý dozorca oslavoval narodeniny. Na druhý deň jej Wunsch poslal sušienky a lístoček s textom: Zamiloval som sa do teba.

„Keď prišiel do baraka, kde som pracovala, hodil mi tajne ten odkaz. Zničila som ho, ale stihla som zazrieť slovo zamiloval,“ povedala Helena o mnoho rokov neskôr televíznemu štábu, ktorý o nej nakrúcal dokument.

„Myslela som si, že radšej zomriem, ako nadviažem vzťah s esesákom. Dlhý čas som cítila len nenávisť. Nemohla som sa naňho ani pozrieť,“ spomína Helena. Najmä keď Wunsch bol vyhlásený surovec, ktorý s rozkošou vyberal ľudí do plynu a mlátil väzňov, kde ich zasiahol. Mužov i ženy. No keď stretol Helenu, zmenil sa.

Keď do Osvienčimu dorazila jej sestra Róžinka s dvoma maličkými deťmi, Helena sa dozvedela, že ich majú ihneď poslať do plynovej komory. Wunsch za ňou dobehol a vyhŕkol: „Povedz mi rýchlo, ako sa volá tvoja sestra, kým nebude neskoro.“

„To sa ti nepodarí. Sestra prišla s dvomi malými deťmi,“ povedala Helena. On len odsekol: „Deti, to je niečo iné. Deti tu nemôžu žiť.“ Ale rozbehol sa do krematória, našiel Heleninu sestru a zachránil ju vyhlásením, že preňho kedysi pracovala a že ju potrebuje.

Helena aj jej sestra prežili Osvienčim. A hoci vzťah mladej ženy s esesákom Wunschom už ďalej nepokračoval, v rozhovore s filmovými tvorcami povedala: „Urobil niečo naozaj veľké. Boli chvíle, keď som zabudla, že som Židovka a že on nie je Žid, a úprimne, nakoniec som ho milovala,“

„Ale celé to bolo nereálne. Faktom je, že mi zachránil život. Nevybrala som si ho, jednoducho sa to stalo. Bol to vzťah, ktorý môže vzniknúť len na takom mieste - na inej planéte,“ dodala.

Za akýkoľvek kontakt medzi Árijcom a Židom bol v čase vojny trest smrti. Wunsch však bol ochotný riskovať pre Židovku svoj život. „Zamiloval som sa do Heleny Citrónovej a ona ma zmenila,“ uviedol v 70. rokoch na súde. „Pod jej vplyvom som zjemnel, začal som cítiť súcit,“ dodal.

<a href="https://www.pluska.sk/plus-7-dni/ludia/laska-z-osviencimu-zalubeny-esesak-zachranil-zidovku-z-ceskoslovenska.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Láska z Osvienčimu: Zaľúbený esesák zachránil Židovku z Československa</a>

Napriek tomu, čo sudca nazval „presvedčivými dôkazmi o vine“ v účasti na masovej vražde, zbavili ho všetkých obvinení pre dôvod premlčania, ktorým sa posudzovali vojnové zločiny v Rakúsku.

Helena a jej sestra vypovedali vtedy na súde v jeho prospech. Helena Citrónová zomrela v Izraeli v roku 2005 ako osemdesiatpäťročná. Jej nacistický milenec ju prežil o dva roky.

Helena Citrónová si v živote užila svoje. Určite najťažšie boli roky počas vojny v koncentračnom tábore. Ale aj po oslobodení prežívala ťažké chvíle. Rodina krásnej Heleny pochádzala z Poľska, volali sa pôvodne Zitronowski.

Presťahovali sa do Nemecka, a keď sa tam dávno pred druhou svetovou vojnou začal pohon na Židov, presídlili na Slovensko. Preto Helenino priezvisko písali ako Citrónová. Väčšina z rodiny však skončila cez vojnu v koncentračných táboroch a zomrela v smrtiacom plyne.

Helenu a jej sestru našťastie zachránila láska fašistického dozorcu. Lenže ani po oslobodení Osvienčimu sa vojnová hrôza pre ženy a dievčatá neskončila.

Nemcov hnala pred sebou sovietska Červená armáda, ktorej vojaci, osloboditelia, boli ako besné zvery. Desiati, dvadsiati, tridsiati boli schopní znásilňovať jedno dievča aj päť hodín. Mnohé to neprežili, ostali z nich len krvavé kusy mäsa.

Helena sa schovávala, kde sa dalo, bála sa podobného osudu. Preto napríklad nosila šatku hlboko stiahnutú do čela, aby ju nikto nevidel a aby sa vojakom nezapáčila jej pekná tvárička. No raz ju aj tak prepadol ruský dôstojník. Až keď vykríkla, že je Židovka z Osvienčimu, pustil ju a rýchlo zmizol. Pokojnejšie časy pre mladú ženu nastali až niekoľko mesiacov po vojne.

Helena odišla do Izraela. Pravdepodobne sa vydala, je možné, že mala aj deti. To však nie je jasné a ona sama o tom nechcela hovoriť ani v dokumente, ktorý o nej pripravili britskí filmári.

Je naozaj neuveriteľné, že ju pred smrťou zachránil práve Franz Wunsch. Členom SS sa stal už ako 18-ročný a kým nespoznal Helenu, bol zarytým nepriateľom Židov.

V koncentráku bol dobrým priateľom Oskara Groeninga (94), ktorého nedávno ako jedného z posledných živých nacistov odsúdili za zločiny proti ľudskosti.

Príbeh Heleny a Franza nie je jediný, keď láska prekonala aj veľké rozdiely či dokonca nenávisť.

Pocahontas bola dcérou indiánskeho panovníka. V čase príchodu anglického dobyvateľa Johna Smitha do Ameriky mala len trinásť rokov. Napriek tomu mu ju určili za manželku. Zo strachu a z nenávisti sa vyvinula veľká láska. Lenže anglický panovnícky dvor nemohol prehryznúť, že Indiánka, hoci manželka významného muža, má sedieť pri kráľovskom stole. V Johnovej neprítomnosti sa ju pokúsili otráviť, no prežila i s maličkým synom, ale neskôr podľahla týfusu.

<strong>Olga Fikotová a Harold Connolly</strong>

Olga Fikotová, česká zlatá diskárka a chránenkyňa manželov Zátopkovcov, sa na olympiáde zamilovala do amerického kladivára Harolda Connollyho. Láska bola vzájomná, Ústredný výbor KSČ však športovkyni vydaj zakázal. Keď sa za Olgu u prezidenta Antonína Zápotockého prihovoril aj slávny Emil Zátopek, svadbu v roku 1957 povolili. Žijú spolu dodnes.

<strong>Zoe Ceauşescu a Mihai Matei</strong>

Zoe bola dcérou rumunského prezidenta Ceauşescua. Raz Zoe zmizla bez stopy na niekoľko dní. Našli ju v hoteli s jej láskou - redaktorom Mihaiom Mateiom. Otecko prezident však odvolal celé vedenie časopisu, Mihai dostal zákaz publikovania a vyslali ho na dlhodobú novinársku misiu do africkej Guiney. Tuberkulóza a pobyt v trópoch, klíma, strava a alkoholizmus boli príčinou Mihaiovej predčasnej smrti. O pár rokov ho z podobných príčin nasledovala aj Zoe.

Zakázaná láska: Mal ju poslať do plynu, ale zamiloval sa do nej