Televízory zažili obrovský predajný boom pred pár rokmi pri prechode z veľkých CRT obrazoviek na ploché plazmy a LCD. Vtedy vymenil televízny prijímač takmer každý, predaje vyleteli do stratosférických výšin a výrobcovia očakávali, že to tak bude ďalej pokračovať. V tom sa však mýlili.

Ďalším impulzom bol nedávny príchod 3D televízorov. Pred dvomi rokmi sa o nich hovorilo ako o revolúcii, ktorá zmení celý filmový a televízny priemysel. Bublina spľasla, z 3D sa stala síce vítaná, ale len doplnková technológia.

Nové trojrozmerné filmy pribúdajú relatívne pomaly a väčšina z nich rýchlo zapadá medzi ostatné bez toho, aby vyvolali väčšiu pozornosť. Poslednou výraznejšou a cenovo dostupnou 3D inováciou, ktorá prišla na trh, je pasívna zobrazovacia technológia, podporovaná najmä spoločnosťou LG.

Pri nej sú použité rádovo lacnejšie okuliare a nehrozia problémy, ktoré u niektorých ľudí spôsobuje neustále preblikávanie obrazu v aktívnych okuliaroch. Záujem o 3D môže v budúcnosti oživiť príchod televízorov, na ktorých budú môcť bez okuliarov sledovať trojrozmerný obraz viacerí ľudia z rôznych uhlov.

Takýto model pred rokom predstavila spoločnosť Toshiba a mala s ním veľké plány. Teraz je však všetko inak, výroba 3D televízora bez okuliarov sa odkladá na neurčito, namiesto nej budú nasadzovať pasívnu 3D technológia podobne ako pri LG.

Toshiba sa popritom sústredí na iný fenomén - rozlíšenie 4K. O tom si povieme o niečo neskôr. K posledným väčším technologickým inováciám patrí prechod na plné LED podsvietenie, vďaka čomu prišli na trh naozaj extrémne tenké a dizajnovo vydarené televízory so špičkovou kvalitou zobrazovania. Žiadna z nich však nedokázala zvýšiť predaj tak, ako sa dialo pri prechode z CRT na ploché televízory.

Dôležité zmeny sa netýkajú len obrazu, ale aj funkcií televíznych prijímačov. Podobne ako pri mobilných telefónoch sa aj pri nich čoraz častejšie vyskytuje prídavné meno smart, teda chytrý alebo inteligentný.

V prípade televízorov to znamená, že takýto prijímač je schopný pripojiť sa na internet, možno na ňom surfovať, spúšťať a sťahovať rozličné aplikácie a prostredníctvom služby Skype aj bezplatne telefonovať.

Niektoré modely už možno aj aktualizovať rovnako ako smartfóny a na trh pomaly prichádzajú aj prvé televízory s plnohodnotným operačným systémom. Zatiaľ je ním predovšetkým Android, no čoraz hlasnejšie sa hovorí o tom, že smart televízor ponúkne napríklad aj spoločnosť Apple.

Neprekvapilo by nás, ak by ho predstavila už v priebehu budúceho roku. Televízny prijímač s Androidom pred necelým rokom predstavila napríklad spoločnosť Lenovo, podobný model ukázal aj Panasonic a uvažujú o ňom aj ďalší výrobcovia.

Okrem televízorov sa Android v súčasnosti objavuje aj v prvých fotoaparátoch. So smart televízormi asi najďalej pokročil Samsung, ktorému sa podarilo vytvoriť ucelený ekosystém vzájomne spolupracujúcich zariadení.

Prostredníctvom funkcie nazvanej AllShare možno voľne prepojiť multimediálny obsah medzi fotoaparátom, kamerou, smartfónom, počítačom, tabletom a televízorom. Do televízneho prijímača navyše možno voľne sťahovať preň vytvorené aplikácie, v súčasnosti ich Samsung ponúka rádovo stovky.

Netreba si však zamieňať televízor s pripojením na internet a smart televízor. Prvý z nich vám totiž často ponúkne len veľmi oklieštené funkcie - napríklad prístup na YouTube, na fotoserver Picasa, predpoveď počasia a pár online hier s náročnosťou zodpovedajúcou predškolskému veku.

Skutočný smart televízor však dokáže približne toľko, čo multimediálny tablet, samozrejme, ak si odmyslíme jeho kancelárske a pracovné aplikácie. Z funkčného hľadiska možno očakávať, že v najbližších rokoch sa viac presadia smart televízory zapojené do domácich sietí, optimalizované pre čo najjednoduchšie prepojenie obsahu, umožňujúce plnohodnotný prístup na internet a streamovanie priamo z internetových televíznych kanálov.

Čím je televízor inteligentnejší, tým má viac funkcií a, samozrejme, aj zložitejší diaľkový ovládač. Niektoré majú toľko tlačidiel, že to už prestáva byť únosné. Preto sa výrobcovia v poslednom čase snažia o ich zjednodušenie.

Pomáha im, že smart televízory majú aj zabudovanú kameru, ktorá vás dokáže sledovať. Na trh preto prichádzajú prvé diaľkové ovládače umožňujúce základné nastavenie, prepínanie medzi kanálmi a regulovanie hlasitosti pomocou gest a hlasu.

Pokiaľ ide o zobrazovacie technológie, čoraz častejšie sa možno stretnúť s jednoduchou skratkou 4K. Pod ňou sa skrýva ďalšia perspektívna technológia, ktorá sa zrejme v najbližších rokoch dokáže komerčne uplatniť.

Veľmi jednoducho možno povedať, že ide o štvornásobok dnes používaného Full HD rozlíšenia. Rozlíšenie obrazovky sa udáva v obrazových bodoch - pixloch. Čím je obrazovka väčšia, tým väčší je aj každý jej pixel a pri pohľade zblízka tak obraz stráca svoju kvalitu.

Keď sa však zvýši celkový počet pixlov, tie budú zákonite menšie a obraz kvalitnejší. Pravdupovediac, rozdiel naozaj pocítite iba pri extrémnych uhlopriečkach. Využitie vysokého rozlíšenia je však aj inde.

Napríklad pri pasívnej 3D technológii Full HD televízor vysiela dva obrazy súčasne - jeden je určený pre pravé oko, jeden pre ľavé a to, že sa dostanú tam, kam majú, zabezpečujú polarizačné okuliare.

Pri dvoch obrazoch vysielaných súčasne však zákonite klesá rozlíšenie, takže zatiaľ čo bežný 2D obraz na ňom pozeráte v plnom Full HD rozlíšení, 3D obraz v polovičnom. Pri rozlíšení 4K tento problém odpadá.

Jeho nasadenie zároveň zjednoduší aj vývoj 3D televízorov bez okuliarov. Takýto televízor totiž musí pomocou kamery sledovať tvár každého diváka a prispôsobiť obraz uhla, z ktorého ho sleduje tak, aby bol 3D efekt naozaj zreteľný.

Čím má väčšie rozlíšenie, tým viac obrazov pre väčší počet ľudí môže vysielať súčasne. Rozlíšenie 4K však určite nebude hitom tohtoročných Vianoc a s veľkou mierou pravdepodobnosti ani tých budúcich.

To isté možno povedať aj o technológii OLED. O tom, že je perspektívna a OLED televízory postupne ovládnu trh, pochybuje len málokto. Nepôjde to však ani zďaleka tak rýchlo, ako ich výrobcovia očakávali.

Problémom je najmä ich vysoká cena, ktorá ich robí dostupnými len malému počtu ľudí a zatiaľ o niečo nižšia životnosť takýchto displejov. A na čom je OLED technológia založená?

Využíva organické elektroluminiscenčné diódy, ktoré nepotrebujú dodatočný zdroj svetla, každý obrazový bod ho vyžaruje samostatne. Vďaka tomu je obrazovka schopná rozlišovať medzi rôznymi odtieňmi čiernej a prináša tak prakticky neobmedzený kontrastný pomer, ktorý zabezpečuje maximálnu zreteľnosť obrazu aj v tých najtmavších scénach.

Samostatne svietiace subpixely špičkových OLED televízorov dokážu individuálne reprodukovať realistické farby, ktoré sú o 20 percent sýtejšie ako farby na televízoroch LED.

Keďže OLED televízor nepotrebuje oddelený svetelný zdroj, vyznačuje sa rýchlymi reakciami, čím odstraňuje rozmazanosť pohybu aj pri tých najrýchlejších scénach, v akčných filmoch alebo pri športe a pri 3D eliminuje obrazovú chybu, ktorej sa ľudovo hovorí „duchovia“, čiže zdvojený a mierne rozmazaný obraz v rýchlo sa meniacich scénach.

Ich cena však bude niekoľkonásobne vyššia ako LED televízorov, takže väčšina z nás sa zatiaľ bez nich radšej zaobíde.

OLED televízory: Ako je to s hitom Vianoc?