SITA

TASR

Kuleba je na svojej prvej návšteve Číny od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022. Na návštevu, ktorá potrvá do piatka, ho pozval šéf čínskej diplomacie Wang I. 

Po príchode Kuleba na sociálnej sieti Instagram napísal, že túto zahraničnú cestu využije na rozvoj kontaktov medzi čínskymi a ukrajinských predstaviteľmi. Podľa svojich slov má na programe "rozsiahle, podrobné a vecné rokovania" s Wangom o tom, ako dosiahnuť mierové riešenie pre prebiehajúcu vojnu.

"Musíme sa vyhnúť konkurenčným mierovým plánom. Je veľmi dôležité, aby Kyjev a Peking viedli priamy dialóg a vymieňali si svoje stanoviská," uviedol ukrajinský minister.

Odborníci podľa stanice Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) považujú túto Kulebovu návštevu za nečakanú vzhľadom na úzke vzťahy Číny a Ruska. Čína sa na verejnosti prezentuje ako neutrálna strana v súvislosti s vojnou na Ukrajine a tvrdí, že na rozdiel od Spojených štátov a ďalších krajín Západu ani z jednej bojujúcich strán neposiela vojenskú pomoc.

Vláda v Pekingu popiera tvrdenia, že podporuje ruskú inváziu a trvá na tom, že jej postoj k vojne je "otvorený a nadštandardný". Zároveň obviňuje Západ z podnecovania konfliktu prostredníctvom dodávok zbraní ukrajinskej armáde.

Podľa RFE/RL však Čína posiela Rusku komponenty, ktoré potrebuje na výrobu zbraní používaných na Ukrajine a taktiež sa stala dôležitým odberateľom ruskej ropy a zemného plynu, čím podporuje ruskú ekonomiku.

Aj napriek posilňovaniu rusko-čínskych vzťahov sa predstavitelia Ukrajiny zdržali prílišnej kritiky Číny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj často Peking vyzýva, aby hral kľúčovú úlohu pri dosahovaní mierového riešenia vojny.

Ukrajinský parlament v utorok opäť predĺžil platnosť stanného práva aj mobilizácie o ďalšie tri mesiace, a to do začiatku novembra. Informujú o tom miestne médiá citujúce tamojších poslancov. TASR správu prevzala z agentúry DPA. 

Za predĺženie oboch opatrení, ktorých platnosť by inak vypršala 12. augusta, sa vyslovila jednoznačná väčšina zákonodarcov. 

 Stanné právo aj všeobecná mobilizácia vrátane dočasného zákazu vycestovania pre mužov vo veku 18 – 60 rokov boli vyhlásené po začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Odvtedy boli opakovane predlžované na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského. Muži v uvedenom veku môžu krajinu opustiť len vo výnimočných prípadoch.

Ukrajina zostrelila ruské bojové lietadlo

Rusko prišlo o ďalšie bojové lietadlo Su-25. Ukrajinskí vojaci ho v utorok zostrelili pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe krajiny. Stroj Su-25, ktorý letel v tandeme s rovnakým lietadlom, zničili, keď sa pokúšal zaútočiť na pozície ukrajinských obranných síl. 

Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedla to na komunikačnej platforme Telegram ukrajinská operačná strategická skupina Chortycia. Ruské lietadlo zostrelili vojaci ukrajinskej 110. samostatnej mechanizovanej brigády. Len pred niekoľkými dňami, a to 19. júla, na rovnakom fronte ruská armáda tiež stratila stroj Su-25.

Územné ústupky voči Rusku si želá tretina Ukrajincov

Takmer tretina Ukrajincov by bola ochotná prijať určité územné ústupky voči Rusku, ak by to znamenalo rýchle ukončenie vojny. Uvedené číslo predstavuje oproti vlaňajšku až trojnásobný nárast takýchto názorov. 

Údaje vychádzajú z najnovšieho prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS). Výsledky sondáže zverejnili v utorok, približuje ich agentúra Reuters. 

Väčšina Ukrajincov sa však stále odmieta vzdať akéhokoľvek územia v prospech Ruska. Prieskum vykonal KIIS v dňoch 16. až 22. mája na vzorke 1067 ľudí žijúcich na území, ktoré má Kyjev stále pod svojou kontrolou. Spomedzi respondentov súhlasilo s určitou formou územných ústupkov 32 percent, zatiaľ čo zhruba pred rokom sa takto vyjadrovalo len desať a koncom roka len 19 percent.

Striktne proti akýmkoľvek takýmto ústupkom sa v najnovšej sondáži vyjadrilo 55 percent Ukrajincov. Reuters približuje, že v prieskume sa respondentov nepýtali, akým územným ústupkom by boli otvorení, ani aké veľké by mohli byť. 

KIIS uviedol, že opýtaní zároveň nepovažovali takéto ústupky nevyhnutne za uznanie toho ktorého územia za ruské. "Niektorí ľudia sú napríklad pripravení odložiť oslobodzovanie určitých území na vhodnejší čas," kontoval inštitút výsledky svojej sondáže.

Výkonný riaditeľ KIIS Anton Hrušeckyj na margo výsledkov zdôraznil, že Ukrajinci sú naďalej proti myšlienke dosiahnuť mierové urovnanie vojny s Ruskom '"za každú cenu".

Rusko momentálne okupuje približne 18 percent z územia Ukrajiny, a to vrátane Krymského polostrova, ktorý anektovalo už roku 2014. Predvlani Moskva anektovala aj Záporožskú, ale aj Luhanskú, Doneckú a Chersonskú oblasť, hoci tieto ukrajinské územia stále nemá plne pod kontrolou.

Vývoj bojov na Ukrajine: Kuleba žiada, aby Čína diskutovala o ukončení vojny s Ruskom

Súvisiace články

Nečakaný návrh šéfa poľskej diplomacie: Chcel, aby Rada EÚ v auguste zasadla na Ukrajine!

Ukrajina bola v noci pod paľbou: Ruský útok poškodil kritickú infraštruktúru v Sumskej oblasti

Ukrajina zintenzívnila útoky: Ruská armáda tvrdí, že v noci zneškodnila 25 ukrajinských dronov