TASR

Počas Štedrého dňa dodržiavajú Česi až do večera pôst a deťom sľubujú, že ak vydržia celý deň nejesť, uvidia zlaté prasiatko. Stôl má byť prestretý pre párny počet hostí, pretože nepárny počet údajne prináša smolu. Niektoré domácnosti pripravia tanier navyše pre nečakaného hosťa alebo človeka v núdzi. Od štedrovečerného stola sa nesmie vstávať, pokým všetci nedojedia. Nikto nesmie sedieť chrbtom k dverám a od stola vstávajú všetci naraz, uvádza Český rozhlas.

K štedrovečernému menu patrí rybacia alebo hrachová polievka, kapor a zemiakový šalát. Mnoho Čechov však uprednostňuje pred kaprom vyprážaný rezeň. V Česku počas Vianoc nesmú chýbať rozličné druhy koláčov, ako napríklad vanilkové rožky s vlašskými orechmi, maslové pečivo plnené alebo poliate džemom či čokoládou a taktiež perníky. Po večeri nasleduje rozbaľovanie darčekov a následne sa rodiny vyberú do kostola na polnočnú omšu.

Tradície a zvyky sa líšia a každá rodina má tie svoje. Spravodajský web Novinky.cz uvádza, že zvykom je odkladanie si šupín z kapra do peňaženky. Šupiny majú priniesť šťastie a peniaze. K starším zvykom patrí púšťanie lodičiek zo škrupín vlašských orechov, ktoré majú predpovedať dlhý a šťastný život a tiež to, či bude tvorca lodičky v nasledujúcom roku cestovať, alebo sa bude zdržiavať doma. K zvykom patrí aj liatie olova. 

Z obrazov vytvorených z roztaveného olova sa veští budúcnosť. To, či sa nezdanené dievčatá vydajú, zisťujú hádzaním lodičky. Ďalšou tradíciou je krájanie jablka. Obľúbené je aj betlehemské svetlo, ktoré po krajine rozvážajú skauti a ľudia si ho tak majú možnosť priniesť aj do svojich domácností.

Podľa povier sa počas Štedrého dňa nesmie zametať, prať a vešať bielizeň, pretože to prináša nešťastie. Chudobu priťahuje požičiavanie si vecí a do roka skončí v chudobe ten, kto nikoho neobdaruje.

Rakúsko má tiež svoje zaujímavé zvyky. Viac sa dočítate na ďalšej strane&gt;&gt;&gt;

V susednom Rakúsku sa Vianoce stále oslavujú pomerne tradične. Už v polovici novembra sa otvoria vianočné trhy, na adventnom venci sa každú adventnú nedeľu zapáli jedna sviečka a na Štedrý deň sa potom už pri vyzdobenom stromčeku a vianočných piesňach, najmä Tichej noci, čaká na príchod Ježiška, ktorý Rakúšanom nosí darčeky.

Na Štedrý deň sa obchody zatvárajú podľa zákona o 14.00 h, ak to vyjde na nedeľu, sú tam ešte ďalšie obmedzenia. V tento deň sa nepremietajú žiadne filmy v kinách a nekonajú sa ani divadelné predstavenia či koncerty. Zatvorené sú takmer všetky bary a reštaurácie. Výnimočne sú otvorené niektoré kaviarne a reštaurácie, najmä v metropole Viedeň.

Vianočný stromček sa zdobí najneskôr na Štedrý deň. V rodinách, kde majú malé deti, sa toho zhostí sám Ježiško – alebo rodičia, ktorí stromček vyzdobia potajme v noci. Deti ho však môžu uzrieť po prvýkrát až na Štedrý večer, keď si pod ním nájdu darčeky. V iných rodinách zdobia stromček rodiny spoločne na Štedrý deň ráno.

Niektoré rodiny na Štedrý večer otvárajú okno, aby mohol prísť Ježiško, ktorý nikým nevidený prinesie darčeky pod vianočný stromček.

Štedrovečerná večera sa v rozličných spolkových krajinách líši. Zatiaľ čo v Burgenlande sa podáva hus s červenou kapustou a zemiakovými knedľami, v juhovýchodnom Štajersku majú tradičnejšie štedrovečerné špeciality v podobe studených jedál, pečené mäso sa totiž konzumuje až na sviatok Božieho narodenia 25. decembra. Vo Vorarlbersku sa na Štedrý večer je syr raclette, v Korutánsku údená klobása, kyslá kapusta a čierny chlieb. Mnoho rodín jedáva na Štedrý večer ryby.

Po večeri zazvoní zvonček, deti idú k stromčeku, kde sú už nakladené darčeky. Nerozbaľujú sa však hneď, najprv deti, niekedy spolu s dospelými, zaspievajú vianočné piesne a odrecitujú vianočné básničky, potom niekto zo starších prečíta vianočný príbeh z Evanjelia. Až potom môžu všetci začať rozbaľovať darčeky.

Štedrý večer sa završuje polnočnou omšou. V Rakúsku sa nazýva Christmette, i keď pôvodne tento termín vychádza z vianočného matutína, teda nočného bdenia, ktoré predchádza ranným chválam a následnej omši. To všetko sa však na Štedrý večer tradične konalo skôr, aby sa mohla začať prvá vianočná omša o polnoci.

Polnočná omša sa v niektorých farnostiach v súčasnosti začína aj o hodinu či dve skôr. Pre mnohých Rakúšanov patrí účasť na polnočnej omši k vianočným tradíciám bez ohľadu na to, či sú veriaci.

Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc v Maďarsku sú... Dozviete sa na ďalšej strane&gt;&gt;&gt;

Vianočné obdobie sa v Maďarsku podobne ako inde v Európe začína prvou adventnou nedeľou. Štvortýždňové adventné obdobie sa od siedmeho storočia považuje za prípravu na sviatok Božieho narodenia.

Neodmysliteľnou súčasťou vianočného obdobia v Maďarsku je "szaloncukor", teda salónky plnené rôznymi náplňami – od marcipánu a ovocného želé až po čokoládový krém. Ďalšou obľúbenou vianočnou maškrtou je "bejgli". Sú to sladké rožky plnené makom či orechmi, uvádza Budapester Zeitung.

Tradičným vianočným jedlom v Maďarsku je rybacia polievka "halászlé". Táto pikantná polievka sa pripravuje z troch druhov rýb, a to z kapra, sumca a ostrieža. Druhým chodom je vyprážaný alebo zapekaný kapor či zubáč. S rybami sa v Maďarsku spájajú aj povery. Rybie šupiny vraj prinášajú veľa peňazí a rodina, ktorá rybu zje, sa bude v nasledujúcom roku neustále posúvať vpred. Pre dobrý úlovok v budúcom roku ukladá rybár na Štedrý deň pod sviatočný stôl rybársku sieť.

Ďalšou pochúťkou, ktorú možno nájsť v čase Vianoc na stoloch v Maďarsku, sú kapustové závitky. Toto jedlo sa pripravuje z nakladaných a kvasených kapustných listov spolu so zmesou ryže a mletého mäsa.

Zvykom, ktorý sa zachoval dodnes, najmä vo vidieckych oblastiach Maďarska, je pastierska alebo jasličková hra v podaní detí a mládeže. Chodia od domu k domu a za malý príspevok ponúkajú svoje predstavenie vianočného príbehu. Vyzbieraný príspevok sa používa na podporu ľudí v núdzi. Charakteristické je, že v centre príbehu nie sú traja mudrci, ale jednoduchí pastieri.

Po Štedrom dni a prvých dvoch vianočných sviatkoch prichádza 27. decembra sviatok svätého Jána evanjelistu. Mnohé rodiny, najmä v maďarsko-nemeckých dedinách, si v tento deň dávajú posvätiť víno. Podľa tradície by sa malo piť čerstvo posvätené víno, aby sa predišlo bolestiam hrdla v nasledujúcom roku. 

Posvätené víno sa tiež nalievalo späť do naplnených sudov v nádeji, že v nasledujúcom roku bude bohatá úroda. V niektorých regiónoch Maďarska sa tiež verí, že posvätené víno má magickú moc a môže liečiť chorých ľudí a zvieratá.

Vianočné zvyky a tradície v zahraničí: Ako to vyzerá na Štedrý deň v Česku či Rakúsku?