TASR

Šesťdesiattriročný Morales zdôvodnil svoju kandidatúru útokmi vlády na jeho osobu. Tvrdí, že vláda ho chce zlikvidovať aj fyzicky. Ak sa jej nepodarí eliminovať ho v politike, <strong><em>"chce použiť ženu, aby na nás zaútočila, ako to už spravili pravičiari"</em></strong>.

Morales sa v roku 2006 stal prvým prezidentom Bolívie pochádzajúcim z radov domorodého obyvateľstva. Po tom, čo ústavný súd vyhlásil obmedzenie počtu funkčných období hlavy štátu za neplatné, kandidoval v októbri 2019 tretíkrát za prezidenta. Vyhlásil sa za víťaza volieb, no opozícia ho obvinila z podvodu.

V krajine došlo k nepokojom. Pod tlakom armády Morales rezignoval a strávil rok v exile v Mexiku a Argentíne. Dočasnou prezidentkou sa stala Jeanine Áňezová, nové voľby v októbri 2020 vyhral Luis Arce z Moralesovho Hnutia za socializmus (MAS).

Áňezovú v roku 2022 odsúdili na desať rokov väzenia za porušenie povinností a ústavy.

Koncom minulého roka bol za svoju úlohu v údajnom prevrate proti Moralesovi zatknutý Luis Fernando Camacho, líder pravicovej opozície a úradujúci guvernér departementu Santa Cruz. Camacho je stále vo väzbe.

Veľkolepý návrat v bolívijskej politike: Exprezident Evo Morales sa chce opäť stať hlavou štátu

Súvisiace články

Pápež František prekvapil ostrými slovami: S utrpením Ukrajincov by sme sa nemali zahrávať

Iránska polícia má plné ruky práce: Tí nelenia! Zadržali 28 osôb napojených na Islamský štát

Pripisujú mu desiatky vrážd, teraz osud dostihol aj jeho: Zomrel jeden z najznámejších mafiánov