Jonas ako 25-ročný mladík vymenil svoju rodnú krajinu za obľúbenú dovolenkovú destináciu. Po piatich mesiacoch však v Egypte začala vlna revolúcií, ktorá je dnes známa ako Arabská jar. Demonštrácie, ktoré si v arabských krajinách vyžiadali približne pol milióna obetí, sa do dnešného dňa radia do najväčších nepokojov na svete. Muž exkluzívne pre denník Plus 1 deň zaspomínal na hrôzostrašné okamihy spred siedmich rokov, ktoré mu natrvalo zmenili život.

Prečo si sa ocitol v Egypte počas revolúcie? 
Ako riaditeľ som tam bol vyslaný na dohliadanie predaja tovaru. Bral som to ako výzvu a bol som z toho nadšený. To sme s manželkou ešte netušili, že nám to kompletne zmení život. Zažili sme niečo, čo vidieť len vo filmoch a čo si človek nedokáže ani predstaviť.

Čím to všetko začalo a aká bola situácia v uliciach? 
Revolúcia, ktorú sme zažili, sa volala Arabská jar. Začalo sa to smrťou muža, ktorému polícia každý deň brala väčšinu zárobku. Ten sa už nedokázal vyrovnať s tým, že mu nie je dovolené zabezpečiť seba a vlastnú rodinu a tak sa polial benzínom a zapálil. Hneď na to nastal obrovský chaos. Všade boli tanky, muži so zbraňami, ktorí strieľali do kričiacich ľudí. V obchodoch nebol chlieb a voda, nebolo možné vybrať si žiadne peniaze. Nad ľuďmi prevládala panika, ktorá sa stupňovala nefungujúcim internetom či mobilmi.Ako si na to všetko reagoval? Aké myšlienky ti uháňali hlavou?
Chcel som z krajiny okamžite vypadnúť. Nemali sme ani len potuchy o tom, čo všetko sa môže ešte udiať, boli sme ešte veľmi mladí ľudia. V meste platil prísny zákaz vychádzať mimo povoleného času na ulicu, a tak sme sa museli zdržiavať doma. V hlave mi uháňalo mnoho myšlienok, o našich priateľoch, o mojej žene... bolo to strašidelné, no snažili sme sa nepanikáriť. S odstupom času viem, že to však boli momenty, na ktoré nikdy nezabudnem.

Kedy si sa nakoniec dostal von z krajiny?
Z Egyptu sme odišli až rok po skončení revolúcii. Zamilovali sme sa do tej krajiny aj napriek všetkým nepokojom. Do dnešného dňa si však spomínam na moment, keď sme už boli na letisku a snažili sa odísť z krajiny. Spolu s nami tam boli davy ľudí, ktorí na letisku strávili v hlade a smäde niekoľko dní, len aby mohli odísť čo najďalej. Nikdy nezabudnem na chvíľu, keď som v priestore pre batožinu našiel schúlenú rodinu, ktorej sa tiež podarilo prejsť cez stráž tak ako nám.Ako si sa k takýmto ľuďom zachoval? 
Snažili sme sa s Egypťanmi spriateliť, počúvať ich, držať ich ruky, ukázať im podporu. Moja manželka je bystrá hospodárka, a tak sme mali dostatok živín na to, aby sme ich mohli darovať. Hoc sa nám nepodarilo nikomu zachrániť život, snažili sme sa pomôcť zo všetkých síl. Počas revolúcie človek totiž nevie, čo nastane o chvíľu, čo bude zajtra. Jediná vec, ktorá mu ostáva je byť nápomocný a pomáhať ľuďom, či už ako priateľ alebo rodič.

Video z rozhovoru nájdete na webe už o 13:00

Tvárou v tvár ľudskej bolesti, smrti, ale aj odvahe: Rozhovor s Jonasom (32), ktorý nečakane čelil hrozivej revolúcii

Súvisiace články

FOTO Unikátny objav archeológov v Sýrii: Keby sa tomto skvoste dozvedel Islamský štát, svet by prišiel o obrovský poklad!

Rok po smrti Fidela Castra sa na Kube k lepšiemu veľa nezmenilo

Prvomájové demonštrácie a nepokoje v Paríži: Maskovaní anarchisti demolovali, čo im prišlo do cesty

Malá Nur má len desať. No spomienky na vojenskú brutalitu horšie, ako ostrieľaný veterán