TASR

Úsilie Trumpovej administratívy o obnovenie medzinárodných sankčných opatrení voči Iránu však nesie so sebou riziko prudkej polemiky. Je možné, že USA budú v tejto záležitosti ignorované ostatnými členmi OSN, čo by mohlo spochybniť schopnosť Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) presadiť svoje vlastné právne záväzné rozhodnutia, analyzuje tlačová agentúra AP.

Šéf americkej diplomacie Mike Pompeo v newyorskom sídle OSN vo štvrtok predstaví požiadavku USA na obnovenie sankcií, obviniac Irán zo závažného nedodržiavania jadrovej dohody z roku 2015, spresnil Trump. Jeho administratíva chce opätovne uvaliť na Irán všetky medzinárodné sankcie, ktoré boli uvoľnené na základe zmienenej dohody. Ostatné krajiny však tvrdia, že Washington nemá pozíciu predkladať takúto požiadavku, pretože Spojené štáty pred dvoma rokmi od jadrovej dohody s Iránom odstúpili.

Trump hodlá pri tomto nezvyčajnom diplomatickom kroku využiť mechanizmus takzvaného <em><strong>"rýchleho návratu do predošlého stavu",</strong></em> ktorý bol schválený spolu s jadrovou dohodou medzi Teheránom a šiestimi svetovými mocnosťami. Na základe tejto dohody dostal Irán miliardy dolárov z uvoľnenia sankcií výmenou za obmedzenie svojho jadrového programu.

Predmetný mechanizmus bol vytvorený pre prípad, že sa Iránu preukáže porušovanie podmienok stanovených v jadrovej dohode. Proti obnoveniu sankcií rázne vystupujú Rusko a Čína - rovnako ako v otázke predĺženia zbraňového embarga. Svoj odpor však vyjadrili aj iné členské štáty BR OSN vrátane Británie a Francúzska, ktoré sú spojencami USA. Tento spor by mohol vyústiť do zápasu o legitimitu tohto najvplyvnejšieho orgánu OSN.

Trump chce obnoviť sankcie OSN voči Iránu: Má to však jeden háčik, od zmluvy už dávno odstúpil