ČTK

Približne 300 ľudí, ktorí prežili deportáciu do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, si v utorok spolu s predstaviteľmi takmer 50 krajín sveta pripomenulo na mieste niekdajšieho nacistického vyhladzovacieho tábora pri juhopoľskom meste Osvienčim 70. výročie jeho oslobodenia Červenou armádou.

Pravdepodobne to bolo posledné okrúhle výročie, na ktorom sa zúčastnili preživší vo veľkom počte pre ich vysoký vek. Pred desiatimi rokmi ich na spomienkové podujatie prišlo ešte okolo 1500.

Poľský prezident Bronislaw Komorowski pred účastníkmi vyhlásil, že koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau bol "peklom nenávisti a násilia", v ktorom sa svojho času zrútila civilizácia a kde bol systematicky realizovaný plán pripravenia ľudí o ich dôstojnosť.

<a href="https://www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/slovenski-zidia-vrba-wetzlerom-ako-jedni-z-mala-utiekli-z-osviencimu.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Slovenskí Židia utiekli z Osvienčimu. Svetu opísali hrôzu a krutosť</a>

"Stojíme na mieste, kde zavraždili viac než milión ľudí - veľká väčšina z nich boli Židia z takmer celej Európy, ako aj Poliaci, Rómovia, sovietski vojnoví zajatci a mnohí, mnohí ďalší," povedal Komorowski, ktorého citovala agentúra PAP.

"Nemeckí nacisti premenili moju poľskú vlasť na večný židovský cintorín," dodal Komorowski, ktorý na podujatí vystúpil ako jediný z politikov.

<br /> "Roky jazdím na oslavy výročia oslobodenia a neraz som mal dojem, že pre politických rečníkov na slávnostiach boli väzni len pozadím, hoci nevyhnutným. Už postarší ľudia, ktorí nejakým zázrakom prežili, zvyčajne vyzerali trochu zmätene (...), keď počúvali, že 'toto zlo sa nikdy nesmie opakovať', 'demokratický svet stojí na stráži mieru', "uviedol poľský publicista Bartlomiej Kuras v denníku Gazeta Wyborcza. K účastníkom sa prihovorili tiež traja z bývalých väzňov z koncentračného tábora v mene ostatných, ktorí prežili. Jeden z nich, Roman Kent, vyzval svetových lídrov, aby pamätali na ohavnosti a bojovali za toleranciu.

"Nechceme, aby naša minulosť bola budúcnosťou našich detí," citovala ho agentúra AP.

Teraz politici stali v druhej rade a výročie sa zaobišlo bez politických prejavov. Na hlavnom spomienkovom podujatí pri vstupe do bývalého vyhladzovacieho tábora Auschwitz II-Birkenau sa zúčastnili prezidenti Nemecka a Francúzska, Joachim Gauck a Francois Hollande, ako aj slovenský prezident Andrej Kiska.

"Išlo samozrejme o to, aby ruský prezident Vladimir Putin nemohol robiť politiku, keby sa rozhodol do Osvienčimu prísť," pripustil v liste publicista a pripomenul Putinov prejav pred desiatimi rokmi o hrdinstve sovietskych vojakov a oslobodení väzňov Červenou armádou: "Hovoril pravdu, ale dnes by takéto slová šéfa Kremľa v súvislosti s ruskou politikou voči Ukrajine vyzneli nevhodne, " usúdil v liste.

Putinov príchod by podľa poľského denníka zatienil iných hostí, hlavne tých, ktorí prežili väzenie, a nastal čas aj doceniť úlohu vojakov iných národností pri oslobodení Osvienčimu, najmä ukrajinských. A to, že Rusko je právnym nástupcom bývalého Sovietskeho zväzu, by nemalo Moskve dávať právo prisvojovať si všetky zásluhy. Pre Kyjev ide o šancu dištancovať sa od ruskej propagandy o kulte ukrajinských nacionalistov, ktorí páchajú zločiny po boku nacistov.

Putin do Osvienčimu nakoniec poslal šéfa svojej kancelárie Sergeja Ivanova, na slávnosti sa očakáva ukrajinský prezident Petro Porošenko spolu s prezidentmi Nemecka a Rakúska, Francúzska, hostiteľského Poľska a ďalších krajín. Českú delegáciu povedie predseda vlády Bohuslav Sobotka.

Avšak ani niektorí bývalí väzni nepovažujú za správne, že ruský prezident na výročí chýba. "Mnoho ľudí má na to (oslobodenie) zlé spomienky, ale tie moje sú dobré. Som veľmi vďačná," povedala agentúre AP Paula Lebovicsová (81).

"Nie všetky sovietske činy boli heroické: došlo aj k prípadom, že sovietski vojaci po oslobodení znásilnili židovské ženy, ktoré tábor smrti prežili," podotkla agentúra.

V bojoch o tábor 27. januára zahynulo 231 červenoarmejcov, kým okolo tretej hodiny popoludní otvorili bránu tábora.

"V diaľke stáli skupiny ľudí. Najprv nechápali, čo sa deje, potom začali mávať rukami na pozdrav a kričali. Keď vojaci uvideli prvých väzňov, báli sa k nim pristúpiť, pretože sa nepodobali ľuďom," zaspomínal pred rokmi na oslobodenie Osvienčimu vtedajší nadporučík Ivan Martynuškin z 1. ukrajinského frontu.

V Poľsku spomínajú na zverstvá Osvienčimu: Šéf Kremľa na oslavách chýba