Redakcia Plus JEDEN DEŇ

O tom, čo zistili bádatelia pri skúmaní truhly a tela svätej Terézie, informoval vo svojom blogu okrem iných aj <a rel="noopener" href="https://www.oteclubomir.sk/blog/neporusene-telo-svatej-terezie-takmer-po-500-rokoch?fbclid=IwY2xjawFCciFleHRuA2FlbQIxMQABHaUsZBFy0Q824bfm5y0nLokCKx6yl2sLfahy_nZyGJEK7O0ENZi3_UvWLQ_aem_Lail778WH68HWY_HT99G_g" target="_blank">Otec Ľubomír Urbančok</a>. Opísal zistenie Rádu bosých karmelitánov. „Dnes sme otvorili hrob svätej Terézie a&nbsp;zistili sme, že je v rovnakom stave ako pri poslednom otvorení v roku 1914," začína sa vyhlásenie z 28. augusta, ktoré urobil generálny postulátor Rádu bosých karmelitánov páter Marco Chiesa. Nová prehliadka urny potvrdila, že telo svätice zostalo neporušené od jej smrti v roku 1582.

Svätá Terézia sa narodila 28. marca 1515 v Avile v strednom Španielsku. Pochádzala zo šľachtickej rodiny. Keď dospievala, podľa svojej tety sa pekne obliekala, vyhľadávala spoločnosť, bola dosť márnivá. V roku 1531 ju otec zaviedol do kláštora augustiniánok v Avile na výchovu a vzdelanie. Sprvu sa jej to nepáčilo, ale čoskoro si život v tichu zamilovala. Nakoniec sa rozhodla vstúpiť do kláštora. Keď mala 43 rokov, založila kláštor a venovala sa cirkevnému poslaniu. Prekonala mnohé ochorenia. Zomrela 4. októbra 1582 po krátkej a ťažkej chorobe v Albe, v kláštore, ktorý sama založila. Už osem rokov pred smrťou vedela, kedy zomrie - Boh jej to vraj zjavil v mystickom zážitku. Pochovali ju v Albe. Pri jej hrobe sa stalo množstvo zázrakov. V roku 1622 ju pápež Gregor XV. vyhlásil za svätú. Pápež Pavol VI. ju v roku 1970 vyhlásil za učiteľku Cirkvi.

Svätá Tereza z Avily: Najprv márnivá žena, potom svätica

Hrob svätej Terezy z Avily je v kláštore Alba de Tormes v Španielsku. Karmelitáni podrobne opísali celý proces skúmania jej ostatkov. Spôsob, ako sa dostať k striebornej urne s telom svätej Terézie, je zložitý. Najprv bolo potrebné odstrániť mramorovú dosku na hrobe. Potom v miestnosti vyhradenej na výskumy za prítomnosti vedeckého lekárskeho tímu a členov cirkevného tribunálu otvorili striebornú urnu. Od hrobky svätice je desať kľúčov: tri slúžia na otvorenie vonkajšej mreže, tri na otvorenie mramorovej hrobky a zvyšné štyri na otvorenie striebornej urny.

Už prvá vizuálna prehliadka ukázala, že telo je stále neporušené, rovnako ako v roku 1914, kedy urnu tiež otvorili. „Vieme, že svätá Terézia mala v posledných rokoch života veľké ťažkosti s&nbsp;chôdzou. Mnohé&nbsp;bolesti sama opisuje. Pri analýze nohy v Ríme sme videli prítomnosť vápenatých výrastkov, ktoré takmer znemožňovali chôdzu. Ona však chodila,“ povedal páter Marco Chiesa.

Postulátor rádu tiež pripomenul, že zábery z roku 1914 sú čiernobiele, takže „je ťažké ich porovnať“. Potvrdil však, že „odkryté časti, ktorými sú tvár a chodidlo, sú rovnaké ako v roku 1914“. Ako vysvetlil: „Nie je tam žiadna farba, žiadna farba pokožky, pretože pokožka je mumifikovaná, ale môžete ju vidieť, najmä v strede tváre. Vyzerá to však dobre. Lekári vidia Teréziinu tvár celkom jasne."

Výskum pozostatkov svätice pokračuje, závery poskytnú odborníci po celkovom výskume. „Vieme, že sa budeme môcť dozvedieť veľmi zaujímavé údaje o Terézii a tiež odporúčania pre konzerváciu relikvií, ale to bude až v ďalšej fáze,“ komentoval páter Marco Chiesa.

Aj na Slovensku sa stal podobný zázrak! Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Svätá Terézia z Avily je zázrakom, ale podobný sme mali aj na Slovensku. Viete, o koho ide? Nebudeme vás naťahovať - ide o pani Strečnianskeho hradu Žofiu Bosniakovú.

História o nej hovorí, že bola veľmi dobrá a pomáhala aj poddaným. Bosniaková založila útulok pre bedárov, pomáhala sirotám. Traduje sa, že poddaným sama im v košíkoch nosila pečivo, ktoré na jej pamiatku dodnes nazývame bosniak.

Spisovateľ Ladislav Zrubec v jednom zo svojich diel opísal, že keď 34 rokov po Bosniakovej úmrtí otvorili vojaci hrobku, našli v nej rozpadnuté všetky telá - okrem tela Žofie. Mumifikáciu jej tela až do konca 20. storočia na základe vedeckého skúmania nikto nepotvrdil ani nevyvrátil. "Škoda, že nespravili odbornú expertízu jej tela," zhodnotila historička Mária Letzová.

Jedna z hypotéz hovorí, že Bosniakovej telo hodili povstaleckí vojaci počas rabovačky do vápna, preto sa zachovalo neporušené. "Kvôli chemickej reakcii by nebolo možné, aby sa jej telo takto zachovalo," vyvrátila tento názor Letzová. Podľa inej verzie, ktorú novinárke Oľge Prekopovej povedali v 90. rokoch minulého storočia univerzitní antropológovia, mohlo telo zakonzervovať prostredie.

Novinárka ukázala fotografiu Bosniakovej tela v roku 1992 odborníkom z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v<a rel="noopener" href="https://domov.sme.sk/t/9273/bratislava?ref=temaclhlav" target=""> Bratislave</a>. "Podľa nich išlo o prírodnú mumifikáciu. Nasvedčovala tomu hnedaská farba jej pokožky. Mumifikovalo ju podľa nich prostredie, v ktorom sa jej telo nachádzalo. Bola v ňom rovnaká teplota a prúdenie vzduchu. Išlo však o hodnotenie len na základe fotografie," spomína Oľga Prekopová.

Podľa historičky Márie Letzovej najdôveryhodnejšie sa javí výsledok expertízy zhorených pozostatkov Bosniakovej tela. "Potvrdila elasticitu svalov a prítomnosť mozgového tkaniva. To vyvracia jej mumifikáciu," dodala historička.

Telo Žofie Bosniakovej bolo vystavené v kostole v obci Teplička nad Váhom. V roku 2009 ho však podpálil psychicky narušený vandal.

Otvorili truhlu svätej Terézie z Avily: Takto vyzerá telo po 500 rokoch?

Súvisiace články

Kalvária vstáva z fragmentov: Panna Mária a svätá Veronika zo siedmeho zastavenia

ZÁZRAK: Telo farára zastreleného Jánošíkovou družinou nepodľahlo skaze. Aha, kde sa nachádza

Sporný Ježišov rubáš: Vedci volajú po nových analýzach Turínskeho plátna. Môže byť predsa pravé