Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Podľa najnovších čísel, ktoré zverejnil nemecký denník Die Welt, je väčšina migrantov príjemcami sociálnych dávok, píše <a rel="noopener" href="https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/nemecko-socialni-davka-migrant-blizky-vychod-prace-krize.A241118_182916_zahranicni_krd?zdroj=banner" target="_blank">iDnes</a>. Dáta zo Spolkového úradu práce ukazujú, že príspevky poberajú 4 milióny ľudí, ktorí by mohli pracovať. Až 2,5 milióna z nich má migračné pozadie. Znamená to, že buď sú sami migrantmi, alebo nimi boli ich rodičia.

Ľudia s migračnými koreňmi predstavujú v Nemecku menej ako 30 percent obyvateľov, tvoria však až 63,5 percenta celkového počtu poberateľov sociálnych dávok. 

Podľa Alexandera Thorma, hovorcu kresťanských demokratov (CDU) v Spolkovom sneme pre domácu politiku, súčasný systém migrantov málo motivuje k nástupu do práce. Nemecký systém to podľa neho nie je schopný dlhodobo zvládnuť. 

Nemecko je pre migrantov príťažlivé aj preto, že práve dávky pre migrantov tu patria medzi najštedrejšie na svete. Ich okresanie však odmietli ústavní sudcovia v Karlsruhe a ani medzi politikmi nemá jednoznačnú podporu. 

Podľa Noi Kerstin Haovej z Nemeckého centra pre výskum integrácie a migrácie dokonca séria štúdií dokázala, že príťažlivosť sociálneho systému nie je tým, čo migrantov do Nemecka ťahá. Súhlasí s ňou aj charitatívna pracovníčka Katharina Vossová, podľa ktorej je hlavným magnetom sloboda a právny štát. 

Naopak, podľa azylového právnika Daniela Thyma sociálny systém nemá veľkú rolu pri vstupe do Európy, avšak zaváži vtedy, keď sa migranti v Schengene rozhodujú, kam zamieria. Práve Nemecko je vtedy prvou voľbou. Myslí si, že riešením by bolo zjednotenie sociálnych dávok v európskych krajinách.

Druhá možnosť pre Nemcov by bola usmerniť migráciu tak, aby popri skutočne prenasledovaných ľuďoch prichádzali do krajiny vo väčšej miere aj tí vysoko kvalifikovaní, o ktorých stoja nemecké firmy.

Nádejou pre Nemcov sú aj ukrajinskí utečenci, ktorí síce na začiatku poberali dávky, avšak rýchlo sa v krajine zorientovali. V roku 2022, kedy Rusko Ukrajinu napadlo, prijímalo dávky pol milióna z nich. Odvtedy prichádzali stále ďalší, avšak počet príjemcov dávok nerastie. 

Dokážu si totiž nájsť prácu a prijímajú aj pomocné miesta, ktoré si nevyžadujú špeciálnu kvalifikáciu. Takúto prácu si našlo až 75 percent z nich. Okrem toho nemusia prechádzať azylovým konaním, ktoré trvá dlhé mesiace.

VIDEO Migranti v Bratislave žiadajú len jednu vec: Pustite nás za našimi rodinami na západe

Nemecko migračnú krízu nezvláda: Sociálny systém sa rúca ako domček z karát