Redakcia Plus JEDEN DEŇ

TASR

Ako informovali agentúry AP a Reuters, Pezeškiján to vyhlásil v pondelok na svojej prvej tlačovej konferencii od svojho zvolenia na post prezidenta, ktorý sa uvoľnil tragickou smrťou jeho predchodcu Ebráhíma Raísího.

Pezeškiján tiež v odpovedi na otázku AP uviedol, že Teherán nechcel obohacovať urán v objeme porovnateľnom s výrobou zbraní, ale bol k tomu prinútený odstúpením Spojených štátov od dohody o iránskom jadrovom programe.

Toto vyhlásenie iránskeho prezidenta prišlo po správach, že Irán zrýchlil proces obohacovania uránu, pričom od súčasných 60 percent obohacovania je technicky už len krok k dosiahnutiu zbrojnej kvality 90-percentnej rýdzosti.

Podľa AP Pezeškijánovo vyjadrenie z pondelka korešponduje s jeho predvolebným sľubom, že sa pokúsi o zrušenie medzinárodných sankcií voči islamskej republike. Zostáva však nejasné, koľko priestoru na vyjednávanie bude Pezeškiján mať a kto bude od budúceho roka prezidentom USA.

Pezeškiján v pondelok súčasne vyhlásil, že Irán sa nikdy nevzdá svojho raketového programu, pretože potrebuje takýto odstrašujúci prostriedok pre svoju bezpečnosť vzhľadom na to, že Izrael "každý deň" odpaľuje rakety na palestínske Pásmo Gazy. S odkazom na izraelské vojenské operácie, ktoré v Pásme Gazy prebiehajú už takmer rok, iránsky prezident argumentoval, že ak Irán nebude "mať rakety, budú nás bombardovať, kedy sa im zachce".

Iránsky prezident v tejto súvislosti vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby pred tým, ako bude klásť rovnaké požiadavky voči Iránu, "odzbrojilo Izrael".

Spojené štáty a ich spojenci nedávno obvinili Irán aj z toho, že Rusku dodáva balistické rakety využívané následne vo vojne proti Ukrajine. Obe krajiny však tieto obvinenia odmietli.

Dohodu o iránskom jadrovom programe vypovedal svojho času prezident USA Donald Trump s odôvodnením, že bola voči Teheránu príliš veľkorysá. Následne obnovil tvrdé sankcie USA voči Iránu, ktoré Teherán postupne viedli k porušovaniu limitov stanovených dohodou.

Trumpov nástupca v Bielom dome Joe Biden sa pokúsil vyjednať oživenie jadrového paktu. Irán však priame rokovania s Washingtonom odmietal a viedol dialóg s USA nepriamo - za sprostredkovania Ománu a Kataru.

Iránsky najvyšší duchovný vodca, 85-ročný ajatolláh Alí Chameneí, podľa AP nedávno tiež v podstate otvoril dvere rokovaniam s USA, keď vláde adresoval slová, že stretnutie s jej "nepriateľom" nie je na škodu.

Nečakané vyhlásenie nového iránskeho prezidenta: Dôjde k priamym rokovaniam s USA?