TASR

Najvyšší súd Spojených štátov vo štvrtok 29. júna rozhodol, že zohľadňovať rasovú a etnickú príslušnosť uchádzača pri prijímaní na vysokú školu je protiústavné. Informuje o&nbsp;tom slovenská agentúra TASR i&nbsp;<a target="_blank" rel="noopener" href="https://apnews.com/article/supreme-court-affirmative-action-college-race-f83d6318017ec9b9029b12ee2256e744">zahraničné agentúry</a>.

Súd tak zvrátil verdikty z roku 1978, podľa ktorých sa mali vysoké školy v USA usilovať o&nbsp;takzvanú rasovú rozmanitosť. V&nbsp;tomto ohľade mohli počas prijímania uchádzačov zvýhodňovať černochov a hispáncov.

Šesť konzervatívnych sudcov Najvyššieho súdu USA však rozhodlo, že dve vysoké školy – najstaršia súkromná Harvardova univerzita a najstaršia štátna Severokarolínska univerzita v&nbsp;meste Chapel Hill – protiústavne diskriminovali ostatných uchádzačov, keď zohľadňovali rasu pri posudzovaní prihlášok.

Skupina s názvom Študenti za spravodlivé prijímačky, za ktorou stojí finančník Edward Blum, minulý rok <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.washingtonpost.com/politics/2022/10/24/edward-blum-supreme-court-harvard-unc/">obvinila</a> Harvardovu univerzitu z diskriminácie uchádzačov ázijského a belošského pôvodu v prospech černochov a Hispáncov.

Americkí konzervatívci v tejto otázke dlhodobo argumentujú tým, že ústava aj zákon o občianskych právach zakazujú diskrimináciu na základe rasy. A to aj v prípadoch, keď zástancovia jej zohľadnením argumentujú v&nbsp;prospech tzv. rozmanitosti či naprávania potenciálnych historických krívd.

Černošský sudca Najvyššieho súdu USA Clarence Thomas už dlho brojil proti pozitívnej diskriminácii. Podľa neho toto rozhodnutie ukazuje prijímacie procesy univerzít v&nbsp;ich pravom svetle: ako zaujaté rasové preferencie, ktorých cieľom je len určité zloženie študentov podľa ich pôvodu.

Hlavný sudca John Roberts <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.reuters.com/legal/us-supreme-court-strikes-down-university-race-conscious-admissions-policies-2023-06-29/">uviedol</a>, že so študentami „sa musí zaobchádzať na základe ich skúseností ako jednotlivcov, nie na základe rasy. Mnohé univerzity príliš dlho robili pravý opak. A pri tom nesprávne dospeli k záveru, že kritériom identity jednotlivca nie sú prekonané výzvy, vybudované zručnosti alebo ponaučenia, ale farba jeho pleti.“

Naopak, americký prezident Joe Biden verdikt Najvyššieho súdu ostro kritizoval. Podľa hlavy štátu toto rozhodnutie „zvrátilo desaťročia trvajúci precedens“ a&nbsp;dodal, že univerzity by sa nemali vzdať záväzku vytvárať rôznorodé kolektívy študentov.

Proti bola aj hispánska sudkyňa Najvyššieho súdu USA Sonia Sotomayorová, podľa ktorej ide o&nbsp;zvrátenie „desaťročí pokroku“.

Verdikt Najvyššieho súdu USA sa týka vyšších vzdelávacích ustanovizní, ktoré dostávajú peniaze z&nbsp;federálnej pokladnice. To znamená, že bude mať vplyv nielen na štátne vysoké školy, ale aj na mnoho súkromných univerzít, akou je i spomínaná Harvardova univerzita.

Najvyšší súd USA uznal pozitívnu diskrimináciu na univerzitách za protiústavnú. Bidena to HNEVÁ

Súvisiace články

Joe Biden ZABUDOL, že je prezidentom USA? To čo vypustil z úst? Budete sa HANBIŤ aj za neho!

Najvyšší súd USA zachoval prístup k potratovým tabletkám: Má to však jeden háčik

Biden vyzval na vyššie dane pre superbohatých. Elon Musk si myslí, že k činom nedôjde