TASR

Účastníkmi zmluvy je väčšina z 31 členských štátov NATO vrátane Slovenska. Jej cieľom bolo zabrániť hromadeniu vojakov na hraniciach východného a západného bloku počas studenej vojny. Podpísaná bola v novembri 1990, ale ratifikácia sa dokončila až o dva roky neskôr.

Podľa NATO by "situácia, keď spojenci zmluvu dodržiavajú a Rusko nie, bola neudržateľná". Aliancia však pripomenula, že jej členovia sa naďalej zaväzujú k "znižovaniu vojenského rizika a prevencii nesprávneho pochopenia úmyslov druhej strany a konfliktov".

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon o vypovedaní CFE v máji roku 2023, približne 15 mesiacov po začatí invázie na Ukrajinu. NATO v tejto súvislosti šéfa Kremľa kritizovalo s tým, že "podkopáva euroatlantickú bezpečnosť".

Zmluva, ktorej cieľom bolo vyvážiť konvenčné sily ku koncu studenej vojny, bola podľa Ruska de facto porušená, pretože bývalé sovietske republiky Estónsko, Lotyšsko, Litva a bývalé krajiny Varšavskej zmluvy sa začiatkom 21. storočia stali členmi NATO.

Zmluva CFE počíta s obmedzením piatich kategórií zbraní a techniky — ide o tanky, bojové obrnené vozidlá, delostrelectvo kalibru viac ako 100 milimetrov, bojové lietadlá a útočné vrtuľníky — a zabezpečuje aj výmenu informácií a rozsiahlu inšpekčnú činnosť v účastníckych krajinách.

VIDEO Summit NATO v Litve v prítomnosti prvých dám: Krásna Olena a výrazná Brigitte

MIMORIADNE NATO pozastavuje účasť na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe