ČTK

Guvernér západoukrajinskej Ľvovskej oblasti Oleh Salo vo štvrtok odstúpil pre masové protivládne protesty, ktoré sa rozšírili aj do tejto časti krajiny. Asi tisíc demonštrantov sa predtým zhromaždilo pred jeho sídlom a vyzvali ho na rezignáciu. Sala totiž do funkcie nedávno vymenoval prezident Viktor Janukovyč.

Protestujúci neskôr vtrhli aj do jeho kancelárie, tam sa však nenachádzal. Nakoniec ho našli v inej časti budovy a obkľúčili ho.

"Žiadam o odňatie mojich právomocí," napísal Salo v liste Janukovyčovi, ktorý odovzdal demonštrantom. Guvernér bol v regióne, ktorý je tradičnou baštou prozápadne orientovaných Ukrajincov, nepopulárny. Tisícky Ľvovčanov v reakcii na vypuknutie protivládnych demonštrácií odcestovali aj do Kyjeva, kde sa na Námestí nezávislosti pripojili k miestnym protestujúcim.

Podobné protesty ako v Ľvovskej oblasti teraz vypukli aj v Ivanofrankivskej a Rivnenskej oblasti. Oba regióny, podobne ako Ľvov, ležia v západnej Ukrajine, kde Janukovyč v prezidentských voľbách v roku 2010 získal len nízku podporu.

Napätie na Ukrajine rástlo, o čom svedčí aj video zverejnené na internete, v ktorom policajti strieľali na neozbrojených ľudí.

Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč zvolal na budúci týždeň mimoriadnu schôdzu parlamentu s cieľom prerokovať napätie v spoločnosti, ktoré sa vystupňovalo o tom, čo pri potýčkach s políciou zahynuli v Kyjeve dvaja demonštranti.

Nič však nenasvedčuje tomu, že zvolaním mimoriadnej schôdze chce Janukovyč dospieť k nejakému kompromisu s opozíciou, ktorá požaduje jeho odstúpenie. Janukovyčovi stúpenci majú v parlamente väčšinu kresiel.

Janukovyč v telefonickom rozhovore s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom uviedol, že nepredpokladá vyhlásenie výnimočného stavu na Ukrajine. Informoval o tom v Bruseli predstaviteľ EK Olivier Bailly.

Dodal, že Barroso v telefonickom rozhovore s Janukovyčom vyjadril hlboké znepokojenie z vývoja situácie na Ukrajine, zo správ o útokoch na novinárov, ako aj kvôli informáciám o nezvestných osobách.

Podľa agentúry UNIAN sa vo viacerých ukrajinských médiách objavili informácie, že poslanci parlamentu zbierajú podpisy pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, ktorá sa údajne má zaoberať návrhom na vyhlásenie výnimočného stavu v krajine.

Posledný sovietsky líder Michail Gorbačov vyzval prezidentov Ruska a Spojených štátov, aby sa zapojili do snáh o riešenie súčasnej vyhrotenej situácie na Ukrajine. Gorbačov v otvorenom liste Vladimirovi Putinovi a Barackovi Obamovi varoval, že násilné protesty môžu na Ukrajine vyústiť do "katastrofy".

"Žiadam vás, aby ste využili príležitosť a podnikli rozhodný krok, ktorý by pomohol Ukrajine vrátiť sa na cestu nenásilného vývoja. Naozaj sa na vás spolieham," píše sa v liste pre Putina a Obamu, ktorý Gorbačov zverejnil na internetovej stránke svojej nadácie.

Podľa Gorbačova je nevyhnutné, aby si predstavitelia znesvárených ukrajinských politických táborov sadli za rokovací stôl. Hroziacej katastrofe na Ukrajine sa bude dať podľa jeho slov zamedziť len v prípade, ak sa do snáh o upokojenie situácie zapoja aj najvyšší predstavitelia Ruska a USA, respektíve nimi osobne poverení vyjednávači.

Kličko dopoludnia v napätej atmosfére rokoval s veliteľmi pohotovostných oddielov Berkut a jednotiek ministerstva vnútra, ktoré vláda do centra Kyjeva povolala.

Dohodnuté prímerie podľa ukrajinskej tlače radikáli na barikádach vcelku rešpektujú. Polícia medzitým hasila zapálené hromady pneumatík, ktorých dym od stredy vyplňoval priestor medzi radmi ťažkoodencami a prednými radmi radikálnej mládeže. Barikády ale podľa dohody oboch strán zostanú na mieste.

Prímerie má platiť do štvrtkového večera, vyprší o 19:00 SEČ. Počas popoludnia sa má v sídle prezidenta uskutočniť ďalšie stretnutie Janukovyča s predákmi opozičných strán Kličkom, Arsenij Jaceňukom a Oleh Ťahnybokom.

Kličko vo štvrtok demonštrantom oznámil, že prezident dostal čas 24 hodín na to, aby opozičným požiadavkám vyšiel v ústrety. Ak to neurobí, prejde opozícia "do ofenzívy".

Opozícia žiada mimoriadne parlamentné a prezidentské voľby, demisiu vlády, zrušenie nedemokratických zákonov a potrestanie ministra vnútra Vitalija Zacharčenka.

Podľa ukrajinských analytikov sú také požiadavky nereálne, už s prihliadnutím k prevahe vládnej Strany regiónov v ukrajinskom parlamente ak tomu, že sa posledné parlamentné voľby konali v októbri 2012. Janukovyč zatiaľ opozičné požiadavky verejne nekomentoval.

 <div style="text-align: center;"><span class="popisokFotografiaVideo">Video: Pozrite sa, čo sa práve teraz deje v Kyjeve<br />

Hmlistý prísľub vládnych zmien demonštrantom adresoval premiér Mykola Azarov. Reforma kabinetu by sa "s ohľadom na dosiahnuté výsledky" mohla vraj uskutočniť začiatkom februára. K ultimátu demonštrantov sa ale premiér stavia veľmi odmietavo, štátna moc podľa neho nemá právo podobnému nátlaku ustupovať.

Ukrajinské ministerstvo obrany vo štvrtok znovu ubezpečilo verejnosť, že výnimočný stav v krajine sa nechystá. Špekulácie o jeho vyhlásení sa opakovane objavujú v médiách.

Správy o presunoch tankov z Odesy či Černihov ku Kyjevu nie sú podľa hovorcu ministerstva pravdivé, jednotky zostávajú v kasárňach a plnia svoje obvyklé úlohy.

Počet obetí policajného násilia stále nie je jasný. Polícia potvrdila úmrtie dvoch demonštrantov, podľa opozičných zdrojov ide o arménskeho prisťahovalca Sergeja Nigojana a Bielorusa Michaila Žyzneuského.

Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč vo štvrtok v telefonickom rozhovore tiež ubezpečil šéfa Európskej komisie José Barrosa, že neuvažuje o zavedení výnimočného stavu v krajine.

Novinárom to v Bruseli povedal hovorca Európskej komisie. Ukrajinský prezident podľa neho tiež uvítal chystanú piatkovej návštevu eurokomisára pre rozšírenie Štefana Füleho v Kyjeve, budúci týždeň by krajinu mala navštíviť šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová.

Do ukrajinskej krízy sa vo štvrtok vložila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová alebo bývalý sovietsky prezident Michail Gorbačov.

Agentúra Unian oznámila, že ďalším mŕtvym je Jurij Verbyckyj, ktorý zomrel na podchladenie. Teploty v Kyjeve sa pohybujú až desať stupňov pod bodom mrazu.

Verbyckého podľa agentúry uniesli a mučili neznáme osoby, jeho telo sa našlo neďaleko kyjevského letiska Boryspil. Opozícia tvrdí, že v uliciach kyjevského centra od začiatku týždňa zomrelo päť až sedem ľudí.

Smútok na uctenie pamiatky mŕtvych vo štvrtok vyhlásili vo Ľvove, Lucku a Ternopile.

Podľa údajov z rezortu vnútra lekársku pomoc muselo vyhľadať vyše 250 policajtov, z nich 104 museli hospitalizovať. Najčastejšími zraneniami sú úrazy hlavy, otrasy mozgu, zlomeniny, popáleniny, bodné rany a otrava neznámymi látkami.

Poslankyňa ukrajinského parlamentu a bývalá členka klubu vládnej Strany regiónov Inna Bohoslovska podľa agentúry UNIAN uviedla, že členom Strany regiónov sa zatiaľ nepodarilo zozbierať dostatok podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu "na vyhlásenie výnimočného stavu".

Poslanec za vládnu stranu Volodymyr Olejnik však poprel jej tvrdenie o zbere podpisov členov frakcie za zvolanie mimoriadnej schôdze, ktorá by údajne mala hlasovať o vyhlásení výnimočného stavu.

Predseda parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a obranu Volodymyr Lytvyn v stredu v parlamentnej televízii Rada navrhol poslancom, aby sa zišli na mimoriadnom zasadnutí a pokúsili sa nájsť kompromisné riešenia súčasnej situácie a pozastavili platnosť všetkých sporných zákonov - s výnimkou zákona o štátom rozpočte - prijatých 16. januára sporným spôsobom.

Tieto zákony vo všeobecnosti obmedzujú akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísňujú postihy. Stali sa impulzom pre nové, oveľa násilnejšie protivládne protesty, v ktorých veľmi aktívnu rolu v najnovších násilnostiach zohrávajú aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor - voľnej aliancie národnostných a ultrapravicových skupín.

V súvislosti s "porušovaním ľudských práv a politickou nestabilitou" na Ukrajine dnes bulharský prezident Rosen Plevnelijev zrušil návštevu Kyjeva, ktorá sa mala uskutočniť v máji toho roku.

Situácia v centre Kyjeva je stále napätá: demonštranti podpálili bariéry z pneumatík, ktoré sa zásahové jednotky snažia uhasiť. Demonštranti však na nich útočia kameňmi.

Bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski vyslovil obavy, že ak sa ukrajinskej vláde a opozícii nepodarí nadviazať efektívny dialóg, situácia sa v krajine sa im obom môže vymknúť spod kontroly a môže mať mimoriadne tragické následky nielen pre Ukrajincov, ale aj pre EÚ.

V rozhovore pre poľskú televíziu TVN24 Biznes i Swiat Kwasniewski uviedol, že "nám hrozí veľká tragédia", a upozornil, že diplomati západných krajín musia vývoj na Ukrajine sledovať veľmi dôsledne a starostlivo. Varoval, že "sa môžeme ocitnúť v takej špirále udalostí, ktorú sa nepodarí zastaviť". Upozornil tiež, že konflikt na Ukrajine nemá dve, ale tri strany, keďže v hre je aj občianska spoločnosť, pre ktorej časť "opoziční politici nie sú obľúbenými partnermi".

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov zasa vyjadril presvedčenie, že Ukrajine sa podarí nájsť východisko zo súčasnej situácie. Súčasne tlmočil znepokojenie ruského vedenia zo zasahovania do vnútorných záležitostí Ukrajiny zo zahraničia.

Vplyv zahraničia na vývoj udalostí na Ukrajine pripustil aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý súčasne vyjadril nádej, že súčasná kríza sa nepremietne do činnosti a vzťahov v rámci Spoločenstva nezávislých štátov, ktorému Ukrajina tento rok predsedá.

Veľmi aktívnu rolu v najnovších násilnostiach zohrávajú aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor, ktorý je voľnou alianciou národnostných a ultrapravicových skupín.

<a href="https://www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/nepokoje-kyjeve-maju-prvych-mrtvych-mladika-mal-zabit-policajny-ostrelovac.html">Janukovyč dostal ultimátum: Do 24 hodín má vypísať nové voľby, inak sa protesty vystupňujú</a>

Počas štvrtka by mal znovu zasadnúť krízový výbor so zástupcami opozície a vlády. Opozícia vytvorila alternatívny parlament - ľudovú radu - aby konala rozhodnejšie.

Opozičné hnutie vedie Kličko i bývalý šéf parlamentu Arsenij Jaceňuk. Násilné excesy v tejto bývalej sovietskej republike sledujú Európska únia, Spojené štáty a Rusko s obavami, tvrdí DPA.

Masové protivládne protesty na Ukrajine vypukli vlani v novembri po tom, ako Janukovyč odmietol podpísať kľúčové integračné dohody s EÚ.

Do násilností prerástli až túto nedeľu, keď ukrajinský prezident podpísal sériu kontroverzných zákonov, ktoré podľa kritikov vážne obmedzujú občianske práva a aktivity opozície.

Európska únia môže prerušiť oficiálne vzťahy s Ukrajinou ak sa potvrdí, že bezpečnostné sily strieľali do demonštrantov ostrou muníciou. Vyhlásil to jeden z podpredsedov Európskeho parlamentu (EP) Jacek Protasiewicz.

Poľský kresťanskodemokratický europoslanec, ktorý v EP zastupuje Európsku ľudovú stranu (EĽS), v rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC uviedol, že informácie prichádzajúce z Ukrajiny sú šokujúce.

"Ak sa potvrdí, že polícia začala paľbu na demonštrantov, vzťahy EÚ s Ukrajinou sa môžu radikálne zmeniť. Nebudú možné vzťahy s Ukrajinou ako predtým, upozornil Protasiewicz.

Podľa jeho slov už teraz je ohrozený dialóg EÚ s Ukrajinou a môže byť celkom pozastavený, nakoľko "krv v uliciach zmení všetko."

Kličko dohodol dočasné prímerie: Guvernér Ľvovskej oblasti Salo odstúpil