Zostal jej iba otec! Šesťročná Hannah vyrastala v malom poľskom meste Wlodaw pri rieke Bug, v dome s otcom Adamom a matkou Chaya. „Bola som šťastná, až do roku 1939, keď začali nemeckí nacisti okupovať Poľsko. Bolo nám povedané, že by sme mali utiecť. Ale my sme zostali,“ hovorí svoj príbeh pre <a href="https://metro.co.uk/2020/01/27/holocaust-survivor-recalls-moment-she-saw-her-mother-shot-dead-by-nazi-killing-squad-12126265/" target="_blank" rel="noopener">britský denník Metro</a>. „Bolo to ťažké rozhodnutie. Teraz spätne viem, že zlé, pretože nikto neprežil, iba ja a&nbsp;otec.“

Pred nacistami sa snažilo ukryť čo najviac ľudí. Hannah a jej rodina sa im rozhodli pomôcť, a tak ich skrývali vo svojom dome. Poľské hranice boli uzavreté a nebolo kam ujsť. Jedného dňa však prišla rada aj na nich. Hannah, jej otca Adama, matku Chayu, dedka, strýka a hluchonemého bratranca odvliekli do pracovného tábora neďaleko poľskej dediny Adampol. Ešte predtým im však dali jednu hodinu na zbalenie. "Pamätám si, že to bola dlhá cesta. Raz ma niesli na rukách, raz som kráčala sama," spomína už teraz 82-ročná Hannah.&nbsp;

"Cesta bola vyčerpávajúca, nevedeli sme, kam ideme. Zrazu sme sa objavili v pracovnom tábore, naokolo boli ostatné drôty a pamätám si, že tam nebola voda ani elektrina. Okolo tábora boli strážne veže," spomína. Keď prišiel rad na triedenie, jej strýka a dedka okamžite vyradili, pretože boli slabí. Viac ich už nevidela. Hannah, matku a hluchonemého bratranca poslali pracovať. Ich otec Adam mal však o niečo väčšie šťastie a z tábora sa mu podarilo ujsť spoločne s Partizánmi.&nbsp;

"Nás troch poslali pracovať. Umývali sme podlahu, schody a pestovali zeleninu. Mohlo to byť horšie," opisuje Hannah prácu, ktorú vykonávali počas prvého roku v pracovnom tábore. "Mala som pri sebe matku a bratranca, ktorý mi bol ako bratom. A ja som vždy chcela brata," hovorí Hannah, ktorá bola jedináčik. Jedného dňa však do domu v tábore, v ktorom upratovali, vtrhli nacisti. Dievča chytilo hluchonemého bratranca za ruku a chcelo sa s ním schovať do kopy sena.

Článok pokračuje na druhej strane &gt;&gt;&gt;

Ten sa jej však z rúk vytrhol. "Ani neviem, ako sa to stalo. Zrazu pri mne nebol a ja som bola v tej kope sama. Videla som ho, ako sa skrýva za dverami v stodole. Chcela som na neho zakričať, ale nepočul by," spomína so slzami v očiach. Vtom do stodoly vtrhli nacisti, chytili ho za golier, hodili na zem a začali do neho kopať. "Bol taký vystrašený, nedokázal zo seba vydať ani hlások. Viac som ho už nevidela," pripúšťa Hannah, ktorá si doteraz vyčíta, že svojho bratranca nedokázala pred nacistami zachrániť.&nbsp;

Ďalšie ráno si prišli aj po jej matku. "Ochorela som. Nevedela som z postele vstať, moja mamka sa o mňa starala. Vedela, že si prídu aj po ňu, ale neušla. Zostala so mnou. Ráno k nám prišli vojaci, zobrali mamičku. Ešte naposledy ma pobozkala. Myslela som, že sa vráti, ale nestalo sa. Tak som ju išla hľadať," hovorí. Keď vyšla z dverí, uvidela pred domčekom skupinu ľudí, okolo ktorých boli vojaci so zbraňami. Tí ich nahnali do studne, kam chodila Hannah po vodu. "Uvidela som medzi nimi svoju mamičku. Chcela som sa jej pozrieť do očí. Tak sme to stále robili. Ona sa na mňa nechcela pozerať, tušila prečo. Vtom niekto vykríkol a všetkých ich postrieľali," hovorí Hannah so slzami. Jej otec však mal väčšie šťastie a svoju dcéru našiel, keď tábor oslobodili.&nbsp;

Teraz sa už ako 82-ročná udomácnila v Anglicku. Na hrôzy v pracovnom tábore však nikdy nezabudne.&nbsp;

FOTO Hannah prežila koncentračný tábor: Bratranca dokopali, bol hluchonemý, mamičku odstrelili!