ČTK

Asi tri stovky bývalých väzňov a predstavitelia 42 krajín sveta, vrátane 12 prezidentov, niekoľkých korunovaných hláv štátov a pol tucta premiérov, si v utorok popoludní pri niekdajšej Bráne smrti v nacistickom vyhladzovacom tábore Osvienčim-Brezinka (Auschwitz-Birkenau) pripomenú 70. výročie jeho oslobodenia sovietskou armádou.

Slávností sa zúčastnia okrem iného prezidenti Poľska, Nemecka, Francúzska či Ukrajiny Bronislaw Komorowski, Joachim Gauck, François Hollande a Petro Porošenko, zatiaľ čo Rusko - znepriatelené so západným svetom kvôli konfliktu na Ukrajine - bude zastupovať šéf prezidentskej kancelárie Sergej Ivanov. Českú delegáciu povedie predseda vlády Bohuslav Sobotka.

Nemci v tábore najprv väznili poľských a potom aj sovietských zajatcov, než ho premenili v obrovskú továreň na smrť, v ktorej zavraždili podľa historikov prinajmenšom 1,1 milióna ľudí, najmä Židov. Osvienčim sa stala jedným z hlavných symbolov holokaustu.

<a href="https://www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/pripominame-si-70-vyrocie-oslobodenia-tabora-auschwitz-birkenau.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Pripomíname si 70. výročie oslobodenia tábora Auschwitz-Birkenau</a>

Medzi účastníkmi spomienkovej slávnosti má byť podľa poľských médií aj Rainer Höss, vnuk niekdajšieho veliteľa tábora Rudolfa Hössa, ktorý bol v Osvienčime za svoje zločiny v apríli 1947 obesený.

"Nemôžem zmeniť minulosť, nemôžem vrátiť čas späť, pretože to nie je možné, ale môžem urobiť niečo pre budúcnosť a pripomínať to, čo sa stalo," povedal poľskej televízii Rainer Höss, ktorý sa už roky podieľa na rôznych kampaniach proti rasizmu a nacizmu. V mladosti ale o svojom dedovi dokopy nič nevedel.

Medzi zavraždenými väzňami koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau boli aj tisícky Rómov z Holandska, Nemecka, Rakúska, Čiech a Moravy. Dnešné 70. výročie oslobodenia koncentračného tábora a Medzinárodný deň spomienky na obete holokaustu je preto aj spomienkou na obete z radov rómskej komunity.

"V tábore bolo zavraždených viac ako 21.000 Rómov a Sintov," uviedla etnografka a historička Zuzana Kumanová. "Najkrutejšou nocou bola tá z 2. na 3. augusta 1944, keď v plynových komorách našlo smrť 2897 rómskych mužov, žien a detí," pripomenula. Tento deň si Rómovia v celej Európe pripomínajú ako Pamätný deň rómskeho holokaustu.

"Fašistické zverstvá v Osvienčime musia byť mementom, na ktoré ľudstvo nesmie nikdy zabudnúť," zdôraznila Kumanová. "Iba tak má spoločnosť šancu poučiť sa z dejín a vyvarovať sa rasovej neznášanlivosti a antisemitizmu," dodala, pričom poukázala aj na to, že odkaz holokaustu je o to aktuálnejší, o čo radikálnejšie sú názory šíriace rasovú, kultúrnu a náboženskú intoleranciu.

V rokoch 1941–1945 do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau deportovali nacisti asi 1,3 milióna ľudí. Viac ako 1,1 milióna mužov, žien a detí tam bolo zavraždených. Asi 900-tisíc deportovaných hneď po príjazde poslali do plynových komôr alebo zastrelili. Zvyšných 200-tisíc zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania alebo lekárskych pokusov.

Celý svet spomína: Pred 70. rokmi oslobodili „továreň na smrť"