František Bednár sa narodil 6. februára 1932 v Poprade Veľkej, kde prežil detstvo a dospievanie so svojimi štyrmi súrodencami&nbsp; v pohnutých rokoch 2. svetovej vojny. Vedľa ich malého domčeka v blízkosti železničnej stanice prechádzali&nbsp; vojenské transporty plné zbraní a munície.

Možno aj to ho zlákalo po skončení základnej vojenskej služby k športovej streľbe z malorážky v ktorej dosahoval pozoruhodné výsledky.&nbsp; Po absolvovaní &nbsp;obchodnej akadémie v Poprade&nbsp; pracoval ako úradník na Mestskom národnom výbore v Poprade a neskôr ako tajomník vo Vikartovciach. Po preradzovaní úradníkov do výroby skúsil aj prácu baníka v Ostrave a zvárača v Tatravagónke.

V&nbsp;roku 1956 sa oženil s&nbsp;manželkou Helenou a&nbsp;v&nbsp;roku 1957 sa im narodil syn František. Po ukončení diaľkového štúdia sociálneho práva v &nbsp;Prahe pracoval do roku 1984 na Okresnej odborovej rade v&nbsp;Poprade.

Do jeho života kruto zasiahlo zatknutie jeho jediného syna Štátnou bezpečnosťou a&nbsp;odsúdenie k&nbsp;vysokému trestu z&nbsp;politických dôvodov. Kvôli tomu musel odísť z&nbsp;Okresnej odborovej rady a&nbsp;pracovať v&nbsp;Inžinierskych stavbách v&nbsp;Poprade. Počas vyše šiestich rokoch vždy stál spolu so svojou manželkou na strane syna, ktorého podporovali aj v&nbsp;tých najťažších časoch, kedy ho mohli raz za rok na hodinu navštíviť vo Väznici&nbsp; v&nbsp;Leopoldove. Po roku 1989 sa syn František dostal na slobodu a&nbsp;bol ako politický väzeň rehabilitovaný.&nbsp; Satisfakciou za šesť a&nbsp;pol roka beznádeje sa mu stali vnúčatá – dvojčatá Branislav a&nbsp;Radoslav, ktoré&nbsp;&nbsp; mal nekonečne rád.

S jeho menom sú spojené začiatky a následne úspešné roky mužského basketbalu v Poprade. Svoje hráčske schopnosti zúročil aj na vojenčine (1952/ 1954), počas ktorej reprezentoval Červenú Hviezdu &nbsp;Sušice a neskôr Červenú Hviezdu &nbsp;Plzeň v Českej národnej lige.

V 60-tych rokoch sa upísal stolnému tenisu, ktorý zaznamenal v tomto čase mohutný rozvoj v našom regióne. Bol zakladateľom stolnotenisového oddielu TJ Vagónka Poprad a na jeho čele zotrval skoro tri desaťročia. Súčasne aktívne hrával v mužstve, ktoré bolo účastníkom krajských súťaží. Vo funkcii trénera sa venoval mládeži a ženskej zložke neregistrovaných hráčok. A práve so ženami získal najprenikavejšie úspechy. Na odborárskych hrách získali v roku 1974 titul majstra ČSSR v dvojčlenných družstvách a to isté ocenenie aj v roku 1978 v mladšej kategórii. Neskôr sa venoval už len hráčskej činnosti.

V roku 1997 bol spoluzakladateľom Športového klubu Veterán Poprad, ktorý zastrešuje všetky vekové kategórie. Ako aktívny hráč a funkcionár sa podieľal na výkonnostnom vzostupe všetkých družstiev a na hospodárskom zabezpečení klubu. Úspešne sa tiež zúčastňoval na súťažiach veteránov Slovenska vo svojej kategórii.

Jeho životná a športová vitalita ho sprevádzalo až do vysokého veku a osudného úrazu v dôsledku dopravnej nehody 9. februára tohto roku.

Nečakanú stratu milovaného človeka už nič nenahradí a&nbsp;združeniu bude chýbať jeho ochota vždy pomôcť a&nbsp;nezištne poradiť. Na dlho po ňom ostane prázdne miesto, ktoré sa už nikdy nezaplní. Ostáva však v&nbsp;srdciach svojich blízkych, priateľov a&nbsp;členov Svetového združenia bývalých politických väzňov, &nbsp;ktorí&nbsp; na neho nikdy nezabudnú.

Zomrel František Bednár starší, člen Svetového združenia bývalých politických väzňov