TASR

Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes pracovne stretla s ministrom financií Eduardom Hegerom. Zaujímala sa o opatrenia, ktoré vláda ohlásila v súvislosti so zmiernením ekonomických dopadov aktuálnej krízy.&nbsp; Podľa informácií z prezidentksého paláca spolu diskutovali o detailoch konkrétnych opatrení, ako sú napríklad kritériá na preplácanie mzdy pri poklese tržieb, či určovanie medziročného poklesu tržieb v prípade, ak niekto podniká kratšie ako rok.

Jednou z tém stretnutia bola potreba venovať pozornosť profesiám, ktoré svojou činnosťou nedosahujú pravidelné tržby, ale sú pre spoločnosť dôležité, napríklad ľudia pracujúci v kultúre, športe a mimovládnych organizáciách.

Okrem zástupcov oblasti kultúry sa kríza zásadne dotkla aj slovenských športovcov, ktorí pod vplyvom pondémie nedokončili sezóny a došlo aj k prepúšťaniu. Borisa Valábik a Marian Gáborík venovali prepúšťaniu v Tipsport lige aj jeden diel svojho podcastu. Ukázalo sa, že tak ako v prípade kultúry, aj veľa športovci&nbsp; prišlo v dôsledku krízy o svoje kontrakty, pričom nešlo o rozviazanie trvalého pracovného pomeru. U hokejistov sa ukázalo, že veľa z nich patrí do kategórie SZČO a s vypovedaním kontraktov nemali nárok ani na odstupné.&nbsp;

Zo slov ministra Eduarda Hegera jednoznačne vyplynulo, že pripravované opatrenia, ktoré by sa mali začať realizovať už budúci pondelok nie sú jediné. ďalšia pomoc bude musieť prísť už vo veľmi krátkom čase. Týka sa to aj opatrení pre najväčších zamestnávateľov, pretože súčasná kríza sa postupne dotkne čoraz väčšieho počtu ľudí v rôznych životných situáciách.&nbsp;

Pri posudzovaní zákonov bude prezidentku zaujímať aj administratívna náročnosť získania pomoci, aby sa k nej každý, kto ju potrebuje, mohol jednoducho&nbsp;dostať aj v súčasnom obmedzenom režime a zároveň, aby to nespôsobilo problémy ani na strane štátu.&nbsp;

Zamestnávatelia združení v najväčších zamestnávateľských zväzoch ocenili prístup vlády a v rámci možností rýchle vypracovanie prvých opatrení na zmiernenie ekonomických dosahov krízy vyvolanej šírením ochorenia COVID-19. Žiadajú však spresnenie oznámených opatrení a ich rýchle zavedenie do praxe. Zároveň podnikatelia na utorkovom brífingu oznámili, že očakávajú ďalšie opatrenia, ktoré by riešili aj situáciu veľkých podnikov.

"Musíme sa pripraviť na poriadne hlbokú a náročnú hospodársku krízu, kde máme obavy, keď nebudeme robiť patričné kroky, že slovenské hospodárstvo to nemusí v zdraví prežiť," povedal prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Tomáš Malatinský.

Opatrenia vlády na podporu ekonomiky, ktoré boli už zverejnené, pomôžu podľa Malatinského iba malým a stredným podnikateľom. "V konečnom dôsledku sa tieto opatrenia vyhli a nedotkli veľkých firiem. Veľké firmy sú ťahúňmi ekonomiky, ktoré zamestnávajú mnoho aj tých malých," upozornil Malatinský.

Prezident Asociácie priemyselných zväzov Alexej Beljajev podotkol, že opatrenia vlády delia zamestnancov na rôzne kategórie. "Niektorí dostanú 100 %, niektorí 80 % či 60 % priemernej mzdy. A čo je najhoršie, máme tu ešte jednu kategóriu. A tou sú zamestnanci, ktorým štát nechce pomôcť vôbec," zdôraznil Beljajev.

Približne 1400 slovenských firiem má podľa neho vyššie osobné náklady ako 200.000 eur mesačne, ktoré ako limit pomoci pre jednu firmu stanovila vláda. "Tieto firmy zamestnávajú viac ako 620.000 ľudí a do sociálneho systému ročne odvádzajú 3,25 miliardy eur odvodov a jednu miliardu eur daní," dodal Beljajev.

Predseda Klubu 500 Vladimír Soták považuje delenie zamestnancov podľa výšky štátnej podpory za neprijateľné. "Takto sa kríza nerieši, takto sa štát neriadi. Môžem len vyjadriť presvedčenie, že sa to zmení," povedal Soták. Jeden z najdôležitejších krokov je podľa Sotáka zriadenie ekonomického krízového štábu na čele s premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO).

Podnikatelia sa zhodli, že na odvrátenie následkov krízy bude treba zvýšiť aj zadlženosť Slovenska. Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók upozornil aj na možnosti využitia ďalších zdrojov na financovanie ekonomických opatrení. Vláda podľa neho napríklad dostatočne nevyužíva možnosti Európskej únie.

Prezident Združenia automobilového priemyslu SR Alexander Matušek pripomenul, že Slovensko je jedna z posledných krajín EÚ, ktorá nemá zavedený systém podpory na zachovanie pracovných miest počas krízy, takzvaný Kurzarbeit. Koncept, kedy sa o náklady na zachovanie pracovného miesta podelí štát aj zamestnávateľ, podľa neho funguje v Česku Nemecku či Rakúsku. "Ak tak neurobíme, výrazne sa zníži naša konkurenčná schopnosť a investičná atraktivita do budúcnosti," dodal Matušek.

Zamestnávateľom opatrenia vlády NESTAČIA. Prezidentka si predvolala ministra!