Je čerstvý absolvent vysokej školy, ktorý neustále naberá nové skúsenosti. Najradšej sa zaoberá aktuálnou politickou situáciou, no nepohrdne ani témami o životnom štýle politikov.

Dávid Lazor	

Pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv mimovládka Amnesty International (AI) Slovensko zverejnila koncoročnú ľudskoprávnu bilanciu za rok 2024. Tá poukazuje na kľúčové oblasti, v ktorých má Slovensko závažne zlyhávať, a zdôrazňuje, že ľudské práva sú univerzálnym princípom a nespochybniteľným záväzkom, ktorý nemožno oslabovať politickými záujmami. Čo počas Medzinárodného dňa ľudských práv odkázali občanom šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer) či náš verejný ochranca práv, teda ombudsman?

Šéf AI Rado Sloboda tvrdí, že „ľudskoprávna situácia na Slovensku tento rok dosiahla kritický bod a Slovensko si zvolilo cestu opovrhovania ľudskými právami“. Na situáciu v súvislosti s rešpektovaním ľudských práv reagoval aj šéf minister zahraničných vecí Blanár. „Musíme neustále apelovať na dodržiavanie Charty Organizácie Spojených národov (OSN) a rovnako Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Týmito zásadnými dokumentmi sa štáty zaviazali k dodržiavaniu základných ľudských práv,“ vyhlásil s tým, že rešpektovanie, ochrana a napĺňanie ľudských práv je kolektívnou povinnosťou všetkých štátov a spoločností s cieľom posilniť svet dnes aj do budúcnosti a tiež, že ľudské práva prináležia všetkým ľuďom.

Lex atentát leží v žalúdku aj po polroku

Podľa AI je problémom aj<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/mimoriadne-poslanci-schvalili-lex-atentat-dozivotna-renta-pre-fica-bola-odklepnuta" target="_blank"> novela trestného zákona</a>, ktorá bola tento rok schválená. „Okliešťovanie práv pokojne sa zhromažďovať a združovať je zákernou snahou vlády umlčať nesúhlas. Tento priamy útok na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania predstavuje znepokojujúci trend vývoja politického systému na Slovensku smerom k autoritárskemu štátu,“ uviedol Sloboda v tlačovej správe. Takzvaný lex atentát, alebo zákon o opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku, je dlhodobo kritizovaný aj zo strany opozičných poslancov.

Lex atentát nadobudol účinnosť presne dva mesiace po <a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/atentat-na-premiera-fica-zmeny-v-pripade-obvineneho-pozrite-sa-co-ho-teraz-caka" target="_blank">atentáte na predsedu vlády</a> Roberta Fica (Smer), teda 15. júla. Okrem doživotnej renty pre premiéra sa napríklad schválil aj zákaz zhromažďovania sa 50 metrov od miesta pobytu osoby, ktorej funkcia je priamo spojená s predmetom zhromaždenia, od sídla prezidenta či Úradu vlády. Opozičné hnutie PS sa v Deň medzinárodných práv, takmer pol roka po schválení lex atentátu, obracia na Ústavný súd. <a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/progresivne-slovensko-sa-pre-lex-atentat-obracia-na-ustavny-sud" target="_blank">Upozorňuje na to</a>, že legislatíva obmedzuje právo zhromažďovať sa a zasahuje do slobody prejavu. Kritizuje tiež, že sa o nej rokovalo v skrátenom konaní. „Máme všetky dôvody domnievať sa, že v skutočnosti lex atentát mohol len pripraviť pôdu pre možné obmedzenia akýchkoľvek kritických protestov,“ pomenovala dôvody podania podnetu na Ústavný súd SR opozičná poslankyňa PS Zuzana Števulová.

Vláde bol vyslaný jasný odkaz: Nájdete ho na ĎALŠEJ STRANE &gt;&gt;&gt;

Podľa AI bol problémom na Slovensku aj Policajný zbor. „Nekontrolované a neobmedzené násilie slovenskej polície je krízou, ktorú nemožno ignorovať,“ uviedol Sloboda. „Vláda musí prísť s drastickou reformou polície, ktorá raz a navždy odstráni policajnú beztrestnosť a svojvôľu a bude chrániť ľudí pred policajným násilím,“ dodal Sloboda. Slovenskom posledné mesiace otriasli prípady, keď mali príslušníci Policajného zboru<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/krimi/mimoriadna-udalost-znova-zomrel-clovek-po-policajnom-zakroku-co-sa-to-deje" target="_blank"> neprimerane zasiahnuť</a> a usmrtiť tak podozrivé osoby. Tragédiou sa skončil aj prípad v Rokytove (okres Bardejov), keď policajt spáchal samovraždu a predtým usmrtil vlastné iba dvojmesačné dieťa. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) po týchto nešťastných incidentoch priblížil, že premýšľajú nad náhodnými psychotestami a od 1. decembra zaviedli aj pilotný projekt telových kamier, ktoré snímajú zákroky policajtov v teréne.

Vážnu situáciu v policajnom zbore zachytil aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. „Vzhľadom na to, že stúpa počet podaní v tejto oblasti, pričom podľa zistených skutočností je porušenie základného práva a slobody závažného charakteru, využijem svoje zákonné oprávnenie predložiť Národnej rade mimoriadnu správu,“ informoval ombudsman s tým, že požiada, aby jeho správa bola prerokovaná na najbližšej schôdzi parlamentu v roku 2025. Mimochodom, Dobrovodský iba nedávno<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/drsny-pohlad-cely-na-policajnych-staniciach-vyzeraju-otrasne-ombudsman-ukazal-fotky" target="_blank"> kritizoval neľudské podmienky </a>v celách policajného zaistenia.

Výskum AI odhalil nedostatok dostupného verejného nájomného bývania a systematickú diskrimináciu marginalizovaných skupín. „Bývanie nemôžeme komodifikovať, je to ľudské právo. Tisíce ľudí na Slovensku sú nútené žiť v neľudských podmienkach, ktoré sú diskriminačné a nedôstojné. Táto kríza je výsledkom bezohľadnej dlhoročnej ignorancie zo strany štátu,“ uviedol Sloboda s tým, že verejné byty sú často prideľované na základe neprimeraných kritérií, ktoré vylučujú najzraniteľnejších. V Košiciach však vláda v spolupráci s rakúskym investorom začiatkom decembra schválila plán, podľa ktorého by mali do roku 2027 vystavať 1 740&nbsp;bytov a do roku 2023 spolu až 5 400&nbsp;nájomných bytov. Štátom podporované nájomné byty a ako bude prebiehať ich výstavba predstavil premiér<a rel="noopener" href="https://www.sme.sk/os/2/robert-fico" target=""> </a>Fico a minister dopravy Jozef Ráž (Smer). Boris Kollár (Sme rodina) pritom ešte v roku 2020 uviedol ako bod predvolebného programu 25-tisíc štátnych bytov dotovaných štátom.

Amnesty International tak vyzvala slovenskú vládu, aby zvrátila hrozivý trend potláčania ľudských práv, riešila systémové nerovnosti a zrušila regresívnu legislatívu „Slovenská vláda, vráťte práva, ktoré ste odobrali. Chráňte slobody, ktoré ste podkopali. Zabezpečte dôstojnosť každého človeka,“ vyzval Sloboda.

VLÁDE prišla OSTRÁ výzva: Chce to DRASTICKÚ reformu POLÍCIE, vráťte ľuďom PRÁVA!

Autor článku

Dávid Lazor

VLÁDE prišla OSTRÁ výzva: Chce to DRASTICKÚ reformu POLÍCIE, vráťte ľuďom PRÁVA!

Autor článku

Dávid Lazor

Súvisiace články

Zo spomienky na November ´89 protivládny protest: TAKTO opozičný tábor obsadil ULICU

Spoločnosť by sa mala vrátiť ku skutočnému obsahu demokratických hodnôt, tvrdia ministri

Pellegrini vystúpil s dôležitým príhovorom: Hodnoty Novembra '89 musíme chrániť pred nenávisťou