SITA

Vyplýva to zo zmien Trestného zákona, ktoré dnes s pripomienkami odobrila vláda. Krajské prokuratúry podľa stanoviska ministerstva spravodlivosti, ktoré návrhy zmien na rokovanie kabinetu predložilo, disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom. Vláda zároveň odsúhlasila, aby sa zmeny Trestného zákona, ktoré majú viesť k „humanizácii trestov", prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

„Názory občianskej spoločnosti na doterajšie takmer dvadsaťročné fungovanie Úradu špeciálnej prokuratúry sa významne líšia. Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v posledných rokoch vzbudila vo verejnosti nebývalý ohlas a neraz je časťou odbornej verejnosti vnímaná ako politická a nesúca prvky svojvôle," konštatoval rezort spravodlivosti.

Zároveň zdôraznil, že rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nemá vplyv na postavenie jeho prokurátorov, ktorí naďalej ostávajú prokurátormi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a budú na výkon funkcie prokurátora pridelení na jej jednotlivé organizačné zložky. To platí aj pre asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Podľa schválenej právnej úpravy má Úrad špeciálnej prokuratúry odovzdať k 15. januáru 2024 spisy a ostatné písomnosti zapísané v registroch a evidenčných pomôckach vedených na ÚŠP generálnej prokuratúre v právoplatne skončených veciach alebo príslušnej krajskej prokuratúre v neskončených veciach. Na konanie pred Špecializovaným trestným súdom je podľa novej právnej úpravy príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry. 

„Na konanie pred Špecializovaným trestným súdom je príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, v obvode ktorej bol trestný čin spáchaný. Ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, je príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, v obvode ktorej čin vyšiel najavo," uvádza sa v novele.

Zrušenie ÚŠP podľa rezortu spravodlivosti ovplyvní aj prokurátorov Európskej prokuratúry pôsobiacich na Slovensku. Tí budú po novom pôsobiť na generálnej prokuratúre.

Michal Šimečka (PS) na sociálnej sieti uviedol, že rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry je najhorší scenár, pred ktorým strana opakovane varovala. "Právomoci nad vyšetrovaním v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu chce Robert Fico vrátiť krajským prokuratúram, a dohľad na nimi generálnemu prokurátorovi Marošovi "363" Žilinkovi," napísal Šimečka, podľa ktorého Progresívne Slovensko tento návrh tvrdo odmieta.

Na jeho status následne zareagoval samotný generálny prokurátor Maroš Žilinka. "Vážený pán podpredseda Národnej rady SR, určite sa zhodneme na tom, že v prvom rade najvyšší ústavní činitelia by mali pri komunikácii zachovávať elementárnu slušnosť a úctu. Preto Vás žiadam, aby ste ma oslovovali mojim menom Maroš Žilinka, teda spôsobom hodným Vami zastávanej funkcie," odkázal Šimečkovi na sociálnej sieti.

Pokračovanie na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa nedá opraviť. Po rokovaní vlády to uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD) v súvislosti s rušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Za svojím rozhodnutím si stojí. Je pripravený spolu s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer-SD) obhajovať návrh v parlamente.

Je potrebné dostať ÚŠP pod kontrolu Generálnej prokuratúry (GP) SR tak, ako to vždy malo byť, povedal Fico. Privítal vyjadrenie GP, že je pripravená zvládnuť mnohé špeciálne prípady, ktorými sa ÚŠP zaoberala.

"ÚŠP sa jednoducho nedá opraviť. Lipšic tam vošiel ako losos z mora, vytrel sa na tom úrade a zanechal tam po sebe desiatky podobných prokurátorov, ako je on. Preto je tento úrad v podstate nenapraviteľný," povedal premiér. Tvrdí, že špeciálna prokuratúra prispievala k porušovaniu ľudských práv, dokazujú to napríklad nálezy Ústavného súdu SR či rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Dôvodom zrušenia ÚŠP je podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) jeho systémové zaujatie. Situáciu v úrade nebolo možné vyriešiť len personálnymi zmenami. "Systémová zaujatosť je právny pojem, ktorý znamená, že ak je zaujatý vrcholný predstaviteľ nejakej inštitúcie, tak jeho podriadení sú takisto zaujatí, pretože majú tendenciu rozhodovať v prospech svojho nadriadeného tak, aby bol spokojný," povedal Susko.

Prokurátori ÚŠP podľa Fica nikam neodchádzajú. Rozhodne sa o ich pôsobení, či ostanú na GP priamo alebo pôjdu na krajské či okresné prokuratúry. Doplnil, že Špecializovaný trestný súd ostáva súčasťou súdnictva.

Susko si nemyslí, že krajskí prokurátori sú menej erudovaní na to, aby zvládli vyšetrovanie trestných činov spod ÚŠP. Takisto aj v súčasnosti vyšetrujú ekonomické trestné činy v obrovských výškach a nemajú s tým podľa ministra žiadny problém.

Podľa Hlasu zmeny na ÚŠP nie sú o jednom človeku

Zmeny týkajúce sa Úradu špeciálnej prokuratúry nie sú len o jednom človeku, právny štát nemôže stáť na jednej špeciálnej inštitúcii. Skonštatovala to strana Hlas-SD v súvislosti so zmenami týkajúcimi sa postavenia úradu a vyjadrením šéfa ÚŠP Daniela Lipšica. Ten avizoval, že je pripravený vzdať sa funkcie, ak vláda garantuje zachovanie postavenia úradu.

"Zmeny nie sú a nebudú o jednom človeku. Politik Daniel Lipšic sa nikdy nemal stať špeciálnym prokurátorom, preto jeho vyjadrenia nemá zmysel komentovať. Právny štát nemôže stáť na existencii jednej mimoriadnej inštitúcie a už vôbec nie na funkcii jedného človeka," uviedla v reakcii na vyjadrenia šéfa ÚŠP strana Hlas-SD.

Strana tvrdí, že zmeny v príslušných zákonoch z dielne rezortu spravodlivosti majú priblížiť trestné právo k vyspelým krajinám. Súčasťou zmien je podľa Hlasu-SD aj zmena v inštitúciách trestného práva. Strana pripomenula, že už pred voľbami hovorila o potrebe pozrieť sa na fungovanie špeciálnych inštitúcií po dvadsiatich rokoch ich existencie. Deklarovala, že ministerstvo spravodlivosti o téme diskutovalo s odborníkmi.&nbsp;&nbsp;

KDH odmieta "narýchlo ušitú" zmenu Trestného zákona

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) odmieta zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a narýchlo ušitú zmenu Trestného zákona. Predseda KDH Milan Majerský to uviedol v reakcii na vládou schválené legislatívne zmeny.

"To, že sa vláda snaží účelovo presadiť tieto zmeny v skrátenom legislatívnom konaní netransparentným spôsobom je podľa KDH neprípustný zásah do fungovania právneho štátu a právnej istoty na Slovensku," zdôraznil.

Trestná politika štátu si podľa jeho slov vyžaduje širokú celospoločenskú diskusiu a v zásadných otázkach aj zhodu naprieč politickým spektrom. "Vláda pokútnym spôsobom a bez dostatočných odborných argumentov ruší inštitúciu, ktorá 20 rokov úspešne bojuje s organizovaným zločinom," povedal na margo špeciálnej prokuratúry.

Majerský doplnil, že KDH je rázne proti spôsobu a forme vládnej politiky, ktoré znižujú schopnosť štátu efektívne bojovať s korupciou a organizovaným zločinom a zabezpečovať spravodlivosť pre občanov.

Hnutie Slovensko chce iniciovať rokovanie o vyslovení nedôvery vláde

Poslanci hnutia Slovensko začínajú zbierať podpisy potrebné na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR, na ktorej by chceli vysloviť nedôveru vláde. Robia tak v reakcii na zámer vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Vláda podľa hnutia "vedome pácha úkladný atentát na právny štát". Tvrdí, že vláde ide len o zabezpečenie beztrestnosti jej blízkych ľudí podozrivých z korupcie, založenia zločineckej skupiny a hrubého zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Hnutie tvrdí, že ÚŠP má historické výsledky v odhaľovaní politickej korupcie a vláda ho likviduje účelovo. "Ide to urobiť v skrátenom legislatívnom konaní, bez možnosti pripomienok a odbornej diskusie," pripomína.

"Vláda úmyselným útokom na kľúčový pilier spravodlivosti pácha vedomú demontáž právneho štátu a nie je viac hodná Slovensko viesť. Preto zároveň začíname zbierať podpisy pod vyslovenie nedôvery vláde," uzavrelo hnutie Slovensko.

MIMORIADNE Vláda rozhodla o osude Úradu špeciálnej prokuratúry: Bude zrušený!