TASR

"Doposiaľ neboli zásahové tímy dostatočne vybavené a neboli schopné so súčasným vybavením profesionálne a odborne zasiahnuť. Je viac ako nevyhnutné dovybaviť zásahové tímy požadovanými príslušnými prostriedkami, inak nebude možné zabezpečiť požadované zásahy v regiónoch Slovenska," tvrdí envirorezort. Doplnil, že členovia tímu nemali potrebné zbrane v dostatočnom počte, zbrane si striedali, neboli tiež nastrelené, a tým pádom disfunkčné.

Zásahový tím taktiež podľa materiálu nemal potrebné moderné prístroje na identifikáciu a pozorovanie medveďov, ako sú napríklad drony, termovízie, diaľkomery, ďalekohľady, softvéry na identifikáciu jedincov, ako aj IT technika - tablety a notebooky.

"Každý člen zásahového tímu potrebuje kvalitné krátke a dlhé zbrane (nie je možné striedať si zbrane z bezpečnostných dôvodov), s tým súvisiace náklady na trezory, uskladnenie, náboje, cvičenia. Taktiež je potrebné technické vybavenie, ochranné pomôcky a odevy, keďže členovia zásahových tímov trávia v teréne dni a noci za každého počasia," priblížilo ministerstvo.

Pokračuje, že zásahové tímy potrebujú vybavenia áut, a to svetelným signalizačným zariadením. Mali by tiež mať pravidelné školenia, vzdelávanie, preškolenie a poradenstvo. "Zlepšenie technickej vybavenosti členov zásahových tímov prispeje k tomu, že občania SR pocítia efektívnejšie zásahy v spolupráci s užívateľmi poľovných revírov a políciou," uviedol rezort.

Článok pokračuje na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) sa má zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Riaditeľa bude voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi Ministerstva kultúry (MK) SR. Vyplýva to z návrhu zákona o STVR, ktorý v stredu schválila vláda.

Návrh meniaci zákon o telerozhlase nerozdeľuje jednu verejnoprávnu inštitúciu zabezpečujúcu televízne a rozhlasové vysielanie, podľa MK SR ako predkladateľa však vytvára podmienky na samostatný rozvoj Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. "Prináša vyššiu formu flexibility a zavádza nové prvky a kombináciu verejného a súkromného práva do procesu voľby a odvolávania generálneho riaditeľa inštitúcie i kreovania rady STVR," dodáva rezort.

Navrhované zmeny odôvodnil negatívnymi skúsenosťami vyplývajúcimi z aplikácie zákona o Rozhlase a televízii Slovenska i porovnania skúseností z fungovania verejnoprávnych inštitúcií v zahraničí, predovšetkým v Európe. "Predložený návrh zákona vychádza tiež z podnetov laickej i odbornej verejnosti apelujúcich k bezodkladnému zlepšeniu plnenia základných funkcií verejnej služby s cieľom vyššej objektívnosti vysielania," dodávajú predkladatelia.

Návrhom sa mení samotný názov verejnoprávneho média, podľa predkladateľov "súčasný spoločný názov inštitúcie pre slovenské verejnoprávne médiá Rozhlas a televízia Slovenska degraduje slovenský národ na región Slovensko, pretože namiesto prívlastku 'slovenský', 'slovenská' (aký) označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska". STVR bude mať podľa zákona povinnosť v televíznom i rozhlasovom vysielaní zaradiť v čase od 23.30 h do 00.30 h štátnu hymnu SR.

Orgánmi STVR budú rada a generálny riaditeľ. Rada bude mať, tak ako doteraz, deväť členov, mení sa však spôsob jej kreovania. Minister kultúry nominuje štyroch členov rady na základe výberového konania, zvyšných piatich zvolí Národná rada (NR) SR na základe návrhu Výboru NRSR pre kultúru a médiá. Medzi týmito piatimi členmi bude mať zastúpenie odborník v oblasti televízneho vysielania, rozhlasového vysielania, práva, ekonómie a po novom aj informačných technológií. Funkčné obdobie člena rady ostáva šesťročné.

Podľa Šimkovičovej RTVS už neplní svoju funkciu: Chce vyhodiť Machaja!

Rada bude mať kompetenciu voliť generálneho riaditeľa STVR na základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov. Právomocou rady bude aj, v prípade naplnenia príslušných ustanovení zákona, riaditeľa odvolať. Generálny riaditeľ menuje dvoch svojich zástupcov, jedného pre Slovenský rozhlas a jedného pre Slovenskú televíziu.

Funkcia súčasného generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja sa skončí dňom účinnosti navrhovaného nového zákona. Rovnako zaniká s splatnosťou nového zákona aj mandát členov súčasnej Rady RTVS.

Poradným orgánom rady bude deväťčlenná etická komisia, ktorá bude mať za úlohu sledovať dodržiavanie štatútu pracovníkov a spolupracovníkov STVR a iných etických princípov. Členov rady bude voliť predseda rady na základe nominačného návrhu subjektov zastupujúcich jednotlivé oblasti, ktoré majú mať v etickej komisii zastúpenie - sú to napríklad organizácie zastupujúce osoby so zdravotným znevýhodnením, národnostné menšiny, detské a mládežnícke organizácie, ďalej predstavitelia cirkví i samospráv. V etickej komisii má mať zastúpenie aj reprezentant Slovenského olympijského a športového výboru, Matice Slovenskej i Slovenskej akadémie vied, rovnako zástupca novinárskej profesie.

Keďže zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, návrh definuje aj prvé kreovanie orgánov STVR. Ministerka vymenuje členov rady do jedného mesiaca odo dňa účinnosti zákona. Výbor NRSR pre kultúru a médiá vyhlási výberové konanie na ostatných členov rady do 15 dní od účinnosti zákona, voľba sa uskutoční na najbližšej možnej schôdzi parlamentu. Novozložená rada do troch dní od uskutočnenia prvého zasadnutia zverejní výzvu na prihlásenie kandidátov na generálneho riaditeľa. Kandidáti majú mať 15-dňovú lehotu na prihlásenie.

Pri financovaní STVR rešpektuje zákon aktuálne platný stav, primárnym zdrojom financovania má byť nárokovateľný príspevok vo výške najmenej 0,12 percenta z HDP.

Dlh v zdravotníctve dosiahol na konci vlaňajška 817 miliónov eur

Dlh v zdravotníctve vlani stúpol na 817,03 milióna eur. Ide o medziročný rast o 4,61 milióna eur. Dlh mohol byť ešte vyšší, ak by nedošlo k dofinancovaniu. Najvyššie záväzky po lehote splatnosti mali štátne univerzitné a fakultné nemocnice, tvorili viac ako 80 percent z dlhu v celom sektore. Vyplýva to z informácie ministerstva zdravotníctva, ktorú vláda vzala v stredu na vedomie.

"Napriek skutočnosti, že výnosy od zdravotných poisťovní boli medziročne o 254,95 miliónov eur vyššie, nepostačovali ani na pokrytie nárastu osobných nákladov a nárastu nákladov na lieky a zdravotnícky materiál. Celkové prevádzkové náklady nemocníc boli o 40 percent vyššie ako výnosy od zdravotných poisťovní," priblížil rezort v materiáli.

Medzi hlavné príčiny rastu nákladov nemocníc patrí podľa neho pokračujúce generovanie prevádzkových strát. "V týchto zariadeniach sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pretože sú koncovými nemocnicami, pričom poskytovateľ zaradený v tejto sieti musí poskytnúť konečnú zdravotnú starostlivosť," doplnil. Rovnako sa pod to podpísali aj vyššie platy zdravotníkov či náklady na rekonštrukcie a opravy. Vyššie boli aj náklady na energie a zdraželi tiež tovary a služby.

Ministerstvo poukázalo na to, že procesy v nemocniciach treba zlepšiť a náklady optimalizovať. Za systémové opatrenia, ktoré majú situáciu riešiť, patrí podľa neho optimalizácia nemocničnej siete či zavedenie DRG systému. Okrem toho je podľa neho nevyhnutné zvýšiť tiež výnosy zo zdravotných poisťovní za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, predovšetkým v univerzitných a fakultných nemocniciach. Rezort zároveň deklaroval, že pokračuje v konsolidačnom úsilí v nemocniciach.

So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (29,69 milióna eur), ako aj tie delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (51,22 milióna eur). Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti nevykazovali vlani záväzky po lehote splatnosti.

MŽP má stanoviť najvhodnejší variant sanácie vrakunskej skládky

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR má v prípade vrakunskej skládky v Bratislave stanoviť najvhodnejší variant jej sanácie. Urobiť tak má do dvoch mesiacov. Zároveň má ukončiť zmluvu z roku 2018, ktorou vykonávali geologické práce súvisiace s plánovanou sanáciou určitých pozemkov. Vyplýva to z informácie o aktuálnom stave, priebehu a aktivitách k sanácii environmentálnej záťaže, ktorú vláda v stredu zobrala na vedomie.

Podľa MŽP je potrebné pokračovať v príprave návrhu riešenia realizácie sanácie vrakunskej skládky s čo najväčším využitím zdrojov Programu Slovensko a so zameraním na jej úplnú likvidáciu. "Ďalšie pokračovanie v zmluve o dielo bez riadneho právneho a fyzického vysporiadania pozemkov a vyvlastnení je nepraktické a potenciálne v rozpore so základnými princípmi spravodlivého a efektívneho hospodárenia štátnych zdrojov," uviedol rezort.

Tvrdí, že právne nevyrovnané pozemky predstavujú prekážku pre začatie akýchkoľvek stavebných alebo geologických prác. Tento stav preto podľa MŽP neumožňuje dodržať plánovaný harmonogram projektu, čo vedie k predĺženiu času a zvýšeniu financií.

"Vzhľadom na riziká a potrebu zaistiť finančnú stabilitu a efektivitu verejných investícií MŽP SR považuje tento rozpor v nákladoch za kritický dôvod na ukončenie zmluvy o dielo. Toto rozhodnutie je v súlade s princípom zodpovedného finančného riadenia a ochrany záujmov štátu, čo si vyžaduje preventívne kroky na elimináciu potenciálnych budúcich finančných záťaží a neistôt spojených s projektom," vysvetlil rezort v materiáli.

Vláda odmietla návrhy kandidátov na sudcov Všeobecného súdu EÚ a ESĽP

Vláda v stredu odmietla návrhy na kandidátov na sudcu Všeobecného súdu Európskej únie aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) za Slovenskú republiku. Súdna rada SR ako kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ navrhovala Michala Kianičku. Do ESĽP navrhovala Zuzanu Vikarskú, Radoslava Procházku a Mariána Gibu.

Do pôsobnosti Súdnej rady SR patrí podľa ústavy aj predkladať vláde návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovensko v medzinárodných súdnych orgánoch. Z predložených materiálov vyplýva, že súčasnej sudkyni za SR pri ESĽP so sídlom v Štrasburgu uplynie mandát 28. decembra 2024 a voľba sudcu zastupujúceho SR je naplánovaná na júnové zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Sudcovi Všeobecného súdu EÚ za Slovensko uplynul mandát ešte 31. augusta 2022.

Nového šéfa ÚOOÚ SR navrhne parlamentu kabinet bez hodnotiacej komisie

Kandidáta na nového šéfa Úradu na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) SR navrhne Národnej rade SR vláda bez odporúčania hodnotiacej komisie. Kabinet zrušil uznesenia predchádzajúcich vlád o spôsobe výberu vhodného kandidáta, argumentuje tým, že neviedli k obsadeniu postu.

Úrad vlády (ÚV) SR v návrhu pripomenul, že ÚOOÚ je bez predsedu od konca apríla 2020, keď parlament odvolal dovtedajšiu šéfku Soňu Pőtheovú. Upozornil, že postup predchádzajúcich vlád pri hľadaní jej nástupcu, pri ktorom mala vláde odporúčať vhodných kandidátov viacčlenná hodnotiaca komisia vo výberovom konaní, k riešeniu neviedol. "Podľa pravidiel, ktoré si nastolila predošlá vláda, sa nepodarilo vybrať vhodného kandidáta na obsadenie uvedenej funkcie," dodal ÚV SR.

Argumentujúc snahou o urýchlené obsadenie prázdneho postu preto ÚV SR navrhol zrušenie uznesení bývalej vlády a postup v zmysle zákona, ktorý uvádza, že "na čele úradu je predseda, ktorého volí a odvoláva Národná rada SR na návrh vlády SR". ÚOOÚ vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri ich spracúvaní. Funkčné obdobie predsedu je päť rokov. Úrad zriadili 1. septembra 2002.

Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť

Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť. Envirorezort to považuje za významné preventívne opatrenie na zníženie stretov človeka s medveďom, ako aj na zníženie škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch. Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý schválila vláda. Zároveň odporučila parlamentu, aby návrh schválil v skrátenom legislatívnom konaní.

"Dôvodom vypracovania tohto návrhu zákona je primárne potreba prehodnotenia zákonom stanovených výnimiek, keď sa nevyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výrub drevín, a to tak, aby tie zákonné výnimky reflektovali na potreby obyvateľstva pri poľnohospodárskych alebo iných činnostiach v krajine, a to zároveň za podmienky, aby boli v dostatočnej miere chránené záujmy ochrany prírody a krajiny," vysvetlilo ministerstvo životného prostredia.

Súhlas na výrub by sa nemal vyžadovať na stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov, meraným vo výške 130 centimetrov nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 štvorcových metrov. Súhlas bude podľa novely potrebný v prípade, ak takáto drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce, voľne prístupných miestach pre verejnosť alebo ako solitér, stromoradie, súčasť aleje alebo remízy.

Súhlas by nemal byť potrebný ani na výrub krovitých porastov, ak rastú vo viniciach, a to za účelom výsadby nového viniča. Taktiež aj na krovité porasty, ak rastú na svahom tvorenom medziradí ovocných sadov a viníc. Ministerstvo tvrdí, že sa tým má odstrániť zbytočné byrokratické zaťaženia obyvateľov, ako aj nedostatky v súčasnej právnej úprave, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe.

Všetky úlohy z akčného plánu boja proti obchodovaniu s ľuďmi sa splnili

Počas rokov 2019 až 2023 sa splnilo všetkých 21 úloh akčného plánu boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Vyplýva to zo správy, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda. Materiál však upozorňuje, že hrozba obchodovania s ľuďmi je napriek dosiahnutému naďalej vysoká. Dodatočné výzvy pre Slovensko prináša významný nárast počtu tranzitujúcich aj zostávajúcich odídencov.

"V hodnotenom období sa SR orientovala na koordinovaný a účinný boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý podporoval proaktívny výkon činností všetkých subjektov v rámci znižovania rizík a predchádzania páchania trestného činu obchodovania s ľuďmi, ako aj pri vytváraní podmienok pre poskytovanie podpory a pomoci obetiam a zabezpečenia ochrany ich základných ľudských práv, slobôd a dôstojnosti pri zohľadnení individuálnych potrieb každej osoby," načrtol rezort.

Ministerstvo doplnilo, že aktualizácia strategického dokumentu pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi na ďalšie obdobie už vláda schválila v októbri 2023.

Vláda odklepla novinky: 200-tisíc pre medvedie zásahové tímy a NOVÝ NÁZOV pre RTVS!