Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Lekárski odborári naďalej rokujú s&nbsp;ministrom zdravotníctva. Nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by malo prísť k&nbsp;dohode s&nbsp;vládou a&nbsp;3 300 lekárov stiahne svoje výpovede. Jediným posunom je vytvorenie spoločných pracovných skupín, ktoré majú podľa bodov „Memoranda o&nbsp;zlepšení systému zdravotníctva 2022,“ riešiť aktuálnu situáciu v&nbsp;zdravotníctve. Pracovné skupiny majú zasadať prvýkrát až budúci týždeň. Čas na urovnanie sporu sa tak kráti.

Zaujímavosťou je, že bývalý premiér Eduard Heger sám nevedel, čo vlastne podpisuje. „Nepoviem nič nové, ak poviem, že nečítam každý dokument od slova do slova. Odborne garantoval toto memorandum minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský,“ povedal Heger, ktorý dokument podpisoval ako šéf vládneho kabinetu.

„Verím, že najmä pre pacientov sa začínajú lepšie časy," vyhlásil Heger v novembri 2022 bezprostredne po podpise dokumentu pred novinármi, napokon, pozrite si pripojené video:

Oprávnené náklady a zježené reflexy analytika

Podľa odborníkov má memorandom podpísané medzi odborármi a&nbsp;bývalou vládou niekoľko problémových bodov. Jedným z&nbsp;nich je aj garancia prijatia rozpočtu pre nemocnice, ktorý zabezpečí, aby sa už ďalej nezadlžovali. Navýšenie rozpočtu má pritom podľa požiadaviek LOZ zohľadňovať viacero aspektov, napríklad „výšku dlhu štátnych nemocníc, ktorý vzniká po jednotlivé roky z&nbsp;dôvodu nepreplácania ekonomicky oprávnených nákladov za riadne poskytnutú zdravotnú starostlivosť“. O&nbsp;aké náklady ide, nie je podľa portálu <a rel="noopener" href="https://medicina.trend.sk/2024/11/13/lekarski-odborari-pozaduju-peniaze-na-opravnene-naklady-nemocnic-medzi-nimi-aj-na-predrazene-ct-ci-nevyuzity-personal/" target="_blank">medecina.trend.sk</a> definované.

„Len čo počujem niekde termín oprávnené náklady, zježia sa mi ekonomické reflexy. To, že niekto produkuje s&nbsp;nákladmi iks eur, neznamená, že tieto náklady sú vynakladané efektívne a&nbsp;s&nbsp;maximálnym prínosom pre produkciu,“ reagoval analytik INESS Martin Vlachynský. Zároveň sa pýta, či má nemocnica právo na uhradenie rovnakého objemu nákladov, ak časom klesne napríklad počet lôžok zo 75 na 50 percent. Počet postelí v&nbsp;nemocniciach od roku 2013 do 2022 klesol zhruba o&nbsp;400.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/vedeli-vobec-co-podpisovali-odbornici-dvihaju-obocie-nad-memorandom-so-zdravotnikmi" target="_blank">Podpis memoranda 6 šesť hodín pred uplynutím lehoty na výpovede zdravotníkov nájdete v GALÉRII &gt;&gt;&gt;</a>

Vlachynský sa zároveň pýta, či má nemocnica právo na úhradu nákladov, ak nevýhodne nakúpi zdravotnícke prístroje či cétečká. „Ak nemocnica sídli v&nbsp;energeticky mizernej budove, mala by mať uhradené všetko teplo, čo jej vyfučí zosušenými oknami? To by bola cesta do ekonomického pekla,“ konštatuje odborník s&nbsp;tým, že to platí pre akýkoľvek segment zdravotníctva a&nbsp;nielen štátne nemocnice.

Oprávnené náklady je možné podľa Dalibora Murgaša z&nbsp;Univerzitnej nemocnice Martin rozdeliť na priame a&nbsp;nepriame. Kým priame náklady súvisia priamo s&nbsp;poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi, ako sú náklady na lieky, zdravotný materiál, krv, diagnostiku a&nbsp;prácu, respektíve plat personálu. Nepriame náklady sú zasa náklady na prevádzku nemocnice – energie, údržba, strava, pomocný personál, odpisy a&nbsp;iné.

„Náklady (priame aj nepriame) súvisiace s&nbsp;poskytovaním zdravotnej starostlivosti konkrétnemu pacientovi vieme vyčísliť – existuje na to jasne určená metodika výpočtu. Problém je v&nbsp;tom, že náklady spojené s&nbsp;jej poskytovaním nemôžu nemocnice zdravotným poisťovniam priamo fakturovať. Úhrada za zdravotnú starostlivosť zo strany poisťovní sa realizuje iným mechanizmom, ktorý nedostatočne zohľadňuje nákladovosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ povedal Murgaš.

Hrabko hovorí o zúfalom kroku bývalej vlády 

Aj známy publicista Juraj Hrabko pre agentúru TASR v sobotu vo svojhom pravidelnom komentári udalostí týždňa uviedol, že Hegerova vláda lekárom podpísala záväzky, ktoré nemohla splniť. &nbsp;„Vláda podpísala podľa môjho názoru až bez rozmyslu všetko, k čomu ju LOZ dotlačil, prijala záväzky, hoci ich nemohla splniť," konštatoval. Dnes preto LOZ podľa Hrabka nemusí prichádzať s novými požiadavkami, stačí mu, ak bude trvať na plnení memoranda. „Odborári držia v ruke papier, záväzok vlády podpísaný predsedom vlády Hegerom, a domáhajú sa jeho plnenia," podčiarkol Hrabko.

Aktuálne rokovania medzi LOZ a novým ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas) by preto podľa neho mali byť o tom, aby sa našli realistické termíny a schodné cesty na plnenie záväzkov memoranda. Pre obe strany je podľa Hrabka dôležité, aby našli dohodu, ktorá bude realistická a akceptovateľná pre celý zdravotnícky sektor. „Niet inej možnosti, ako prísť k dohode. Ako a kedy sa lekári s vládou dohodnú, to neviem. Ale riziko je priveľké aj pre samotných lekárov a rovnaké, ak nie väčšie, pre vládu," uzavrel Hrabko, podľa ktorého aktuálna kríza v rezorte zdravotníctva nadväzuje na spor medzi LOZ a vládou Eduarda Hegera, ktorú v roku 2022 ukončil podpis spoločného memoranda. V ňom však vláda v snahe za každú cenu zabrániť hroziacemu kolapsu zdravotníctva podpísala aj záväzky, ktoré nebola schopná splniť.

VEDELI vôbec, čo PODPISOVALI? Odborníci dvíhajú obočie nad MEMORANDOM so zdravotníkmi!

Súvisiace články

Ovplyvní nový minister zdravotníctva USA zmluvu o riadení pandémie? Peter Kotlár si mädlí ruky

POLITICI oplakávajú SMRŤ Traubnera: DOJEMNÉ slová Kollára a TOTO odkázala Beňová

VIEME PRVÍ! Konečne to PRASKLO: Exministerka zdravotníctva DOLINKOVÁ má nový, lukratívny FLEK!

Trenčianska nemocnica má nové vedenie: Povedie ju Ľuboš Chmelár, ale len dočasne!