Michaela Barnová

Podľa Eduarda Barányho má premiér Robert Fico právo dať prezidentovi Andrejovi Kiskovi podmienky, aj keď to nemá oporu v práve. Má právo žiadať prezidenta o súčinnosť. Podľa ústavného právnika, ak by prezident napokon odmietol vymenovať Petra Pellegriniho za predsedu vlády, porušil by dohody a sľub, ktorý dal.

Ako rieši Ústava SR situáciu, ktorú v stredu večer ohlásil Robert Fico?
- Ústava upravuje postup po podaní demisie predsedu vlády. Demisia predsedu vlády znamená demisiu vlády ako celku. V tej chvíli prezident dezignuje premiéra a má právnu voľnosť, koho vyberie. Táto osoba predloží hlave štátu návrh členov novej vlády. Ak ju prezident vymenuje, nová vláda predstupuje pred parlament s programovým vyhlásením. Následne musí získať dôveru parlamentu. Na to, aby ju získala, potrebuje najmenej 76 hlasov poslancov.

Demisia predsedu vlády znamená automaticky demisiu celej vlády?
- Áno. Zatiaľ v tomto smere u nás nie je prax, že či formálne aj následne vláda prijíma uznesenie o demisii alebo pracujeme s ústavnou fikciou. Ak podal demisiu premiér, podáva ju celá vláda. Ale to sú formálne záležitosti.
Bude potrebovať nový premiér s novými ministrami aj nové programové vyhlásenie vlády?
- Áno, môže byť len čisto formálne, jednovetové: „Prihlasujeme sa k predchádzajúcemu a budeme pokračovať.“ Ak získajú dostatočný počet hlasov, teda najmenej 76 poslancov.
Musí prezident akceptovať novú vládu a vymenovať premiéra, ktorého mu Smer-SD ponúkne?
- Pri výbere premiéra ide o osobu, ktorú prezident poverí zostavením vlády, tam má prezident právnu voľnosť. To však neznamená, že aj politickú voľnosť. Túto jeho právnu voľnosť obmedzuje čiastočne jeho povinnosť zabezpečovať svojím rozhodnutím riadny chod ústavných orgánov. Mal by sa teda snažiť vybrať takú osobu, ktorá má reálnu šancu zostaviť reálnu vládu, ktorá získa väčšinu v parlamente. Bolo by porušením tejto povinnosti, ak by vymenoval osobu, o ktorej je vopred naprosto jasné, že nemá reálnu šancu zostaviť vládu opierajúcu sa o 76 poslancov. Inak povedané, ak mu niekto prinesie vyhlásenie o 76 a viac poslancoch, že podporíme vládu pána X, tak ťažko môže hlava štátu ustúpiť. Z dôvodu, že vláda má garantovanú väčšinu a ťažko by tí istí poslanci podporili potom aj inú vládu, keď sa už rozhodli pre pána X.
Premiér Robert Fico položil na stôl tri podmienky prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Má na to právo?
- Prečo nie? Rozhodnutie o demisii je čisto jeho osobným rozhodnutím a toto svoje rozhodnutie môže podmieniť v úvodzovkách súčinnosťou ktoréhokoľvek iného ústavného orgánu. Keď takúto v úvodzovkách súčinnosť iný ústavný orgán neposkytne, tak potom ju nepodá. Inak povedané, môže ho podmieniť čím uzná za vhodné. Táto vhodnosť alebo nevhodnosť sa môže posudzovať politicky, ale právne tam nevidím problém.
Ako by sa mal prezident postaviť k týmto podmienkam?
- To nechám na pána prezidenta a jeho poradcov.
Čo by nastalo, ak by prezident požiadavky neakceptoval a rozhodol by sa po demisii Fica nevymenovať nového predsedu vlády?
- Samotná demisia je podmienená splnením troch podmienok. Vymenovanie nového premiéra môže nastať až po demisii predchádzajúceho. Keď je tam prísľub zo strany hlavy štátu, že tejto podmienke vyhovie a vymenuje určitú osobu, išlo by o nedodržanie prísľubu. Nešlo by o ústavnoprávnu relevanciu, ale znamenalo by to politickú nepoctivosť. Keď prisľúbite, že vymenujete pána X a za pár dní vymenujete pána Y, je to nepoctivé. Prezident nemá veľmi šancu odmietnuť demisiu, v našej ústavnej tradícii sa o to pokúšal prezident Eduard Beneš vo februári 1948 a bol to dosť nespôsobilý pokus.

Ústavný právnik sa pozrel na Ficove podmienky jeho demisie. Mal Kiska na výber?